Dušan Giertl
18. VIII. 1961 - 22. II. 2025
Odišiel hudobník, ktorý väčšinou stál v pozadí. Nebol na výslní reflektorov, či na titulných stránkach časopisov, bol však neoddeliteľnou súčasťou nespočetného množstva skupín a projektov – ako gitarista, producent, či menežér – no hlavne ako duša, stmeľujúci faktor a nositeľ dobrej nálady. Dušan, Duško, Duški...
Ventil RG a 80. roky
Jeho meno sa na slovenskej hudobnej scéne objavilo prvýkrát koncom 70. rokov v prvej slovenskej punkovej skupine Tip (po jeho odchode známej ako Ex-Tip), hoci v jej tvorbe sa už objavovali aj prvky novej vlny. Ďalšou zastávkou bola legendárna skupina Ventil RG. Tá si po postupnom prerode z pôvodnej punkrockovej skupiny Krach (niekde uvádzajú aj Skrat) medzi fanúšikmi vydobyla status kultovej kapely, no aj napriek vypredaným koncertom a úspechom na festivaloch politickej piesne ju viac sprevádzali zákazy a nezáujem médií. Vydania albumu sa nedočkali, ten vyšiel až v roku 1991 z nových nahrávok pôvodných piesní, už bez zosnulého autora väčšiny piesní Milana Tomčalu. Tak sa v polovici 80. rokov jej púť skončila a na jej troskách vznikla kapela Vidiek. Ďalší hudobníci pokračovali v kapelách Ex-Tip, Mona Lisa, či Midi.
Po konci skupiny Ventil RG Dušan zakotvil v skupinách Mona Lisa Mirky Brezovskej a Limit Mekyho Žbirku, kde bol členom koncertnej zostavy v období albumu Nemoderný chalan. Meky mal Ventil RG rád, podporoval ich, často Limitu robili predkapelu. Na túto krátku éru spomína Laco Lučenič:
„Najprv u nás robil technika, potom chvíľu s nami hral, ale bolo to len veľmi krátko. Hoci som sa dobre poznal aj s jeho mamou, v rámci hudobného života som s ním veľa nezažil. Skôr v poslednom čase. On zbieral platne, tie aj ja zbieram a taktiež cez gitary, mal ohromnú zbierku gitár. A často sme si v posledných rokoch volali, skoro vždy mi popri reči povedal nejaký nový vtip.“
Tým, že mal v pivnici rodinného domu skúšobňu, vystriedala sa u nich takmer celá bratislavská scéna. Na konci 80. rokov sa objavil aj vo videoklipoch skupiny Modus. Album Keď sa raz oči dohodnú (1988) nahrával gitarista Miroslav Šulc, ale po jeho odchode na vojnu a odchode gitaristu Petra Peteraja Dušan zaskakoval v koncertnej a „televíznej“ zostave Modusu.
