Milan Lasica - odišiel gentleman, ktorý spojil generácie

 

lasica

  Milan Lasica​

* 3. február 1940, Zvolen – † 18. júl 2021, Bratislava

 

Milan Lasica – herec, divadelník, glosátor, dlhé roky rovnocenná časť dvojice L+S, trojice L+S+F. Symbol vývoja slovenskej populárnej hudby od šesťdesiatych rokov po súčasnosť. Textár s osobitým, trefným no distingvovaným vypointovaním. Prirodzená autorita, noblesa, stará škola, textársky jazyk, ktorému rozumeli generácie. Odišiel.

Textárska tvorba Milana Lasicu bola úzko spätá s krásou a írečitosťou slovenského jazyka.  Album „Bolo nás jedenásť“ (1981), jeden z najlepších slovenských albumov v histórii slovenskej popmusic, môžeme právom považovať za prísne nepovinnú učebnicu slovenského textu. 

Ako absolvent herectva a dramaturg Československej televízie písal texty na piesne, ktoré vychádzali ako malé single. V šesťdesiatych rokov pod hlavičkou Supraphonu to boli tri desiatky singlov. Medzi prvými boli piesne z roku 1963 v podaní Zuzky Lonskej: „In vino veritas“, „Oslia serenáda“ (obe hudba Branislav Hronec), „List a twist“ (hudba Pavol Zelenay). Textársky spolupracoval tiež s Tomášom Janovicom. Niektoré single  vyšli neskôr v reedícii albumu „Bolo nás jedenásť“, spomeňme vtipné kúsky „Balada o vodných stavoch“, „Sága rodu Forsythovcov“. 

V sedemdesiatych rokoch politický režim zakázal činnosť humoristickej dvojice Lasica a Satinský. Ich meno sa nedostalo ani do titulkov filmu „Pacho, hybský zbojník“, do ktorého napísali skvelé  dialógy. Neskôr vychádza na dlhohrajúcej platni ich muzikál „Plné vrecká peňazí“ (1978). 

bolo_nas_11
L+S+F

S Jaroslavom Filipom a Júliusom Satinským pripravil štyri hudobné albumy (Bolo nás jedenásť, S vetrom o preteky, My, Sťahovaví vtáci), z ktorých sa „hitmi“ stali skoro všetky piesne z debutu: „Do batôžka“, „V našej obci“, „Za dedinou“, „Keď som išiel“ a ďalšie.

Najaktívnejšia textárska spolupráca ostatných rokov bola s Petrom Lipom na viacerých albumoch (Lipa spieva Lasicu, 68, Návšteva po rokoch, Dobré meno). 

Milan Lasica mal hudobne najbližšie k swingovej ére a začiatkom zábavnej hudby, kedy sa pop nazýval aj tanečná pieseň. Aj preto zvláštne a nadgeneračne zafungovalo spojenie bigbítového Filipa s Lasicovými šansónovými textami, ktoré jazykom vťahovali do odkazu na ľudovú pieseň.

Mnohé z jeho bonmotov a výrokov zľudoveli. Parafrázujme či už ten o najväčšej motivácii – „Najväčšia motivácia je uzávierka“, alebo o textárskej tvorbe – „Keď píšete text na hotovú hudbu je to ako krížovka, v ktorej vždy vyjde to, čo v každej tajničke – nejaká hlúposť“.

Milan Lasica svojimi textami ovplyvnil a ovplyvňuje generácie poslucháčov. Dnešní 30/40-nici si pamätajú na text piesne v učebnici Literatúry pre 8. – 9. ročník spolu s divadelným úryvkom „Španielska čižma“. A to bol len vstup k bádaniu, hľadaniu a nachádzaniu iskier v jeho textovej tvorbe. Album „Bolo nás jedenásť“ pripomenula generácia súčasných hudobníkov spolu s Milanom Lasicom naživo na festivale Pohoda (2017, 2019)  s naplánovanými ďalšími reprízami. Milanovi Lasicovi bola udelené „Ocenenie za prínos do hudby“ v rámci cien RHA (2019).  

Album evergreenov „Ja som optimista“ (2001), ktorý nahral s Bratislava Hot Serenades, vzbudil znova záujem o najstaršiu slovenskú tvorbu. Slávnostný koncert po dvadsiatich rokoch od vydania albumu bol posledný v bohatej tvorbe Milan Lasicu. Uzavrel sa neustále aktívny herecký, textársky ale aj interpretačný život osobnosti slovenskej kultúry. Symbolicky, vo vlastnom divadle, po záverečnej klaňačke a piesni „Ja som optimista“.

 

JURAJ GONŠOR
Foto Waldo Švábenský
 

 

 

"Nadčasový humor a životná múdrosť pána Milana Lasicu nás sprevádzala desiatky rokov. Aj počas posledného koncertu na
Konvergenciách, len pred niečo viac než mesiacom 12. júna 2021, nás v zákulisí tešil svojím nadhľadom, láskavým humorom, ale aj nevtieravou múdrosťou a prehľadom o hudbe. Na pódium išiel s radosťou a jeho náklonnosť k slovenskému tangu bola zjavná. Publikum ho privítalo vrúcnym potleskom a on sa mu vzápätí odmenil typickým bonmotom: „Ďakujem veľmi pekne, je to veľmi ďaleko odtiaľ prísť sem. Človek aby si zobral niečo na jedenie..." A o fenoméne slovenského tanga pojednal nasledovne: „Slovenské tangá sú veľmi populárne, veľmi známe a veľmi staré. Nikto nevie, prečo sa vlastne tango na Slovensku ujalo. To argentínske, ktoré bolo známe a populárne po celom svete, ujalo sa všade. A to slovenské, ktoré sa ujalo na celom - Slovensku..." Keď počúval v zákulisí prvé slovenské tangá mal doslova zaľúbený výraz v tvári, z ktorého bolo jasné, aký mal k tejto hudbe vzťah. A, samozrejme, Bratislava Hot Serenaders bol jeho obľúbený orchester. Milý pán Lasica ďakujeme vám." Jozef Lupták 

Zostrih zo záverečného koncertu festivalu Konvergencie / Piazzolla 2021

Slovenské tango / 12. 6. 2021 / Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
Bratislava Hot Serenaders 
Juraj Bartoš - trúbka, bandleader
Milan Lasica - spev 

Skôr než odídeš / Jozef Frank Zemplínsky, Boris Boča
Prečo sa máme rozísť? / Dušan Pálka
Tak smutno mi je bez Teba / Gejza Dusík, Dr. Pavel Braxatoris
Tak nekonečne krásna / Gejza Dusík, Dr. Pavel Braxatoris 
 

Článok patrí k časopisu: