Čo počúva… Samo Trnka


Samo Trnka

 

 

 

  • Narodil sa roku 1980 v Bratislave
  • Študovať vysokú išiel do Nitry, lebo mu Bratislava liezla na nervy. Absolvoval estetiku a angličtinu na FF UKF. Potom sa rýchlo vrátil do Bratislavy, lebo mu liezla na nervy Nitra.

  • Pracuje na online oddelení denníka Sme na projekte Guláš.sme.sk a v Tv.sme.sk, kde pácha politickú satiru a televízne humory vôbec.

  • Ako spoluzakladateľ Združenia nič netušiacich a člen jeho Topmeneždementu požíva funkciu Rádytel zemegule.

     

     

    Horkýže slíže

    Obdivujem Kuka a jeho partiu za to, ako dokážu vypichnúť frázu z bežného života, užasnúť nad jej zvukomaľbou a vystavať okolo nej skladbu. Príkladom nech je „Vypadni, chrapúň!“ v skladbe A ja sprostá z albumu Ritero Xaperle Bax. Ale je toho ďaleko viac, čo z tejto kapely robí domáce zlato a laboratórium možností textu v súčinnosti s hudbou. Dokázali zrytmizovať naozajstnú logickú hádanku, z ktorej spravili podarený rockový recitál (Logická hádanka, album Ja chaču tebja), Kuko brilantne odkoktal spev k skladbe Atómový kryt (Alibaba a 40 krátkych songov) a v neposlednom rade treba spomenúť aj vierohodnú simuláciu rammsteinovskej nemčiny v skladbe Bernardín (Ukáž tú tvoju zoo). A iné.

    Po hudobnej stránke ma neprestávajú fascinovať schopnosťou parodovať iných hudobníkov tým, že zložia úplne novú muziku, ktorá znie kompletne tak, ako by to robil Rammstein, Tásler, Gladiátor a pod. To je ohromná vec a v tomto kopú riť aj takej Karpine (ale tá to zas vyvažuje angažovanými textami).

    Jediné, čo by som im vyčítal je, že v ich neskoršej tvorbe cítim neúprimný príklon fotrov k pubertálnemu publiku. Chápem, že je za tým asi marketing, ale ja, čo som ich ako puberťák žral, keď začínali neošťatou maštaľou, im už dnes, sám fotrom, taký album 54 dole hlavou nezožeriem.

    Ale potom príde taká Mám v p… na lehátku - a zo mňa je zase blažený fanúšik.

     

    Banjo Band Ivana Mládka

    Keď mi je smutno alebo som veľmi unavený a potrebujem sa čičíkať, pustím si niektorý z prvých štyroch Mládkových albumov. Je to umná a pokojná hudba s veľmi láskavým, pokorným humorom a krásnymi obrazmi. Keď mi ide taká Lulu z Honolulu v aute, ani mi nevadí, že predo mnou ide niekto z Dunajskej Stredy po okreske sedemdesiatkou.

     

    Best of Bootie

    Načisto som prepadol mashupu a remixu. Keď som prvýkrát počul Smells Like Rockin' Robin (Go Home Productions), čo je kombinácia rozjasaných Jackson’s Five s pochmúrnou Nirvanou, slzy mi tiekli prúdom, jak som sa smial na toľkej nehoráznosti. Páči sa mi, že sa vezmú staré a nové hity a vdýchne sa im nový život tvorivým presádzaním do prekvapivých kontextov.

     

    The Lost Fingers

    Z podobných príčin som zožral The Lost Fingers a ich album Lost In The 80’s, čo sú prerábky hitov z 80-tych rokov, ako keby ich hrala cigánska džezová kapela z rokov 30-tych. Je to spravené s láskou a umne, takže to neomrzí tak friško ako prerábky iného typu.

     

 

Článok patrí k časopisu: