Palo Chodelka je jedným z najvýraznejších slovenských gitaristov svojej generácie. Hoci študoval na stavebnej fakulte, hudba sa stala jeho životom už v detstve.
V šiestich-siedmich rokoch ho najskôr uchvátila vážna hudba, ktorú počúva intenzívne dodnes, no zásadný zlom prišiel, keď objavil hard rock a heavy metal – Led Zeppelin, Deep Purple, Uriah Heep, Black Sabbath. „Ako malí chalani sme ich skladby kopírovali a naučili sme sa to hrať naozaj dobre,“ spomína. Kľúčový moment nastal, keď mal približne pätnásť rokov a počul sólo Johna Sykesa v skladbe Gangland od Tygers of Pan Tang. „Povedal som si – takto musím niekedy hrať aj ja.“ Odvtedy sa technike venoval systematicky. S kamarátmi sťahovali sóla a aranžmány nahrávok tak, že gramofónové platne si púšťali na nižších otáčkach aby presne počuli čo sa na nahrávke deje. Vďaka systematickému cvičeniu sa už v mladosti vypracoval na vysokú úroveň.
Dodnes však musí veľa cvičiť, aby si udržal kondíciu na úrovni, ktorú od seba vyžaduje, a bol schopný zahrať svoje skladby tak, ako boli vymyslené. Pre Palovu hru je typická absolútna precíznosť, no nikdy nie samoúčelná. „Technika je len čerešnička na torte. Gitara musí spievať, musí mať feeling, zvuk a melodickú logiku. Melódia je pre mňa najdôležitejšia.“ Vplyvy čerpá najmä z vážnej hudby a z velikánov ako Van Halen, Steve Vai či Joe Satriani, no najväčší vplyv na neho má Steve Morse. Obdivuje jeho harmónie a kompozičné postupy inšpirované vážnou hudbou, ktoré pretavuje do rockovo-metalovej tvorby.
KAPELY
Svoju hudobnú dráhu začal v liptovskej kapele Omikron, s ktorou vyhral viacero regionálnych súťaží a dostali sa aj do Slovenskej televízie. Povedomie o výraznom talente mladého gitaristu sa začalo šíriť až za rieku Moravu.
Jeho nahrávka sa dostala aj k členom skupiny Citron, ktorí v tom čase práve hľadali nového gitaristu a tak dostal Palo lano do profesionálnej hard’n’heavy skupiny. „S touto kapelou som hral od jesene 1989 až do začiatku roku 1991. Bolo to pre mňa dosť poučné obdobie, pretože som ako amatér vhupol rovnými nohami do zabehnutej profi kapely. Bol som jediný Slovák v českej kapele. Jazdili sme po koncertoch asi s najväčším aparátom a svetelným parkom, aký vtedy v Československu existoval. Navyše bola okolo všetkého perfektná a profesionálna organizácia. Užil som si aj veľa srandy, takže na toto obdobie spomínam rád.“
V ďalšom období si spolu s banskobystrickými spoluhráčmi Ľubom Lichým, Feďom Gašparíkom a Romanom Révaiom, založili kapelu Dr. Bier. „Kapela fungovala asi tri roky a vystriedalo sa v nej viacero spevákov. Spočiatku to vyzeralo celkom sľubne, no po troch rokoch sme to zabalili. Chcel som hrať trochu iný štýl hudby. Cítil som, že je najvyšší čas, aby som postavil svoju kapelu, v ktorej sa budem môcť naplno realizovať, pohrať sa s gitarovými riffmi, feelingovými melódiami, ale aj arpeggiovými, hammeringovými a šialene rýchlymi sólovými pasážami.“ A tak jeho ďalšia realizácia nabrala smer k zoskupeniu Liquid Boogie Roll, čo je však samostatná kapitola, ktorá priebežne trvá dodnes.
V štúdiu Birdland s Milošom Rojkom ml.
Špecifickým fenoménom, ktorého súčasťou bol svojho času aj Palo Chodelka, je skupina Konflikt. Výnimočná popularita hudby kapelníka Juryho (Robert Jurányi) mala v dobe Palovho nástupu už medzinárodný rozmer a tak s Konfliktom odohral stovky koncertov nie len na Slovensku a v Čechách, ale aj v Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, kde na väčších akciách hrávali ako hlavná kapela. Jury síce v týchto krajinách moderoval v miestnom jazyku, ale texty piesní boli v slovenčine. „Ľudia to napríklad v Nemecku a Maďarsku spievali s nami. Poznali tie slovenské texty, aj keď im zrejme nerozumeli,“ komentuje gitarista svoje zážitky. Najväčšie publikum mali na Topfeste, kde účinkovali po Iron Maiden. „Myslel som, že keď Iron Maiden dohrá, všetci odídu, ale nakoniec, ľudia na nás zostali.“ Na tomto koncerte Palove precízne sóla zaujali tak, že zmienka o ňom sa objavila aj v zahraničných metalových magazínoch. Hoci si sám na chválospevy nepotrpí, má ich dodnes odložené na pamiatku.
