Viac než štvrťstoročie na scéne, stovky koncertov za sebou a publikum, ktoré s kapelou dospievalo. Česká rocková stálica Škwor sa vo februári vráti na Slovensko v rámci historicky prvého česko-slovenského turné Blíž k vám tour 2026. Porozprávali sme sa o začiatkoch, ktoré vôbec neboli isté, o koncertnej fyzickej drine, vernosti vlastnému zvuku, ale tiež o tom, prečo sa skupina v zložení Petr Hrdlička (spev a gitara), Tomáš Kmec (basa), Martin Pelc (bicie) a Jan Chudan (gitara), stále snaží robiť veci poctivo a „postaru“.
Keď sa obzriete späť na úplné začiatky Škworu, čo vás dnes za celý ten čas prekvapuje azda najviac?
Úplne najviac zrejme to, že tu po 28 rokoch stále sme. Keď sme začínali, nikto nám nedával veľké šance. Boli sme mladí, dosť divokí, čiže samé párty, alkohol a skôr sa rátalo s tým, že to potrvá pár rokov. O to zvláštnejšie je, že naďalej stojíme na pódiu, relatívne zdraví a s chuťou pokračovať ďalej.
Začiatky kapiel sa často idealizujú. Aká bola realita tých vašich?
Viac tvrdšia než romantická. Väčšina z nás mala civilné zamestnania, cez týždeň sme pracovali a počas víkendov koncertovali a zabávali sa. Bez dovoleniek, bez voľna, často bez spánku. Človek sa v nedeľu vrátil domov a v pondelok šiel rovno do práce. Takto sme fungovali niekoľko rokov a bolo to fyzicky aj psychicky náročné.
Čo bolo za tie roky najťažšie udržať – tvorivú iskru, osobné vzťahy alebo vnútornú disciplínu kapely?
Všetko z toho. Kapela je v podstate dlhodobý vzťah a za taký čas je úplne prirodzené, že prídu krízy. Objavili sa konflikty, zložitejšie obdobia aj personálne zmeny, ktoré nás preverili nielen hudobne, ale najmä ľudsky. Postupne sme si však uvedomili, že bez otvorenej komunikácie a vzájomného rešpektu to jednoducho nejde. Dnes máme pocit, že sme v dobrej kondícii – nielen hudobne, ale aj čo sa týka vzťahov v kapele. A práve to považujeme za základ, bez ktorého by ďalšie fungovanie nemalo zmysel.
Bol v histórii kapely moment, keď ste si reálne povedali, že Škwor možno skončí?
Áno, také momenty prišli. Po toľkých rokoch sa tomu nedá vyhnúť. Objavili sa obdobia únavy, vnútorných konfliktov aj situácie, keď si človek kladie otázku, či má ešte zmysel pokračovať. Vždy však rozhodlo to isté – uvedomenie si, že kapela nie je len projekt, ale dlhodobý vzťah. Keď niečo funguje tak dlho, oplatí sa to riešiť, nie zahodiť. A práve tieto krízové chvíle nás paradoxne posunuli vpred.
Vaša hudba je od začiatku spájaná s priamočiarosťou a energiou. Bol to vedomý postoj?
Určite prirodzený vývoj. Nikdy sme si nepovedali, že budeme sledovať trendy alebo sa prispôsobovať tomu, čo je práve populárne. Robíme hudbu takú, aká nás baví. Sme skôr konzervatívni – ideme si svoje. Keby sme sa mali meniť len preto, aby sme zapadli, prestalo by to byť úprimné a asi by nás to tak dlho ani nebavilo. Samozrejme, prostredie a doba vás vždy nejakým spôsobom ovplyvnia, ale nič nerobíme účelovo.
Ako sa pozeráte na technológie a ich miesto v hudbe? Predsa len, začínali ste v období, keď sa koncerty oznamovali lepením plagátov na uliciach.
Technológie vnímame, ale nechceme nimi nahrádzať podstatu. Hudbu, texty ani spev nebudeme delegovať na niečo umelé. Máme radi analógové nástroje, živé nahrávanie, skutočných ľudí v štúdiu. Aj preto sme si na posledných nahrávkach dali záležať na živých sláčikoch či reálnych nástrojoch – je to náročnejšie, ale výsledok má pre nás oveľa väčšiu hodnotu.
