Sú mladí, krásni, talentovaní a vydali svoj prvý album Sleepin‘ With the Lights On. Zoznámte sa s Kristínou Mihaľovou a Jakubom Šedivým
Sú mladí, ale môžeme im iba závidieť, čo všetko už na hudobnej scéne dokázali. Začnime s Kristínou, 23 ročnou trebišovčankou, ktorej rodičia sú učitelia hudby, takže bolo akosi prirodzené, že aj ona sa uberie týmto smerom. Medzi poprednými hudobnými interpretmi z Čiech a Slovenska sa pohybuje od svojich 15-tich rokov. Nastúpila na Konzervatoř a VOŠ Jaroslava Ježka v Prahe, kde sa stretla so svojím hudobným a životným partnerom Jakubom Šedivým. Jakub, 24 ročný gitarista z Dolnej Súče si túto školu vyberal veľmi dôkladne. „Pre toto konzervatórium som sa rozhodol preto, že som poznal ľudí, ktorí tam študovali, zhruba som vedel, ako to funguje a hlavne, že táto škola ponúka oveľa väčšie možnosti ako konzervatóriá na Slovensku. Ide o to, že som mohol študovať klasickú gitaru, ale zároveň tam chodilo veľa zahraničných umelcov robiť worshopy, mohli sme hrať v jazzovej kapele, robiť štúdiové nahrávky...“ Klasickú gitru vyštudoval u Milana Tesaře, ale priučil sa aj u Dorůžku, Smoldase, Šindlera, Noska a Bindera. Jeho vzorom boli Pat Metheny, George Benson a objavil tam francúzskeho jazzového gitaristu Sylvaina Luca, ktorý ho svojou hrou podľa jeho slov zaujal asi najviac. Jeho hra na gitaru je veľmi moderná a netradičná a ktorý ovplyvnil aj Jakubovu terajšiu tvorbu.
Jakub s Kristínou si sadli povahovo aj hudobne a začali vznikať prvé skladby. Rozhodli sa presadiť na svojom rodnom Slovensku a preto sa presťahovali z Prahy do Bratislavy. A doma to malo nečakane rýchly spád. Ešte v roku 2017, keď ešte stále bývali v Prahe získali ocenenie Objav roka 2017 v súťaži Nové tváre slovenského jazzu. „Veľmi nás to potešilo. Na tej súťaži boli s nami veľmi dobré kapely, všetci boli perfektne zohraní vo väčších obsadeniach a nám sa asi podarilo zaujať práve tým kontrastom, že sme vlastne išli len dvaja s holou kožou na trh,“ komentuje výhru Jakub. Dvojica sa dostala do povedomia jazzovej verejnosti na Slovensku, ale aj v zahraničí a môžu sa pochváliť, že robili predskokanov Stanleymu Clarkovi, Candy Dulfer, či Diane Reeves.
Sú krásni. Môžete sa o tom presvedčiť na obale ich prvého albumu Sleepin´ With The Lights On. Výnimočnosť a intimitu dua Mihaľová - Šedivý výborne vystihol fotograf Michal Zahornacký. „Vzniklo to úplne náhodou. My sme boli na nejakom koncerte neďaleko jeho ateliéru a on nám zavolal, že sa mu páči naša hudba a ak chceme, môžeme s ním spolupracovať na vizuáloch, ktoré pre nás vymyslel a prísť k nemu do ateliéru. Keď sme videli výsledné fotky, cítili sme, že to je niečo, čo vystihuje nás aj našu hudbu a chceme to poslať do sveta.“
Album nahrali v LososSound Studio u Erika Horáka v Bratislave. Dôležité bolo, ako si všetci zúčastnení vzájomne rozumeli a pohodu pri nahrávaní je počuť aj na výslednom produkte. Všetky skladby si Kristína a Jakub napísali sami. Na CD-čku ich ale nájdeme pod menom Kristin Lash a Jakob Gray. Sleepin‘ With The Lights On sa nesie v pop-soulovom štýle s jazzovým feelingom mladej dvojice. Hneď od prvej vety úvodnej piesne Found je zrejmý Kristínin suverénny prejav a silný, vyzretý hlas. Trochu prekvapivo ako úplne prvý nástroj z dua gitara-spev počujeme klavír. Found nás naladí na vlnovú dĺžku soulu, intimity, akéhosi otvorenia tretieho oka, o ktorom sme netušili, že máme. Nosnou skladbou albumu je Sleepin‘ With The Lights On, o ktorej keby ste nevedeli, že jej autormi sú Slováci, iste by ste tvrdili, že ide o nejakú známu skladbu americkej produkcie. K jemenej, ale prepracovanej Jakubovej gitare sa pridali sláčiky a Kristína nás prevedie celým diapazónom farieb svojho hlasu. Nasleduje Comin‘ Home, v ktorej