BILLY BARMAN A DIEVČATÁ ZO SĽUKu * Potichu (recenzia CD)

billy_barman_potichu

 

Výborný predchádzajúci album? Podpora predchádzajúceho opusu live záznamom? Rekapitulácia s novým songom? Snaha robiť veci inak? Billy Barman majú na vydanie koncertného albumu čosi z každého dôvodu. Ľudové Mladistvá pútajú kvartetom speváčok zo SĽUK-u, IMT Smile je po turné s Lúčnicou, Martausová odohrala šnúru s Dievčenským speváckym zborom SRo, no faktom je, že s audiozáznamovou kožou prichádzajú na trh práve Barmani. 

Folklórnym presahom dýcha každý z ich troch albumov. Chalani sa netaja inšpiráciou hudby rôznych kútov. Spomeňme debutový singel Cigánskači nádhernú bodku ostatnej štúdiovky (Jej) sloboda. Oba nemohli chýbať na zázname, hoci koncert graduje v hite Mladým chýba vojna. Barmani sa na Potichu Tour predstavili akusticky, s výraznou speváckou podporou ôsmich energických ženských hlasov zo SĽUK-u. Dominujú gitary, veľký bubon, zvonkohra, marimba, všetko živé nástroje, žiadna elektronika.

Nahrávka má skvelý zvuk, ktorý je mierne v prospech dievčat. Pásma čistého folklóru viac svietia a sťahujú na seba pozornosť. Pomohlo by, keby bloky kratučkých popevkov fungovali v spoločných trackoch. Barmani sa s dievčatami pravidelne striedajú a na dramaturgiu koncertu sa dá opakovaným počúvaním privyknúť, no celku chýba viac Barmanov. Predpokladáme, že po nahrávke siahnu skôr neľudovkári, ktorým sa pod kožu nevojdú všetky piesne. Skákanie zo žánru do žánru, hoci so živými nástrojmi, môže pôsobiť rušivo nielen pre nich. 

Na zázname prevažujú dievčenské hlasy s husľovou kontrou alebo sólovými husľami a dve spoločné ľudovky. Obrovská pochvala práve za ne. Podmanický v mladosti deväť rokov účinkoval vo folklórnom súbore. Dolu cintorínom, ktorú odspieval, bola práve silnou inšpiráciou pre Strmú vodu. Takmer z prachu dvihli Barmani s dievčatami melódiu piesne Išli hudci horou. Mnohí ju poznajú z učebnice literatúry, no jej nápev by ste márne googlili. Práve v nej počuť silu celého akustického zoskupenia, v ktorom rytmiku odohral Martin Slávka ako hosť za bicími. Už len kvôli nej sa oplatí album vypočuť. Do farebnejšieho spojenia Barmanov s dievčatami prispel aj cimbal Marcela Comendanta. Škoda, že sa Barmani ešte viac neodviazali a nenatiahli minutáž svojich skladieb. Napríklad vo výbornom medley Stano  / Ahmed / Introvert. Do popukania CD totiž chýbajú ešte nejaké minúty a po výbornom závere sa pýta prídavok (ktorý na koncerte skutočne zaznel).  

Slabšou technickou stránkou je prázdno medzi jednotlivými skladbami. Zvuk publika ide často umelo dostratena. Pre živý záznam to pôsobí neobvyklo a rušivo. Koncertná jednoliatosť neustále podfarbená prítomným davom výrazne chýba vydarenému záznamu, čo je škoda. Publikum je na zázname skvelé, má svoju spevavú časť, počuť, že na koncerte to žilo. 

Napriek spomenutým výhradám ide o skvelú nahrávku a ak ste ochotní počúvať striedanie sa spevu zo SĽUKu s hitmi Billy Barman, budete nadmieru spokojní.

**** 

JURAJ GONŠOR

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: