Foto: Waldo Švábenský
Verných návštevníkov sprevádza Pohoda už dvadsiaty deviaty rok. Za ten čas sú z ich detí často osamostatnení dvadsiatnici a Pohoda sa stáva festivalom pre rodičov, ktorí znovu nadobúdajú slobodu. Kruh sa svojim spôsobom uzatvoril. Čo sa týka služieb a prostredia, podujatie postúpilo od svojich začiatkov o niekoľko závitov špirály nahor smerom k dokonalosti, ale hlavné hviezdy festivalu naznačujú, že ťažisko vkusu dramaturgie - aspoň čo sa týka hlavných hviezd - dlhodobo smeruje k 90. a 80. rokom.
Prvá otázka pre Michala Kaščáka sa teda týka dramaturgie. Prispôsobuješ nábor hedlajnerov hlavne svojmu vkusu, alebo máš nejaký kľúč, podľa ktorého zohľadňuješ súčasné trendy, ich konkrétnych reprezentantov a predpokladané záujmy publika?
Snažíme sa robiť vyváženú dramaturgiu. Občas nám je podsúvané, že sme príliš starí, občas, že sme príliš trendy. Často ľudia cez jedno meno nevidia ostatné. V tomto roku máme medzi najväčšími hviezdami zastúpené legendy ako Queens Of Stone Age či Iggy Pop, ale aj súčasnú mladú top gitarovku Fontaines D.C. či umelkyňu vyložene pre mladé publikum Ashnikko, či veľa hip hopu. Podobné je to so žánrami.
Aké vekové kategórie majú na Pohode najsilnejšie zastúpenie? Nechávaš vekovej skladbe publika prirodzený vývoj, alebo by si pripustil aj alternatívu, že v záujme udržania kroku s časom by si možno prenechal dramaturgiu aj niekomu mladšiemu?
Máme ideálne zloženie návštevníkov, festival si udržiava záujem hlavne u mladých ľudí. Zároveň nemám predsudky a som rád, že k nám chodia aj starší ľudia a deti. Do dramaturgie vstupuje veľa ľudí, na niektoré žánre a scény máme kurátorov, sú medzi nimi mladší aj starší - nekádrujem ľudí podľa veku.
Ktoré z novších mien účinkujúcich tohtoročnej Pohody by si vyzdvihol za to, že vývoj hudby posunuli napred?
Geordie Greep, Marc Rebillet, Deadletter, ¥ØU$UK€ ¥UK1MAT$U, Kamasi Washington, zo Slovenska Nina Kohout, Vojdi či SJU – každý posúva hudbu iným spôsobom a všetci to robia výborne.
Ktorých účinkujúcich by si si tohto roku sám nechcel nechať ujsť a zároveň by si ich vystúpenie rád odporučil aj návštevníkom a prečo?
Odporúčam samozrejme všetkých a nie je to fráza, vyberáme tak, aby sme sa mohli postaviť za každého, kto na festivale hrá. Určite sa teším na porovnanie Iggyho Popa a Deadletter. Americká punková legenda a britský súčasný punk. Som zvedavý, kto nám dopraje viac energie, šance sú podľa mňa vyrovnané.
Pohoda je ako štát v štáte, vytvorila si svoj vlastný ekosystém a pôsobí dojmom, že od toho vonkajšieho štátu je ekonomicky nezávislá. Väčšina usporiadateľov na lokálnej úrovni nemá možnosť ponúknuť sponzorom pozornosť 30-tisícového publika. Čím by sa mohli od Pohody v rámci svojich možností inšpirovať, aby nemuseli spievať takú pesničku, akú od nich súčasné vedenie ministerstva kultúry očakáva?
Ani my sme v prvých rokoch nemohli ponúknuť 30 000 ľudí, rástli sme prirodzene a postupne. Nikdy sme neboli závislí na štáte a vždy sa nám to vyplatilo. Dôležité je získať si v prvom rade dôveru od návštevníkov a návštevníčok a snažiť sa ju každou akciou potvrdzovať. Pre nás je tiež dôležité, že rokmi práce sme si získali aj dôveru mnohých komerčných firiem a vďaka našim partnerstvám môžeme mať cenu lístka dostupnejšiu aj pre mladých ľudí pri mimoriadnom dôraze na kvalitu programu, servisu, služieb a bezpečnosti.
V poslednom období si dosť cestoval po Ukrajine. Tejto oblasti sa venuješ už dlhšiu dobu. Aké nové poznatky si si odtiaľ priniesol a ako sa pozeráš na ďalšie možnosti v perspektíve dohľadnej budúcnosti?
Ukrajinská spoločnosť má vnútornú silu a vyspelosť, ktorou by sme sa mali inšpirovať. Dúfam, že v dohľadnej budúcnosti sa Slovensko opäť stane pre Ukrajinu dobrým susedom a na epizódu kolaborácie s Ruskom budeme spomínať ako na dejinný omyl.
Spomínal si, že s BLAS a punkovou Vydrapenou bužírkou hrávaš toľko, že viac by si už ani nestihol a to vraj ešte chystáš comeback s Neuropou. Z histórie trenčianskej alternatívnej komunity a priľahlého spriazneného vesmíru je zrejmé, že hudba vo vašom podaní vždy plnila funkciu komunitného „zbližovadla“. Ide dnes popri hraní hlavne o ten zážitok interakcie, alebo sa stíhate ako kapely aj niekam hudobne posunúť?
Bez ladu a skladu už netvorí nové veci a ani to neplánujeme. Napriek tomu sme nadšení z toho, koľko na koncerty chodí ľudí. VBPS je istou formou hudobného divadla a psychohygieny, robíme nové pesničky, ale bez ambície nejakých posunov, chceme hrať punk ako taký...:) Neuropa sa mi, dúfam, do roka podarí, to je moje hudobné laboratórium – kam sa dostanem zatiaľ netuším.
Vývoj technológií a spôsob ich využitia logicky ovplyvňuje aj iné oblasti. Nástup internetu, smartfónov a streamovacích platforiem už zamiešal karty v hudobnom priemysle, aj v tom, ako ľudia hudbu vnímajú a vážia si ju, a to sa ešte na nás valí vlna umelej inteligencie. Ako sa to celé dotýka teba?
Všetko si vymýšľam v hlave a potom to často len „hmkám“ spoluhráčom. Vnímanie hudby je iné, ale mne sa ten posun páči, je v tom akási mne sympatická drzosť. Pokrok vítam, technológie sprístupnili hudbu, ktorú by sme často nemali šancu počuť. A ak niekoho uspokojí kópia z kópií od umelej inteligencie, je to jeho rozhodnutie, ja sa teším z hudobného sveta, s ktorým sa pohrávam vo svojej hlave.
Čo je to Slovenské srdce a ako sa dá do tejto akcie zapojiť?
Slovenské srdce je otvorená výzva, ktorá reaguje na udalosti, ktoré sa dejú so Slovenskom. Pridať sa môžu umelci, umelkyne, priestory či podporujúce subjekty, vznikne tak počas leta akýsi festival akcií, ktoré sa hlásia k hodnotám ľudskosti. Text výzvy aj možnosť pripojiť sa nájdete na www.slovenskesrdce.eu.
MARTIN CHROBÁK, RICHARD ĎURANA, JURAJ GONŠOR, JURAJ ŠINKA
Lístky: https://shop.pohodafestival.sk/sk/listky-2025