Ako dnes vyzerá váš tvorivý proces?
Je to kombinácia viacerých prístupov. Niekedy vzniknú hudobné základy, ku ktorým sa postupne pridáva spev a text, inokedy sa všetko rodí spoločne v skúšobni improvizáciou. Každý má v kapele svoju úlohu, ale výsledok musí fungovať ako celok. A na tom sa musíme zhodnúť všetci.
V posledných rokoch sa zmenila aj zostava kapely. Ako medzi vás Jan zapadol?
Veľmi prirodzene, ale zároveň cez vysoké nároky. Výber nového člena sme rozhodne nepodcenili – nešlo o žiadne kamarátske riešenie, ale o regulárny konkurz. Od začiatku bolo jasné, že hľadáme niekoho, kto bude pripravený nielen technicky, ale aj mentálne. A presne to sa potvrdilo aj v prípade Honzu. Prišiel extrémne pripravený, mal materiál naštudovaný do detailu – povedali by sme, že bol pripravený na stodesať percent, možno ešte viac. Okamžite bolo cítiť, že to berie vážne, rešpektuje fungovanie kapely a zároveň do nej dokáže priniesť novú energiu.
Máte po 28 rokoch ešte ambíciu niečo si dokázať?
Určite áno, len už úplne iným spôsobom než kedysi. Dnes nemáme potrebu naháňať sa za konkrétnymi cieľmi alebo rekordmi zo dňa na deň. Skôr premýšľame v dlhšom horizonte – zvyčajne päť rokov dopredu. Zároveň si však veľmi dobre uvedomujeme, aké krehké to celé je. Stačí jedna nečakaná situácia, zdravotná či osobná, a všetko sa môže zo dňa na deň zmeniť. Aj preto dnes vnímame samotnú možnosť pokračovať ako niečo, čo už automaticky neberieme ako samozrejmosť.
Koncerty Škworu sú povestné vysokým nasadením. Je pre vás už hranie po fyzickej stránke náročné?
Veľmi. Dvojhodinový koncert je v podstate ako odohrať futbalový zápas. Človek sa musí naučiť rozložiť sily a neprepáliť začiatok. Ak to preženiete hneď v úvode, ku koncu to môže byť utrpenie. Navyše, koncert nie je len to, čo vidí publikum – sú tam presuny, cestovanie, skoré vstávanie a dlhá technická príprava. Ako kapela sa jednoznačne zhodneme na tom, že nekonečné presuny autom bývajú najvyčerpávajúcejšie. Klobúk dole aj technickému tímu. Často prídu na miesto skoro ráno, stavajú pódium, svetlá, scénu, po koncerte to všetko zas rozoberajú. Je to fyzicky extrémne náročná práca a my si ju veľmi vážime. A preto je každá koncertná šou výsledkom tímovej spolupráce.
Keď už sme sa dotkli koncertnej stránky, ako šou vzniká?
Všetko má pevnú kostru. Riešime dramaturgiu, svetlá, vizuály, vývoj koncertu. Nechceme, aby sa všetko „vystrieľalo“ hneď na začiatku – koncert má gradovať. Priestor na improvizáciu existuje, zažili sme nespočetne improvizačných momentov, ale základ musí byť pripravený. V opačnom prípade by celý koncept nefungoval. Aj náš koncertný setlist je precízne zostavený, pričom ide o kombináciu emócie, dynamiky a skúseností z minulých turné. Sú piesne, ktoré hrať musíme – patria k nám a publikum ich očakáva. Okolo nich však setlist obmieňame, vyťahujeme aj staršie skladby, aby to bavilo nás aj publikum.
Ako sa mení vnímanie koncertného tempa a regenerácie s pribúdajúcimi rokmi? Musíte dnes k sebe pristupovať inak než kedysi?