Popri rockovej dráhe Palo venoval aj iným projektom – spolupracoval s klávesistom Bobom Kantorom na veľkolepom Koncerte pre nové milénium so symfonickým orchestrom a zborom, ktorý odvysielala TV Markíza v najsledovanejšom čase počas Vianoc.
Vytvoril tiež akustický duet s harfistkou Andreou Rajtekovou, s ktorou pod názvom Café Strings hrávajú komornejšiu akustickú hudbu na slávnostných príležitostiach.
„Najprv sme spolu hrávali skladby nemeckého skladateľa menom Christoph Pampuch (špecializuje sa najmä na tvorbu pre harfu) a iné veci na príjemné počúvanie. No ale potom sme si začali komponovať svoje vlastné skladby.“ Tie sú dohľadateľné vo forme videoklipov na Youtube.
Vo výčte Palových aktivít nemôžeme obísť ani jeho účasť v projekte Empa=Ty+Ja
Vedúcou osobnosťou je hudobník Rasťo Novotný- spev, gitara. Ide o projekt, v ktorom účinkujú muzikanti z rôznych hudobných štýlov: Marián Frkáň – spev, Heidi Beretta – spev, Vladislav „Slnko“ Šarišský – klávesy, Palo Chodelka – gitara, Robo Trunkvalter – basgitara, Michal Fedor – bicie.
GITAROVÁ ŠKOLA
V čase pred internetom viedol v Slovenskej televízii úspešnú 30-dielnu Gitarovú školu pre pokročilých, ktorá mala najvyšší divácky koeficient spokojnosti. Neskôr ju vydával na CD-ROM-och, ako multimediálnu učebnicu. Dnes sa okrem hrania a komponovania venuje aj pedagogickej činnosti – vyučuje klasickú aj elektrickú gitaru na dvoch základných umeleckých školách a v súkromí. Jeho príjem tvoria najmä autorské tantiemy (jeho hudba je licencovaná do televízií, filmov a rádií vo viac ako 50 krajinách) a pedagogická práca.
LIQUID BOOGIE ROLL
V roku 1994 založil spolu s bubeníkom Ďusom Petrusom a basgitaristom Tomášom Mastišom kapelu Liquid Boogie Roll, ktorá sa stala jeho hlavným hudobným domovom. Dodnes vydali päť štúdiových albumov, jeden spievaný album (s Maťom Androvičom) a koncertné DVD. Dominantnou bola a je Palova sólová gitara, ale potrebný drive jej vždy dodávala zostava rytmiky a tá sa v priebehu rokov obmieňala. Šiesty album s názvom New Breath, ktorý práve vychádza, Palovi pomáhali nahrať jeho spoluhráči, Robo Trunkvalter – basgitara a Jano Huljak – bicie. V krehkej balade Mysterious Doll sa uplatnila aj harfistka Andrea Rajteková.
Táto skladba je však skôr kontrastom k okolitým trackom na albume, ktoré sú patrične drsné, no zároveň i sofistikované, vznešené a spevné. No a na viacerých miestach albumu zvuk decentne, ale účinne podporia aj klávesové nástroje, resp. klavír, Ľuboša Tomaščika.
NEW BREATH
Tento inštrumentálny album predstavuje Palov prirodzený vývoj. Sám o ňom hovorí: „Je tam veľký progres oproti prvému CD, no všetky albumy, čo do prevedenia, si navzájom konkurujú na približne rovnakej kvalitatívnej úrovni. Hudba na nich je nadčasová.“
Svoje kompozície Palo stavia premyslene: „Nič nie je náhoda. Mám to dôkladne vymyslené – harmónie, melódie, postupy, progres...“ Posluch deviatich trackov novinky New Breath to len potvrdzuje. Nosná téma sa vznáša nad uháňajúcou rytmickou štruktúrou, tá prechádza do uvoľnenejšieho „halftajmu“, aby z jeho krátera postupne vybublalo a vo virtuóznej smršti tónov postupne doslova vyvrelo sólo. Iskrivá erupcia sa následne usadí na pôvodné tempo rytmiky a podvedomie poslucháča nachádza svoje ťažisko v známej, presne načasovanej téme. Ucho pozornejšieho poslucháča v tejto pestrej topografii neustrnie. Lieta premenlivými priestormi hudobných katedrál, chodieb, diaľnic, zažíva dobrodružstvá outdoorových jázd, kochá sa farebnosťou zvukov.
