Festival Konvergencie je tradičným štartérom jesennej kultúrnej sezóny Bratislavy. Stalo sa už nepísanou normou, že je nasýtený slobodou, bratstvom a rovnosťou v hudbe. Vládne tu omamná človečina, radosť z hrania a citlivá dramaturgia plná farieb a spájania žánrov. Osviežením je nedostatok komerčnej nablýskanosti a VIPovania. Bolo to tak aj teraz s jeho 19. ročníkom. Znalci vedia, že výnimočnosť a čaro festivalu sú ukryté najmä v mimoriadnej osobnosti hlavného organizátora Jozefa Luptáka. Aj tohto roku festival zásadným spôsobom potiahol nielen ako organizátor, ale aj ako mimoriadne univerzálny violončelista.
Milujem neformálnu intimitu komorných koncertov v Design Factory na Bottovej. Fyzická blízkosť zvuku a hudobníkov je tu doslova hmatateľná a zvuk taký jasný a číry. Bariéra medzi pódiom a divákmi tu mizne. Vlastne všetky bariéry miznú. Kamarát, zberateľ špičkových high-endových nahrávok, ktorý bol na koncerte v Desing Factory po prvý raz, to lakonicky uzavrel takto: „Netušil som, že husle môžu mať až taký krásny a komplexný zvuk a muzikanti pri hre až tak veľmi funia.“
Chrbtovou kosťou festivalu je najmä tematicky objavná dramaturgia programu previazaná s cieleným výberom výnimočných interpretov. Kľúčovými bodmi programu bývajú málo hrané skvosty hudobnej literatúry alebo premiéry. Všetko sa musí nacvičiť od piky. Aj vďaka vzájomnému rešpektu a osobným vzťahom prizvaných hudobníkov, sa vysoká úroveň interpretácie týchto diel stáva pre nich veľkou výzvou. A pre poslucháčov následne jedinečným zážitkom, pretože muzikanti sú motivovaní vložiť do tohto pominuteľného dobrodružstva všetko. Zanedbateľné chybičky, dané nedostatkom času, sú zásadne prevážené emocionalitou a vášňou.
Koncerty
Spektrum predvedeného bolo skutočne široké. Siahalo od čítania o hudbe s Robom Rothom, muzikálu Deža Ursinyho Peter a Lucia v podaní Jakuba Ursinyho, Doroty Nvotovej a Talent Transportu „Slnka“ Šarišského, cez londýnsku stredovekú krčmovú hudbu (Alehouse sessions) v špičkovom balení od súboru Bjarte Eike & Barokksolistene, až po strhujúce interpretácie klasiky vynikajúcimi sólistami.
Tohto roku som stihol navštíviť štyri koncerty. Hviezdou prvého vo Veľkom evanjelickom kostole bola Iva Bittová. V pestrom programe zazneli piesne Mariána Vargu v krehkých aranžmánoch V. Šarišského pre sláčiky a klavír. Premiéru in memoriam mala Vargova skladba pre violončelo venovaná Jozefovi Luptákovi. Ďalej zazneli Vladimírom Godárom majstrovsky upravené ľudové piesne pozbierané Bartókom a Janáčkom a Godárov cyklus záhoráckych piesní pre hlas a violončelo venovaný Ive Bittovej. Finále tvorili piesne v úprave Luciana Beria čerpajúce zo svetového folklóru od Azerbajdžanu až po Ameriku vo zvukovo veľmi pôsobivom obsadení s harfou, klarinetom, flautou, sláčikmi a veľkými „filharmonickými“ perkusiami. Nádherný koncert! Plný farieb, radosti, prírodnej energie a kreativity.
O Ive Bittovej som v poslednej dobe písal veľa a len samé superlatívy. Nechcem sa opakovať, tak len stručne: Iva je prírodný úkaz, esencia absolútnej univerzálnej muzikálnosti. Povedal by som, že hudbomil, ktorý si nechá ujsť príležitosť vidieť, ako sa Iva na pódiu mení na éterickú divu a začaruje hudbou všetkých v sále, sa dopúšťa ťažkej hudobnej sebaujmy. Iva dozrela k jedinečnosti, aká nemá paralelu. Porovnať ju dnes povedzme s Bobbym McFerrinom, by asi bola pre Bobbyho priveľká lichôtka. Nebolo to tak vždy, v Ivinej kariére boli periódy, ktoré ma nenadchýnali. V posledných rokoch je však všetko inak. Na čo siahne, to zázrak.