Určite áno. Kedysi sme išli naplno bez ohľadu na následky, dnes už vieme, že telo má svoje limity. Ako sme už spomínali, koncert je fyzicky veľmi náročná vec a musíme s tým počítať – s hlasom, s kondíciou, s regeneráciou. Vieme si lepšie rozložiť sily a nepodceniť prípravu. Neznamená to však, že by sme na pódiu ubrali. Práve naopak – skúsenosť nám pomáha podať stabilný výkon bez toho, aby sme sa zničili.
Máte ešte čas a chuť vnímať fanúšikov aj individuálne – napríklad po koncertoch, pri podpisovaní alebo osobných stretnutiach?
Áno, a považujeme to za dôležité. Kontakt s fanúšikmi je pre nás stále podstatnou súčasťou koncertov. Či už ide o krátke stretnutia po vystúpení, podpisovanie alebo obyčajné slovo po rokoch, vždy nás to utvrdí v tom, prečo hudbu robíme. Tieto momenty dodávajú celej koncertnej drine zmysel.
Vzťah fanúšikov k hudbe sa ale rokmi mení. Ako vnímate tých vašich?
Máme pocit, že naši fanúšikovia sú nám naozaj verní. Vidíme to aj na tom, že stále kupujú fyzické nosiče. Preto sa snažíme, aby mali pridanú hodnotu – kvalitné obaly, fotografie, podpisy členov Škworu. Nechceme, aby mali v rukách len nosič hudby, ale aj niečo, čo si človek rád odloží, pretože to má dušu. Na naše koncerty chodia ľudia, ktorí s nami vyrastali, a dnes už aj ich deti. Je to pre nás silný moment a dôkaz, že to, čo robíme, má presah i význam.
Vo februári sa vraciate na Slovensko v rámci česko-slovenského turné. Čím je táto šnúra výnimočná?
Je to naše historicky prvé česko-slovenské turné v pravom slova zmysle. Slovensko je pre nás dlhodobo dôležité a tentoraz sme mu chceli venovať samostatnú pozornosť. Prídeme do väčších priestorov, s väčšou produkciou a špeciálnym programom. Nechceme ale prezrádzať nič konkrétnejšie dopredu. (úsmev)
Opakovane hovoríte o energii slovenských fanúšikov. Čím je podľa vás špecifická?
Je veľmi úprimná a intenzívna. Slovenské publikum vie dať energiu späť a to je na koncertoch cítiť. Aj preto by sme sa tu radi etablovali ešte viac a vracali sa k vám častejšie. Pre nás je zásadné, aby si každý fanúšik odniesol z nášho koncertu silnú energiu, pocit, že sme hrali poctivo a úprimne. A keď bude mať chuť prísť znova, naše hranie splnilo svoj účel.
Blížite sa k tridsiatemu výročiu existencie kapely. Vnímate tento míľnik ako niečo, čo vás núti bilancovať, alebo skôr ako motiváciu ísť ďalej?
Tridsať rokov je číslo, ktoré si človek uvedomí až spätne. Viac než potrebu bilancovať, berieme to ako potvrdenie kontinuity. Nikdy sme nefungovali tak, že by sme si povedali „teraz je výročie, teraz sa má niečo stať“. Skôr nás motivuje to, že môžeme pokračovať, hrať koncerty a robiť hudbu s rovnakou chuťou ako doposiaľ. Ak sa pri tom obzrieme späť, je to väčšmi s pokorou než s nostalgiou.
DANKA ŠOPOROVÁ
Informácie k ŠKWOR - BLÍŽ K VÁM TOUR 2026
Škwor privezie svoju živelnú rockovú šou na Slovensko už vo februári tohto roka, pričom zavíta do obľúbených hudobných klubov i do nových koncertných priestorov, v ktorých sa predstaví po prvýkrát.
Kapela vystúpi:
- 19.2. v Košiciach
- 20.2. v Žiline
- 21.2. v Trenčíne
- 26.2. vo Zvolene
- 27.2. v Nitre
- 28.2. v Bratislave
Špeciálne na týchto šesť koncertov si Škwor vybral slovenskú predkapelu Mad Frequency.
Pre viac informácií sledujte Škwor na sociálnych sieťach, kde nájdete okrem iného tiež detaily o všetkých koncertoch aj o predaji vstupeniek.
Vstupenky TU: https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/skwor-bliz-k-vam-tour-2026/