sa gitara stáva dominantnejšou. Vychutnať si Kristínin hlas v plnej sile môžeme v skladbe Lonely God. Je čarovné ako dokáže vyjadriť nechuť nad súčasným konzumným svetom a zároveň túžbu po citovosti. Vyťahuje registre ako Bach v Toccate a Fuge statočne podporená precíznou a jemnou hrou na gitare. A že ich to spolu baví dávajú jasne vedieť v I Wish. Pri počúvaní gitary vnímate, s akou láskou Jakub hľadí na svoju spievajúcu Kristínu. Je to súzvuk, o tom niet pochýb. „Myslíme si, že naša hudba dokáže v sebe niesť schopnosť, vďaka ktorej vie ľudí osloviť alebo nejako zasiahnuť aj preto, že nevzniká žiadnou kalkuláciou štýlu alebo doby a ostatných mantinelov, ktoré sú vytvorené veľkým množstvom konzumnej hudby, ktorá sa na nás valí z každej strany.“ Krásnymi flažoletmi sa otvára Zion. Jakub predvedie svoju virtuóznu hru na gitare (toto nie je slovenská škola) a Kristína nás opäť vezme na jazdu „húsenkovou dráhou“ svojho rozsahu. Ako sa cítite v náručí milovaného človeka? Presne tak ako v tejto piesni. „Sme toho názoru, že “silnú hudbu”, respektíve ten “tlak” ako to hudobníci radi často nazývajú netreba vždy vytvárať len hlasitosťou a dravou energiou hry, ale niekedy stačí pravý opak a výsledok vie byť o to silnejší. Častokrát nás na Slovensku ľudia už stihli prirovnať ku koncertu Lianne LaHavas, ktorá hrala na Pohode iba sólo s gitarou a bol to pre nich obrovský zážitok, na ktorý spomínajú radi dodnes. No komornejšie zoskupenia sú u nás často považované za niečo, čo sa svojou energiou nemôže a emóciou nedokáže rovnať kapele,“ hodnotí Kristína. Jediná skladba na albume so slovenským textom je Čakám. Vyjadrenie momentálneho pocitu, nálady, vnímanie bytia tu a teraz. Nič za tým nehľadajme. Proste pocit. Poznáme sa? Nepoznáme? Čakám. „I think of you every night and day. You were my star shining bright,“ je v preklade úryvok textu záverečnej piesne Skies. Láska je to, čo dáva ich hudbe smer, formovanie a motiváciu. Album teda nesie osem skladieb. Trochu netradičný počet. Kristína vysvetľuje: „My sme to takto chceli mať. Sú tam skladby za ktorými si stojíme a máme samozrejme viacej pesničiek, ale myslím si, že niekdy menej je viac. Radšej nech si to niekto pustí dvakrát za sebou, pretože sa mu to páči, ako raz a povie, že stačí.“ Tak veľa melanchólie a precítenia by možno človek na tak mladú dvojicu nečakal. Jednotlivé piesne sú vyjadrením pocitov a spomienok, ktoré sa nie všetky stali im dvom, ale boli inšpirované komunitou umelcov, v ktorej sa pohybujú.
Sú talentovaní. Písali slovenské médiá. So svojím talentom vedia narábať a využiť ho. Na prekvapenie všetkých fungujú bez manažéra. Všetko, od písania piesní, až po detaily ako bude vyzerať pódium riešia sami. „Veľa ľudí si myslí, že bez manažéra sa nie je možné pohnúť, ale vôbec to tak nie je. Čo sa týka Slovenska, dá sa to krásne zvládať. Vyžaduje to určitý čas, ale dá sa to. Nečakáme doma, kým nás niekto zavolá, ale reálne sa tomu niekoľko hodín denne venujeme. Berieme to proste ako prácu,“ vysvetľuje Jakub a Kristína dodáva: „Čo sa týka zahraničia, potrebujete mať určité kontakty, nie je to len na vašej snahe.“ Ako dobre im táto práca ide sa mohli presvedčiť aj diváci francúzskeho festivalu Jazz a cours et á jardin v Lyone. Cestovanie je ich spoločným koníčkom a tak si spájajú svoju prácu so záľubou. Žiaľ, situácia súvisiaca s koronavírusom im prekazila plány a tak nemohli vycestovať do Benátok, Ríma, či Atén, ale ich kariéra je ešte len na začiatku.
Dvojica už teraz chystá druhý album, v ktorom by chceli robiť veci vo väčšom. Ich snom je zahrať si so Slovenskou filharmóniou, čo je po vypočutí prvotiny ľahko predstaviteľné. Plánujú aj veľa zahraničnej spolupráce, takže sa máme na čo tešiť.
ZUZANA KNEZOVIČOVÁ