Druhým koncertom bola Bratislavská noc komornej hudby v skvelom priestore Design Factory. Bola to pocta k 100. výročiu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Maratón trval 3,5 hodiny a po celý čas sa v ňom s nami sympaticky tiesnil americký ambasádor Adam Sterling (a s evidentným potešením sa s nami tiesnil aj na ďalších večeroch Konvergencií). Hudobníci hrali v tričkách s nápisom ČeskosLOVEnsko, pod ktorým žiaril obraz pôvodnej československej bankovky ČSK. Hrali sa krásne česko-slovenské skladby: Sláčikové kvinteto D mol Jána Levoslava Bellu, Klavírne kvarteto č.2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka, nádherné Klavírne trio Bergerettes Bohuslava Martinů a Klavírne kvarteto op. 6 ESD 53 Eugena Suchoňa, môj vrchol večera. Na záver sa hrali premiéry venované Kuciakovcom - skladba Luboša Bernátha Večný tmel bytia na poéziu Milana Rúfusa (skvelý spev Eva Šušková) a skladba Black Swan pre violončelo a elektroniku (Lupták) Martina Burlasa. Superlatívy za predvedený výkon večera patrili huslistovi Milanovi Paľovi, ktorý rastie do nedostižných interpretačných výšok. Výborný výkon predviedla aj klaviristka Jordana Palovičová a české Eben trio.
Tretím koncertným večerom s názvom Zjasnená noc bol opäť v Design Factory. Prilákalo ma sláčikové sexteto Zjasnená noc op. 4 Arnolda Schönberga. Je to prekrásna skorá Schönbergova skladba, považovaná za jeho prvé majstrovské dielo, neskorý romantizmus ešte pred nástupom revolučnej Schönbergovskej dodekafónie. Nádhera! Pre mňa jeden z vrcholov celého festivalu. Milan Paľa opäť fascinoval svojím výkonom. Excelentne však zahrali všetci vrátane medzinárodných hviezd - violončelista Robert Cohen a náš huslista Dalibor Karvay. Zvyšok programu tvorili skladby Ludwiga van Beethovena (sláčikový Duet mit zwei obligaten Augengläsern, WoO 32, klavírne trio D dur op. 71/1 „Geistertrio“) a Johanessa Brahmsa (Zwei Gesänge für eine Altstimme mit Bratsche und Klavier op. 91). Všetky vynikajúco zahrané.
Finálny večer festivalu s názvom Souvenir sa uskutočnil vo Veľkom evanjelickom kostole. Hlavným magnetom bolo sexteto Petra Iľjiča Čajkovského Souvenir de Florence op. 70. Uvádza sa veľmi zriedkavo a toto bola vzácna príležitosť vypočuť si ho. A zážitok to bol mimoriadny. Výkriky bravó a intenzívny potlesk sa spontánne a proti bontónu spúšťali po každej zo štyroch častí skladby. Excelovali všetci na čele s Milanom Paľom, Robertom Cohenom, Juanom-Miguelom Hernandezom, Jozefom Luptákom, Mátyásom Mézesom a Martinom Rumanom. Koncert bol nahrávaný. Verím, že k nahrávke sa bude možné dostať. Ale aj ostatný program večera bol výborný. Španielsky violista Juan-Miguel Hernandez citlivo predniesol Stravinského krehkú Elégiu pre sólovú violu. Eva Šušková excelentne spievala v Respighiho Il Tramonto pre mezzosoprán a sláčikové kvarteto a potešením boli aj violončelové duetá Reinholda Gliérea v podaní Roberta Cohena a Jozefa Luptáka.
Takže tak, milí hudbomili, tešme sa na ďalší ročník Luptákových Konvergencií.
RADO TIHLÁRIK
Foto Martina Šimkovičová