Producent, menežér a organizátor
Po nežnej revolúcii sa začal prejavovať aj jeho producentský a organizátorský talent. V prvej polovici 90. rokov robil menežéra a producenta Tublatanke. Jeho podpis nájdeme pod albumami Volanie divočiny, Poďme bratia do Betlehema, Znovuzrodenie, taktiež na kompilácii hviezdnych rockových slovenských coverov Čierny kvet, ktorá vyšla pod hlavičkou zostavy Ďuro Černý Company. Po otvorení hudobného trhu vznikali nielen vydavateľstvá a labely, ale pribúdali aj kapely a projekty. V 90. rokoch produkoval krátkodobé projekty Bogieman, Vallentine’s a nahrával aj s vtedy populárnou skupinou Salco. „Určite vedel v rámci produkovania hudby robiť všetko tak, aby ten produkt bol úspešný, hlavne v dobe keď predaje CD nosičov jasne ukazovali, kto to robiť vie. Mal osobitý humor. Keď sme spolupracovali, bolo to veľmi zábavné obdobie a rád na to spomínam.“ (Juraj Gahér, Salco)
No Gravity
K pestrej palete žánrov, ktoré v druhej polovici 90. rokov obsiahol, patrí aj nu-metalová kapela No Gravity. Tú si Dušan tiež zobral pod svoje producentské krídla a takto to obdobie vníma gitarista Rado Balajka:
„Ako úplne nová kapela sme nahrali demo s troma skladbami, ktoré som odniesol Duškimu. Behom niekoľkých mesiacov sme mali zmluvu s Universal Music, nahrali kompletný album a chystali turné po športových halách so skupinou Chaozz. Takto rýchlo vedel dávať veci dokopy a popritom mať stále ten svoj sarkastický humor… strašne sme sa s ním nasmiali. Toto je veľká strata, Duški!“
Ján Berky Mrenica a Diabolské husle
O jeho širokom žánrovom rozptyle svedčí aj to, že medzi rokmi 1998 až 2011 produkoval štyri albumy huslistu Jána Berkyho Mrenicu ml. a jeho Diabolských huslí vrátane spolupráce s Martinom Babjakom a so spevákmi zo Superstar.
„Dušan bol skvelý človek a priateľ od detstva. Chodili sme spolu do jednej základnej školy, on bol o rok starší. Vždy sme sa vedeli dohodnúť a preto sme nemali nikdy medzi sebou konflikt. Až do poslednej chvíle sme sa stretávali a jamovali u neho v dome. Začal som pre zdravotný handicap cvičiť na bezpražcovú basgitaru, ktorú som kúpil od Dušana. Veľmi mi to psychicky pomohlo, aby som sa nezbláznil. Samozrejme aj môj ostatný album Jubileum dostal na vypočutie ako jeden z prvých. Veľmi mi záležalo na jeho hodnotení. Bol mi ako brat a bude mať svoje miesto v mojom srdci.“ (Ján Berky)
Covery a Starmania/Elanmania/Neskoro večer/Lucie Bílá
Zábavové, eventové a párty kapely hrajúce cover verzie známych hitov tu boli od nepamäti. Skupina Starmania bola v tom čase jednou z mála, ktorá vydala aj albumy. Dušan si v tomto žánri dával záležať na profesionalite a muzikantskom kumšte, v zostave Starmanie tak boli skúsení a ostrieľaní hudobníci a speváci zo známych kapiel. Ako to v hudobnom svete chodí, hudobníci prichádzajú a odchádzajú, kapely sa rozdeľujú a Starmania sa taktiež nevyhla sporom o jej názov. Na Slovensku tak okrem Modusov a Desmodov máme aj dve Starmanie. Starmania s Dušanom Giertlom mala aj verziu s Vašom Patejdlom a Janom Balážom, kde v čase koncertnej pauzy Elánu hrávali pod názvom Elanmania piesne skupiny Elán. Veľa rokov v týchto zostavách prežil s Dušanom aj bubeník Marcel Buntaj, vrátane dvaapolročnej spolupráce s Luckou Bílou, ktorý si Dušan Giertl veľmi vážil a spoluprácu s ňou si pochvaľoval.
„Duško bol originálny svojím prejavom, vystupovaním, humorom, vždy poradil, pomohol. Bol to komunikatívny, slušný, dobre vychovaný človek. Spájal ľudí ako málokto, vedel to. Mal rád muzikantský život, mal rád hudbu a všetko okolo, čo sa hudby týka.“ (Marcel Buntaj)
Starmania hrávala aj v programe Neskoro večer Petra Marcina, kde okrem ostrieľaných muzikantov Dušan vytiahol na pódium aj mladé talenty, ako napríklad speváčku a vokalistku Lauru Belicovú.
