CHAKA KHAN * Hallo Happiness (recenzia CD)

chaka_khan
 

Kedysi dávnejšie jej dnes už zosnulý Prince Rogers Nelson napísal prenáramnú hitovicu „I Feel For You”. Pozná ju hádam každý, Chaka v nej spieva odušu a Stevie Wonder vykúzlil na chromatickej harmonike sólo, za ktoré by ho pochválil aj sám Toots Thielemans. Mal som tú česť byť na koncertoch oboch velikánov a neuniklo mi ani, keď do Bratislavy zavítala Lady Soul Chaka Khan. Radím sa medzi jej fanúšikov a obdivovateľov. Koncert bol pre mňa však sklamaním – zlý zvuk a skvostne vyklenuté „nadžezlé” kantilény protagonistkiných pesničiek pohodené vokalistom, zatiaľ čo ona donekonečna ujúkala uši trhajúce ultrazvuky. Pod dojmom tejto nemilej spomienky som teda skepticky vkladal jej nový disk do prehrávača a snažil sa navodiť si spomienky na jej unikátne pesničky (napr. „Through The Fire”), ktoré milujem. 7-trackový skôr maxáč než album má nedlhú minutáž. Úvodná skladba, podľa ktorej sa volá celé dielko (hoci mini poster v strede bookletu prezrádza viac – Goodbye Sadness / Hello Happiness), znie fajn, hoci CHK si vysoké feely neodpustila ani tu. Rytmika pulzuje princovsky, Sam Wilkes na basgitare hrá figúru ako z „Good Times”. Dvojka pôsobí už o poznanie oldschoolovejšie, sláčiky, za aké by sa nemuseli hanbiť ani Silver Convention, ale melódia celkom do ucha. Trojka má rajcovné intro a napriek zvukom kozmických laserov, asi ako si ich pred 30 rokmi predstavovali sound designéri hviezdnych vojen, je v melodickej rovine primerane black. Nr.4 má ťažký bít a pomalšie tempo a Chaka tu ukazuje, že ako soul-jazzová dračica si v ničom nezadá s Arethou Franklin. Pätorka je najprincovatejšia! Oktávové vokály, beglajt triangla, ostinátna basová figúra na pôdoryse. Gitarový úvod šestky znie ako od Lennyho Kravitza. Špinavá figúra s kvákadlom. Halucinogénna atmosféra v ešte pomalšom tempe. Záver s akordickým beglajtom elektroakustickej španielky temer zodpovedá rádiovému formátu nášho prťavého éteru. Chytľavá popovka. Nuž tak. Celá doska mi zatiaľ neprirástla k srdcu, ale na tretie počutie sa mi pozdáva omnoho viac, než na to prvé. Nakoniec si ju možno aj obľúbim.

ANDREJ TUROK
 

Článok patrí k časopisu: