Uplynulo 50 rokov odvtedy, ako sa na scéne objavil nový hudobný nástroj, ktorý navždy zmenil zvuk populárnej hudby, – analógový syntetizátor moog.
Pamätáte sa na večerníčkový seriál No počkaj! sovietskej proveniencie? Volali sme ho aj Vlk a zajac. Moja generácia na ňom vyrastala, lebo Tom a Jerryani Káčer Donald sa v našej televízii vtedy veľmi neobjavovali. Hlúpy vlk grobian mi pripomínal Brežneva a fandil som samozrejme večne utekajúcemu zajacovi, ktorý bol na rozdiel od Jerryho dobrosrdečný. Na ten seriál sa dalo pozerať. Bola to zábava a okrem toho, na svoju dobu bol dosť moderný. V desiatom diele, práve keďmajster hroch zapriaha vlka do práce na stavenisku, zaznela perfektná muzika. Synťáková, ako sme jej vtedy hovorili. To je Jarre, viete? Chválil som sa v triede svojím hudobným rozhľadom a vyťukával som si tú skvelú melódiu na zuboch. To umenie dodnes ovládam, ale zásadne som sa mýlil. Nebol to Jean Michel Jarre, kto ju zložil.
Dnes už viem, že tá skladba sa volá Popcorn a že ju vymyslel Gershon Kingsley, ktorý nedávno, presnejšie 28. októbra, oslávil 96. narodeniny. Narodil sa v Nemecku v roku 1922 ako Goetz Gustav Ksinski. Jeho otec bol židovského pôvodu a matka, otec ju spoznal v essenskom vínnom bare, bola nemecká katolíčka, ktorá potom konvertovala na judaizmus. Takéto zázemie nedávalo v nacistickom prostredí rodine veľké šance na prežitie. Pätnásťročný Gershon si to uvedomil ako prvý z rodiny a emigroval z Nemecka do Palestíny. Na rozdiel od mnohých nemeckých židov to stihol pár dni pred Krištálovou nocou, keď 9. novembra 1938 Hnedé košele organizované nacistickou vládnou stranou s veľkou pomocou obyvateľstva zlynčovali občanov židovského pôvodu a vyrabovali ich majetky, čím sa začal pogrom proti nim, ktorý vyvrcholil holokaustom.
Gershon Kingsley sa pod britskou správou mandátnej Palestíny spolu s mnohými ďalšími emigrantmi pridal k jednotkám židovskej pomocnej polície, úlohou ktorej bolo brániť židovské osady pred arabskými útokmi. Okrem toho začal hrať v jazzovej kapele na klavír a v Jeruzaleme vyštudoval konzervatórium. Až po ôsmich rokoch sa znovu stretáva so svojou rodinou, ktorej sa z Nemecka podarilo utiecť cez Kubu. Ale to už bolo v Spojených štátoch, kde začala a dodnes trvá jeho nevšedná hudobná kariéra.
Gershon Kingsley vytvoril množstvo úspešných broadwayských muzikálov, zložil hudbu k niekoľkým filmom, skomponoval skladby pre komorný orchester, symfónie, a operu. Ako hudobný skladateľ a dirigent získal veľa významných ocenení, napríklad divadelnú Tony Award alebo cenu za celoživotný prínos Nadácie Boba Mooga, vynálezcu syntetizátora, ktorý po ňom aj zdedil meno – moog.
Je to zaslúžené ocenenie, lebo bol to práve Gershon Kingsley, kto koncom 60. rokov vynález Roberta Mooga najviac spopularizoval. Analógový syntetizátor Moog bol schopný na základe zmien elektrického napätia vytvárať tóny najrozličnejších zvukových zafarbení a tým priniesť do hudby nevídané, či skôr neslýchané možnosti. Tak ako bola elektrická gitara revolúciou 50. rokov, príchod syntetizátorov, ako moog či mellotron, v 60. rokoch navždy zmenil zvuk populárnej hudby. Hudobníci rýchlo pochopili, čo im vynález jedného elektrikára poskytuje. Moog môžete počuť v slávnej piesni Beatles Here Comes The Sun, moog je zodpovedný za medziplanetárny úvod piesne Shine On The Crazy Diamond skupiny Pink Floyd, a bol to moog, na ktorý kúzlil aj Stevie Wonder. Na koncertných pódiách predstavil moog, ktorý bol považovaný za výsostne štúdiový hudobný nástroj nástroj, najmä Keith Emerson zo skupiny Emerson, Lake and Palmer. Moog, a s ním aj ďalšie analógové syntetizátory, stvoril úplne novú ríšu populáru – elektronickú hudbu, ktorej najslávnejším predstaviteľmi sú Vangelis, Jean Michel Jarre, Klaus Schulze, či skupina Tangerine Dream. V našich zemepisných šírkach hrali na moog napríkladMartin Kratochvíl (Jazz Q), Tomáš Berka (Fermata), Vašo Patejdl (Elán, sólo), alebo aj Michael Kocáb (Pražský výběr).
Ale prvým a dodnes neprekonaným elektronickým hitom zostáva spomínaná kompozícia Popcorn Gershona Kingsleyho. Zložil ju vraj za necelú minútu a v roku 1969 ju spolu s ďalšími miniatúrami zaradil na svoj album Music To Moog. Jednoduchý motív zafungoval, ľudia začali v jeho rytme okamžite vibrovať. Nová éra populárnej hudby sa začala. Nedá sa spočítať, koľko coververzií vzniklo podľa Kingsleyho Popcornu. Najslávnejšou je azda verzia skupiny Hot Butter z roku 1972.
Pravdou však je, že z toho nespočítateľného množstva prebratých verzií nemal samotný autor originálu nič. Alebo len veľmi málo. A s vysokou pravdepodobnosťou nemal nič ani od moskovského Kinoštúdia za umiestnenie Popcornu do desiateho dielu sovietskeho seriálu No počkaj! Alebo predsa len niečo. Ovplyvnil hudobný vkus mnohých detí v Československu a ani o tom nevedel. Vďaka Popcornu z Nopočkaja mohli aj deti spoza železnej opony objaviť synťáky.
VLADIMÍR LEKSA