To sa týka jednotlivých kompozícií, ako aj dramaturgie albumu. Každá skladba je sprevádzaná myšlienkou zaznamenanou v texte a ilustrovaná fotografiou, aby poslucháč mal vizuálny a koncepčný zážitok. Titulná skladba New Breath, hoci inštrumentálna, je tak i čiastočne autobiografická, odráža životné skúsenosti, ktoré sa v komentári premietajú priam motivačným štýlom: „Hlava ti neustále šrotuje myšlienky, jednu za druhou. Každý deň prichádzajú nové podnety a situácie s ktorými sa musíš vysporiadať. A je len na tebe, ktorou cestou sa vyberieš. Buď pánom situácie! Tvojím osudom je zanechať jasnú stopu. Nový dych je reálna šanca na úspech. Je to moment, kedy sa rozhodneš zabudnúť na minulosť a vykročiť vpred rozhodnejší a silnejší. Každý koniec v sebe skrýva nový začiatok.“
O nahrávanie, mixáž a mastering albumu sa postaral overený spolupracovník Miloš Rojko ml. v štúdiu Birdland Studios v Manínskej Tiesňave. Táto Mekka muzikantov, ktorí to vedia a spoliehajú sa viac na svoje schopnosti, spontánnosť a autentický analógový zvuk, než na záchranné barličky editácií zrejme inšpirovala aj názov záverečnej skladby Birdland Blues.
BILLY SHEEHAN
Ako na potvrdenie, že vôľa a odhodlanie pomáhajú realizovať aj zdanlivo nemožné idey, slúži účasť najslávnejšieho hosťa na albume. S myšlienkou prizvať Billyho Sheehana (Mr. Big, The Winery Dogs) prišiel basgitarista Robo Trunkvalter. Palo tomuto nápadu nedával veľkú šancu, ale chlapci skúsili napísať ponuku s demom a žiadosťou, aby Mr. Sheehan nahral niekoľko taktov v určitej pasáži skladby. Po čase prišla odpoveď, v ktorej Billy na veľké potešenie potvrdil ochotu a vyžiadal si upresnenie podkladov. Neurobil by to, keby ho skladba nezaujala. Síce to pre jeho zaneprázdnenosť trvalo dlhšie, ale zároveň o sebe dal vedieť, že sa na to nevykašľal, ale momentálne nestíha. Nakoniec dodal svoju stopu ešte pár týždňov pred dohodnutým termínom. Keď vtedy Palo už hotový a upravený track importoval do nahrávky, od trémy a očakávania sa mu triasli ruky. Príjemným prekvapením bolo, že Billy Sheehan nenahral iba požadovaný úsek, ale dodal perfektný basový part pre celú skladbu. Všetko sedelo a sálal z toho autentický hráčsky rukopis jedného z najväčších virtuózov basgitary súčasnosti. Track je štvrtý v poradí a na počesť exkluzívneho hosťa dostal názov Bass Kill Bill.
TRSÁTKO, KVÍLENIE, SPIEVAJÚCI TÓN
Dá sa predpokladať, že Billy Sheehan svojou účasťou len potvrdil virtuózny status svojho slovenského kolegu. Palo Chodelka nemá u nás na svojej úrovni veľkú konkurenciu. Nie každý musí byť virtuóz, to pri všetkej úcte k ostatným gitaristom, ktorí vedia zaujať, alebo dodať piesni čo jej patrí aj na štandardnejšej technickej úrovni. Na druhej strane Palova virtuozita nie je samoúčelná a slúži ako médium – prostriedok pre komunikáciu hudobných ideí.
