MIRIAM A JEJ GITAROVÉ SPOJENIA
Mladá, pekná, sympatická, milá a veľmi príjemná, skromná a k tomu ešte aj úspešná, medzinárodne uznávaná umelkyňa. Tak je možné niekoľkými prívlastkami pomenovať osobnosť gitarového sveta, slovenskú gitarovú virtuózku a pedagogičku Miriam Rodriguez Brüllovú.
Počas základnej školy navštevovala v Bratislave hodiny gitary a pre neznalých dokonca aj hodiny spevu na ZUŠ Karloveská (teraz ZUŠ J. Kresánka). Príjemný mezzosoprán sa v nej schováva dodnes, ale vyhrala láska ku gitare. Preto pokračovala v štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave a potom na VŠMU. Tam ukončila štúdium bakalárskym titulom a na magisterské štúdium sa dostala k pedagógovi podľa jej predstáv. Pedagóga a umelca Alvara Pierriho počula naživo a následne absolvovala jeho majstrovské kurzy. Po umeleckej stránke si veľmi vyhovovali a rozumeli. Preto sa rozhodla odísť do Kanady na Université du Quebec á Montreal a Université Laval v Quebec City, kde vyučoval. Tam zablúdila do študentského bistra, kde sa zoznámila so svojim terajším manželom, ktorého meno je súčasťou jej priezviska Rodriguez. Ako hovorí Miriam s úsmevom: „To meno som si vysobášila“. Jej manžel Emmanuel je pôvodom španiel narodený v Kanade, programátor, ktorý paradoxne vôbec nemal žiaden sklon k hudbe a jeho prvý koncert vážnej hudby bol práve koncert Miriam, s ktorou má aj dve krásne dcérky Lauru a Saru. Dnes je už poslucháčom klasickej hudby, ktorú si pustí aj sám z vlastného presvedčenia.
Návratom do Európy sa jej štúdiá neskončili a naďalej študovala postgraduálne u profesora Alvara Pierriho vo Viedni na Universität für Musik und Dartellende Kunst, kde je zároveň aj jeho asistentkou. V súčasnosti, od januára 2014, vyučuje aj na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave.
Miriam momentálne najviac počúva „detskú hudbu a piesne“, keďže veľa času jej vypĺňajú jej dve dcérky. Inak má veľmi rada operu, konkrétne kvalitných spevákov akými sú Cecilia Bartoli, Elīna Garanča a Jonas Kaufmann. Obľúbenou hudbou, ktorú produkuje nie je jednosmerne daný štýl. Zaujíma ju širokospektrálnosť a to zvyšuje jej záujem o nástroj a produkciu na ňom. Keďže aj gitarová koncertná literatúra je určitým spôsobom ohraničená a umelkyňa jej formátu ju chce prekročiť, dostáva sa do situácie keď zakladá hudobné zoskupenia, ktoré ju dostanú k autorom, ktorí nepísali sólové party pre gitaru. Snaží sa hrať s čo najviac zostavami tak, aby sa dostala aj k inému repertoáru, než ako sólová interpretka. Gitara je trocha izolovaná zo sveta vážnej hudby už aj tým, že nie je súčasťou žiadneho symfonického orchestra. Preto ani festival, ktorý založila nie je priamo gitarový – týkajúci sa sólového nástroja, ale gitarový – komorný, kde je gitara ako súčasť nejakého hudobného telesa. Veľa gitaristov má napríklad naštudovaný koncertný repertoár na jedno vystúpenie a s tým jeden či dva roky vystupuje. To ale nie je prípad Miriam. Tá prijíma výzvy hrať každý mesiac charakterovo iný koncert. Nedokáže si totiž ani predstaviť, že by hrala dva roky ten istý repertoár. Tak sa dostáva aj ku klasikom akými sú napr. Schubert či Schumann. Najnovšie spolupracuje s jedným z najvyťaženejších českých violončelistov Petrom Nouzovským. Veľmi rada hrá aj v zoskupeniach so spevákmi, prípadne aj s orchestrom. Nedávno vydala spolu so sólistom opery SND, barytonistom Pavlom Remenárom album španielskych piesní.
Keď som spomínal, že študovala spev na ZUŠ a zostal v nej driemať pekný mezzosoprán, neznamená to že spí. Zobúdza sa práve pri príležitostiach, keď je nútená niekoho zaskočiť, čo sa jej napríklad stalo pred asi dvoma rokmi. So známym klaviristom Richardom Rikkonom si zaspievala na koncerte pri príležitosti „Dňa nezávislosti štátu Izrael“ v Bratislave nádhernú židovskú pieseň „Oyfn Veg Shteyt a Boym“.
Aj napriek milým povinnostiam, ktoré sprevádzajú materstvo, stíha aj organizačnú prácu. Je iniciátorkou a umeleckou riaditeľkou medzinárodného hudobného festivalu „Bratislavská komorná gitara“, ako aj festivalu „Tatra banka mladým umelcom“. Nie sú na tom ináč ani koncertné vystúpenia ktorých má nespočetne, keďže záujem o umelca jej formátu je značný. V Rakúsku na „Internationales Gitarrenfestival Hersbruck“, nebude účinkovať ako interpret, ale ako lektorka Majstrovských kurzov, kde budú učiť aj také svetové mená ako napr. Leo Brouwer (Cuba) a ďalší. Začiatkom októbra už letí do Izraela, kde bude zase učiť na festivale „Netanya Guitar Festival 2014“.
Jeden z cieľov a to zahrať si najväčšie gitarové koncerty s orchestrom sa jej už niekoľkokrát splnili. Ako hovorí: „Chcem hrať hudbu dobre a s dobrými ľuďmi, to je moje potešenie“.
DANIEL PÁRKÁNYI
Foto archív M. Brüllovej