Takto sa búra predsudok, že jazz patrí iba k zimným mesiacom a nehodí sa do rozpáleného leta. Ukolísanie modalitou a prebudenie dravým polyrytmom umocnené temperamentným srbským národom. Nišville Jazz Festival sa každoročne koná v treťom najväčšom srbskom meste Niš, ktoré zároveň patrí k najstarším osídleným balkánskym miestam. Najväčšou turistickou atrakciou je starobylá pevnosť – menšia verzia slávnejšej Petrovaradin Tvrdjava (domov EXIT festivalu v Novom Sade), ktorá poskytuje priestor jazzu všemožných chutí – od toho tradičného cez rôzne fusion, zahraničným projektom na čele s americkými jazzovými ambasádormi aj rozličné balkánske fúzie. Pripomeňme si týždennú prehliadku so štvordenným hlavným programom, ktorá sa konala už po dvadsiaty piaty krát.
Číslo 1 – Spevák punkových The Boomtown Rats, zamurovaný Pink a jeho herecká etuda v The Wall aj mesiáš, ktorý zorganizoval mnoho charít – vrátane tej najslávnejšej z nich Live Aid. Toto všetko je tvár írskeho hudobníka Boba Geldofa. Ten prijal pozvanie na festival, hoci nemal v lete naplánované žiadne vystúpenia. Prišiel sem ako hudobník aj ako vyslanec mieru do ťažko skúšaného regiónu. Vystúpil spolu so svojou sprievodnou kapelou, aby zahral zmes írskej, bluesovej a rock and rollovej hudby. Počas tlačovej konferencii apeloval na mladých a odfotil sa s festivalovými dobrovoľníkmi, ktorým vzdal hold za ich oddanosť. Na koncerte zase svojou najznámejšou skladbou „I Don't Like Mondays“ naliehal, aby ľudstvo odložilo zbrane. Obzvlášť silné posolstvo po nedávnych masakrách v amerických mestách.
Číslo 2 –Jedným z tohtoročných headlinerov bol aj americký trubkár Christian Scott. Patrí k mladým predstaviteľom z New Orleansu, ktorého hra aj celkový sound žmýka z tradície svojho rodného mesta a posúva ju do nových smerov k hip hopu a neosoulu. Zároveň mladších poslucháčov ubezpečil, aby sa nebáli jeho džezu, ktorý nie je ani „free“ ani „cool“, ale „fresh“ a „easy“.
Číslo 3 –To, že festival nie je čistokrvnou jazzovou záležitosťou, potvrdzujú aj hudobníci z reggae scény. Spájanie medzi rasami a náboženstvami je v Srbsku stále citlivá vec. Dobrým príkladom zo zahraničia im bol medzikultúrny dialóg búrajúci bariéry z karibského ostrova. Zvlášť, keď za tým stojí silný životný príbeh. Israel Vibration (Lascelle Bulgin a Cecil Spence) nemali ľahký osud. Prekážky v chudobnej Jamajke museli prekonávať ešte omnoho zložitejšie než zdraví ľudia. Detská obrna im vzala zdravie, ale pri chorobe si našli priateľov a vypestovali lásku k hudbe. Z ich vystúpenia boli cítiť vibrácie a chuť po živote ako nikde inde.
Číslo 4 – Midnight Dance Stage sa začína o polnoci, kedy vrcholia koncerty na hlavnom pódiu. Predstavte si zalesnený Nu Spirit, keďže presne takýto druh hudby sa hrá v zelenkastom parčíku – nu jazz, deep house, funk a soul – v prelínaní vysamplovaných nástrojov a beatov z rúk DJov a producentov. Každý deň jeden zahraničný headliner a dvaja domáci. Okolo nich tancujúci dav dychtivo očakávajúci príval jazzového groove v elektronickom opare.
Číslo 5 –Tento rok koncertovalo na Nišville Jazz Festivale aj československé kvarteto Jay Delver z Brna. Organizátori si ich vybrali z niekoľkých ponúk z Čiech a Slovenska. Očarili ich silným vokálom, zohranou rytmikou a prienikom starého a nového soundu v zaujímavých aranžmánoch. Veľký zážitok pre domácich aj pre samotnú kapelu.
Daniel Hevier ml.
Foto David Majerský