„Dušan ma objavil v Mini Talent show (2009), kde som spievala so skupinou Fragile. Stala som sa hneď súčasťou jeho kapely Starmania, v ktorej som spievala až do roku 2017. Dušan mi dal šancu nahliadnuť do sveta showbiznisu, spoznať veľa skvelých ľudí. Bol empatický, starostlivý a ku mne vždy milý - taký druhý otec. Bol vodcom celej kapely. Bol to dobrák. Mal dobré srdce. Síce bol v niektorých momentoch svojský a neústupčivý, ale veľmi rýchlo ho to prešlo a bol to opäť ten starý dobrý Duški. Miloval hudbu a hudba milovala jeho.“
Návrat k punku
Koncom minulej dekády sa Duški opäť na chvíľu vrátil k punku. So skupinou Zóna A hral ako stály hosť a obohatil ich koncertný sound druhou gitarou. Na toto obdobie spomína gitarista Revo (Martin Revický):
„Keď sa mu podarilo ľudí okolo seba rozveseliť, vtedy bol spokojný. Skoro do každej (aj vážnej) vety sa mu podarilo vpašovať nejaký fórik, takže aj my okolo neho sme sa s ním vždy usmievali. Duški bol proste múdry človek. Vedel napríklad, že my ako Zóna nie sme nejakí veľkí muzikanti v zmysle inštrumentalizmu, ale to nebolo podstatné. On mal proste rád dobré pesničky a vždy a nezištne sa rád na nich s nami podieľal. Napriek tomu, že on sám bol veľmi zdatný gitarista, na našej virtuozite mu až tak nezáležalo.“
Ventil RG/Ventil SK
Ventil RG bola pre Dušana Giertla v podstate celoživotná kapela, napriek niekoľkonásobne dlhšej hibernácii ako aktívnej činnosti. Po rozpade v 80. rokoch sa jej činnosť na krátko obnovila v roku 2007 pri príležitosti predskakovania pred koncertom The Specials, z čoho vzniklo aj koncertné DVD Randal 2007 a niekoľko festivalových vystúpení. Janko Kuric už značku Ventil RG nechcel držať pri živote, venoval sa len Vidieku a Ventil RG tak okrem krátkeho vzkriesenia v roku 2014 už patril do minulosti.
Po objavení kazety so starými nahrávkami Ventilu RG Dušan oprášil tvorbu a nanovo zaranžoval piesne tak, aby sa čo najviac podobali dobovému soundu zo začiatku 80. rokov – vrátane analógového záznamu v považskobystrickom štúdiu Birdland. V covidovej koncertnej pauze tak vznikla nová skupina Ventil SK. Už podľa názvu na jednej strane odkazuje na tradíciu, no zároveň skratka SK symbolizuje okrem Slovenska aj žáner ska. Okrem Dušana sa v skupine objavujú nové mená, dvoch hudobníkov našiel v Prahe cez inzerát a tí zhudobnili novoobjavený text Daniela Mikletiča a vznikla z toho pieseň Nie sú ľudia. Tá dala meno aj albumu, na ktorom sa okrem členov kapely podieľali aj Henry Tóth a Marcel Buntaj. Na bicie v skupine hral Dušanov dlhoročný hudobný aj životný súpútnik Bohuš Dobál, ktorý ho takto charakterizoval:
„Duški vedel vyriešiť tvoj problém vtipom a troma slovami a zrazu si zistil, že nemáš problém. Vďaka nemu neexistovali v kapelách ponorkové choroby. Mal vždy v hlave svoje vízie o projekte, o zvuku, o aranžmánoch a vedel, čo chce dosiahnuť. Mal rád červenú farbu, retro, staré veci, starú dobrú hudbu, Mekyho, Rolling Stones, Pink Floyd.“
Dušan vo svojom dome v Trnávke každý piatok organizoval neformálne stretnutia kamarátov, muzikantov. Tie raz končili v skúšobni ako muzikantská jam session, inokedy spoločne pri pive pozerali tenis (bol fanúšikom Novaka Djokoviča), futbal alebo hokej, hlavne jeho obľúbený „veľkoklup“ Slovan.
