Festival Konvergencie je dnes vysoko cenenou značkou hudobno-kultúrneho života v Bratislave, ktorý v posledných rokoch úspešne preteká aj mimo jej hranice.
Nitrianske zoskupenie experimentálnej hudby NE:BO:DAJ hudobných estetikov Jula Fujaka, Jany Ambrózovej a Andreja Pleštinského ponúka na svojom najnovšom CD až také dôsledné pokračovanie samých seba, že mám problém niečo nové dodať. Väčšina postrehov, ktoré som si vystrieľal v recenziách ich predchádzajúcich CD-čiek, platí takmer bez zvyšku aj tu.
AC+, Erich Boboš Procházka & Marek Wolf, Mňága & Žďorp, Friedemann, Ne:Bo:Daj, King Shaolin, Hviezda, Květy, Los Quemados, Tomáš Sloboda A Sound Like This, Mike Lark, Kieslowski, Lucia Šoralová, Michal Horáček & La Alma
Ako na tejto malej ploche podchytiť tieto dva výnimočné avantgardné zjavy súčasnej serióznej slovenskej skladateľskej scény? Odkiaľ je ich hudba? Je ich vlastná, alebo cez ich vedomie sprostredkovaná? Čím je ich hudba? Baránkom obetovaným na oltár života, autorskou exhibíciou, autoterapiou, alebo zmesou zmyslových a intelektuálnych reflexií doby, vedomostí a emócií? Sčasti asi všetkým...
Určite to poznáte, ten pocit, keď je hneď všetko jasné. Napríklad keď ochutnáte dobré víno a niet o čom pochybovať. Presne tak mi bolo všetko jasné po prvých taktoch debutového CD partie mladíkov okolo saxofonistu Michala Wróblewskeho. Jednoducho paráda! Ako keby mi to ušili na mieru. Nahrávka nesie tie najlepšie znaky odchovu českej jazzovej školy a hudobnej kultúry. Je to nový moderný jazz, ktorý nevykopáva tradíciu z hrobu, naopak, reflektuje svoju dobu a život, tak ako sa na jazz patrí.
Tak toto je naozaj Nieczo! Skvelá nahrávka! Plnokrvný jazz s totálnym ťahom na dreň. Didrik Ingvaldsen - tak sa volá chlapík, ktorý to má na svedomí, plus jeho výborní českí spoluhráči v kapele Nocz. A tiež slávna Iva Bittová, v zahraničí dnes uvádzaná s hrdým prívlastkom „ECM artist“. Je jednou z tých neuveriteľných dív, ktoré na svoje divstvo majú skutočný patent a legalizovaný nárok.
Musím priznať hneď v úvode, že Ľudmilu Štefánikovú považujem za zjav vzácny, umeleckej ochrany a podpory hodný. Kde sa vzala tu sa vzala, akási jazzová „katarzia“ s plnou kapsou tajomnej sily tvorivosti. Jej famózne debutové CD zásadne prežiarilo svojsky zakonzervovanú slovenskú jazzovú scénu.
Wow, tak toto je Totálny Konceptuálny Úlet! Principiálna, na dreň idúca zvukovo-hudobná improvizácia, naživo, z pódia. Ako ju popísať? Pojem ambient je tu úboho nevýstižný. Možno spôsob, akým maľoval Jakson Pollock svoje abstrakcie, by mohol byť lepšou paralelou.
Časy spontánnej reflexie života, chleba nášho každodenného, cez jazzovú hudbu sú, zdá sa, preč. V jazzových muzikantských komunitách dnes hudba vzniká skôr na princípe vyznávania jazzového dedičstva, než reflektovania aktuálneho pulzu života.