Sám je však potvrdením, že cesta k technike nemusí viesť iba po tých overených a predpísaných chodníkoch. Ak sa iný gitarista pozrie na jeho pravú ruku, uvidí, že jeho spôsob úchopu trsátka je špecifický – drží ho tromi prstami (podobne ako Steve Morse alebo Eddie Van Halen), s palcom ohnutým v prvom kĺbe. Používa veľké trojuholníkové trsátko Dunlop 1,0 mm, ktoré si strihá do zvláštneho tvaru. „Otáčam ho pod rôznymi uhlami, čím mením zvuk – od provokatívneho po hladký. V beglajtových pasážach to evokuje provokatívnosť.“
Obľubuje pinchharmonics (kvílenie), ktoré majstrovsky ovláda a vie ho funkčne začleniť do svojich fráz: „Na jednej strune dokážem vytvoriť minimálne päť rôznych tónov, podľa toho, kde zakvílim – ako huslista, musíš to miesto presne odhadnúť.“ Umelý flažolet pri svojom držaní trsátka iniciuje prednou hranou prsteníku.
Pre hru Pala Chodelku je charakteristický aj nosný spevavý tón. Okrem správneho frázovania dosahuje požadovaný emotívny a zvukový efekt svojho tónu aj vibrátom, ktoré sa ku koncu zrýchľuje, ale udržiava tempo: „Je to dané pravou aj ľavou rukou.“ Je to len pár kamienkov z mozaiky jeho štýlu a rukopisu ktorý si považuje, ako súčasť vlastnej identity: „Najväčšie ocenenie je, keď mi niekto povie: počul som skladbu a hneď som vedel, že to hráš ty – podľa tvojho tónu.“
Pri nahrávaní kladie dôraz na spontánnosť a živosť: „Používame minimálne editovanie. Napríklad doprovodné gitary nahrávam väčšinou bez nástrihov. Ľavý kanál a hneď pravý kanál. Chcem, aby to žilo a aj vďaka tým malým odchýlkam nepôsobilo sterilne. Sme ako kapela nacvičení, takže to ide v rámci normy.“
NÁSTROJE A VYBAVENIE
Pre Pala Chodelku je charakteristické, že hrá výhradne na ručne robené elektrické gitary od slovenského lutiera Bruna Urbana. Má ich od neho niekoľko. Všetky sú perfektné, ale jeho najobľúbenejšia je hneď tá prvá, z roku 1997. Už zmienené „kvílenie“ je na rôznych nástrojoch rôzne a ochota gitary kvíliť nie je závislá len od presnosti dotyku na základe konkrétnej menzúry. Aj v tom vidí Palo jedinečnosť tohto svojho prvého modelu.
Má mahagónový základ tela, na ňom plát javorovej koreňovice. Javorový krk s palisandrovým hmatníkom je ku korpusu priskrutkovaný. Mechanické časti sú značky Gotoh a snímače Kent Armstrong od Juraja Turzu navinuté na mieru Palovým požiadavkám (zadný „Rocker“, predný „Palo Chodelka PAF Pro Plus“ s vyššou impedanciou pre vyrovnaný zvuk).
Hlasivkami elektrickej gitary sú aparáty. Hoci Palov arzenál obsahuje viacero možností výberu spomedzi svetových značiek, vrátane modelera Kemper - ktorý „bol fajn, ale príliš sterilný“ - aj v tomto ohľade si našiel čo potreboval v produkte ručnej výroby.
Používa butikové lampové aparáty „Remen“ od Vlada Remeňa. Jedná sa o štvorkanálovú celolampovú hlavu s dvomi mikroprocesormi. „To by som odporúčal každému naozajstnému gitaristovi. To nemá chybu. Ja som tých aparátov vyskúšal veľmi veľa, ale tento nemám ani k čomu prirovnať.“ Základný zvuk univerzálneho aparátu Remen pokrýva celé spektrum, od čistého až po high-gain. K tomu si ešte Palo na požiadanie od Vlada nechal dorobiť efekty: „Mám od neho aj celú plejádu zvukov ako delaye, reverby, chorusy, flangere a tak ďalej. Takže nemusím mať externý efekt. Jednoducho len k hlave pripojím takú malú ovládaciu krabičku a všetko to funguje.“
Cieľom tohto článku bolo povzbudiť zvedavosť poslucháčov, či na novom albume New Breath naozaj budú počuť všetko to, o čom sa tu píše. A aj keby ste na albume nakoniec pre seba našli niečo úplne iné, znamená to, že ste si New Breath zadovážili a tento text splnil svoj zmysel. Palo Chodelka je žijúcim dôkazom toho, že aj na Slovensku sa dá dosiahnuť svetová úroveň, ak človek ide za hudbou celým srdcom – a najmä tak, ako ju cíti. Preto mu v tom držíme palce!
MARTIN CHROBÁK