„Bol rozhľadený, sčítaný, dal dokopy ľudí od akademikov, právnikov, po murárov a tí sa dokázali rozprávať bez bariér a predsudkov. Bol otvorený a rád pomáhal. Nerobilo mu problém za bicie posadiť môjho vtedy trinásťročného syna, z ktorého sa aj vďaka nemu stal dobrý bubeník a už je len na ňom, ako to zúročí.“ – spomína Bohuš Dobál.
Projekt Katapult
Jedným z posledných projektov, ktoré mal rozbehnuté bol Projekt Katapult. Nemal to byť revivalový projekt, ale nanovo (takmer v pinkfloydovskom duchu) zaranžované piesne legendárnej kapely. Na bicie hral spomínaný Filip Dobál. Na inzerát pri hľadaní hudobníkov do tohto projektu zareagoval aj Marián Greksa, ktorý sa ujal basgitary a spevu.
„Duško nechcel, aby to bolo iba trio ako pôvodný Katapult, mal v hlave jasnú víziu predstavu ako to má znieť. Pridal aj klávesy, pôvodne ich hral Peter Koller, oslovil aj Martina Hanzela.“
Pôvodne malo ísť iba o EP so štyrmi skladbami, nakoniec nacvičili repertoár s asi 19 skladbami. Odohrali ich na pár festivaloch, no čo bude ďalej s Projektom Katapult v tejto chvíli nikto netuší.
Odchod bez rozlúčky
Dušana zradilo zdravie. O jeho problémoch asi vedeli iba tí najbližší, pre väčšinu hudobnej a kamarátskej komunity bol jeho odchod náhly a bez rozlúčky.
Emotívny epitaf zverejnil na svojej facebookovej stránke v deň jeho odchodu Robo Grigorov, ktorého práve Duški vtiahol do hudobného sveta:
„Priatelia, dnes cítim ako svoju povinnosť (alebo skôr česť) povedať vám o jednom veľmi dôležitom, skvelom človeku. Bol pri mne celý život. Aj keby sme sa mesiace nevideli, keď sme sa stretli, bolo to, akoby ani žiadna odmlka nebola. Vďaka nemu som začal hrať na basgitaru a spievať vo Ventile RG. Vďaka jeho nasmerovaniu som sa často vyhol životným chybám. Bol prvý, kto akceptoval moje pesničky a dodal mi sebavedomie, aby som skladal ďalej. On nedával ľuďom darčeky, ktoré sa dajú kúpiť. Dával niečo cennejšie. Zmenil vám život k lepšiemu. Dával a zabudol, že dal. Nikdy vám nepripomenul, že vám pomohol. Potvrdilo by vám to veľa našich spoločných kamarátov. Keď ste prišli k nemu domov, necítili ste sa ako na návšteve. Boli ste doma. Nikdy sa nesťažoval. Ani raz v živote. Čo sa mu stalo, ste sa občas dozvedeli od druhých, ale nikdy od neho. Hovoril pravdu. Aj nepríjemnú. Ale nenechal vás namotaného v omyle. Mal neskutočný humor. Budú mi chýbať jeho politicky nekorektné vtipy. Vedel ľudí vymotať z problému, len pomocou nich. Zažili sme spolu veľa. Ani sa nedá povedať, čo všetko, lebo polovica z toho sa dnes už nesmie povedať a druhú polovicu by mi aj tak nikto neveril. Viem, že už tu nikto taký nikdy nebude. Ešte aj v deň, keď odišiel, ma niečo naučil. Kašlať na prácu, na kariéru, aj na peniaze. Keď máte priateľa, všetko to môžete mať. Ale ani keby ste išli v miliónoch a boli najväčší šéf, priateľa si nekúpite. Nie takého, ako bol Dušan Giertl. Dnes o 12:20 opustil tento svet.“
PETER CAGÁŇ
Foto Martin Fridner