Foto Karel Prokeš
Sláva buď nadšencom, ktorí pre nás uchovávajú zvukové záznamy zážitkov prchavých, ak zostávajú iba v našej pamäti. Práva vďaka jednému moravskému (Karel Prokeš) si po viac ako 25 rokoch môžeme pripomenúť koncert Deža Ursinyho a kapely Plus, s ktorou 23. júna 1989 vystúpil vo Valašskom Meziříčí v rámci festivalu Valašský špalíček. Ide o jeden z mála dochovaných „živákov“ Deža vzhľadom na to, že koncertov Burčiaku a Provisoria mnoho nebolo a ešte menej z tých, čo sa dal na ne Dežo prehovoriť, bolo zaznamenaných. Keď som sa o tomto CD z Brnenského vydavateľstva Indies Happy Trails dozvedel a dostal som ponuku o ňom napísať, s veľkou potechou som ju prijal.
Nahrávka ma nesklamala! Koncertný program pre festival bol zostavený z (v tej dobe starších) piesní Deža a Ivana Štrpku pochádzajúcich z LP: 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986). Je zvláštne počuť piesne (mne) dobre známe v mierne odlišných úpravách, zrejme v dôsledku výmeny hudobníkov. Skupina Plus tu hrala v zostave M. Oberth gt, O. Meluzín key, A. Molnár key, Ľ. Stankovský ds, Ľ. Nosko bg a „večný hosť“ R. Kroczek viol. Na nahrávke sa vynímajú práve Kroczekove husle, ale prekvapivo pekne znejúca a funkčná je aj Noskova basgitara. Kapela slúži účelne piesňam. S väčšinou z týchto muzikantov už Dežo v minulosti spolupracoval. Niekoľkí z nich sa objavili aj na LP, ktoré do tej doby vydal a práve nahrával (Momentky).
Dežo, sám alternatívny umelec, nemal na rozdiel od českých undergroundových kolegov problém spojiť sa s profi hudobníkmi z oblasti popu, alebo aj komerčného hrania. Výsledky pritom vôbec neboli zlé. Profesionalitu počuť aj na nahrávke, ktorá je nie len dobre zahratá (s malou výhradou k zborom), ale aj zvukovo usporiadaná - aranžérsky, frekvenčne aj pomermi hlasitostí. Možno aj preto sa dala analógová nahrávka priamo z koncertného mixpultu prečistiť, zmastrovať a dostať na CD v tejto kvalite. Zaujímavou „medzibodkou“ v playliste je zaradenie cover verzie skladby Johna Lennona Imagine. Tú Dežo spieva najskôr s pôvodným textom, následne pridáva doplnené (prebásnené) slohy Ivanom Štrpkom, ktoré sú ku koncu upravené, aby k výpovedi Lennona bol pridaný bonus od hudobníkov zo Slovenska adresovaný autorovi piesne. Pocta Johnovi Lennonovi bola v druhom pláne vypointovaná ako protestsong s odkazom na Jána Palacha, čo iste zapadlo do atmosféry doby aj festivalu, ktorý bol azylom nonkonformého pesničkrástva a zjednocoval publikum v názore o nevyhnutnosti konca zahnívajúceho režimu.
Karel Prokeš pre Valašský denník povedal: „To byl sedmý ročník Valašského špalíčku a v historii festivalu patří k nevýznamnějším kapitolám. Program byl jasně vyprofilovaný, dost koncentrovaný a myslím, že jsme v podmínkách 80. let na oficiální akci dosáhli maxima. Moc jsme tenkrát neřešili, co nám v okresním Vsetíně schválí, a tak se tu sešly významné osobnosti z moderní i klasické vážné hudby a jazzu, rockoví profesionálové, špička alternativní scény, umělci tolerovaní, nepovolení, zakázaní… Pak už asi musela přijít ta revoluce.” Zmena sa neodvratne blížila a mala sa týkať nie len spoločenských pomerov, ale aj Dežovho zdravotného stavu, životného štýlu a v dôsledku toho asi aj umeleckého prístupu.
V dobe vystúpenia na festivale ešte netušil, respektíve nemal potvrdené, že s ním niečo nie je v poriadku. Album sa tak dodatočne stal bodkou za pesničkovým obdobím, možno trochu aj za (márnou) snahou skladať tak, aby sa aspoň niečo hralo v rádiách. Každé z Ursinyho tvorivých období, to artrockové, pesničkové i „minimalistické“, malo na jeho ceste zmysel a svedčilo o neustálom umeleckom kvase.
Čo viac dodať, CD doporučujem všetkým tým, čo im spod nôh nezmizla Pevnina detstva, riadia sa Novými mapami ticha a šplhajú radi po Modrých vrchoch...
Had (Ivo Weiss), Martin Chrobák
Foto (c) Karel Prokeš
