NE:BO:DAJ * Leter tu develoter (recenzia CD)

 

Nitrianske zoskupenie experimentálnej hudby NE:BO:DAJ hudobných estetikov Jula Fujaka, Jany Ambrózovej a Andreja Pleštinského ponúka na svojom najnovšom CD až také dôsledné pokračovanie samých seba, že mám problém niečo nové dodať. Väčšina postrehov, ktoré som si vystrieľal v recenziách ich predchádzajúcich CD-čiek, platí takmer bez zvyšku aj tu. Trošku ma len zamrzel účinok relativity v čase: to, čo som predtým opisoval ako objavné a inšpiratívne, tu vnímam skôr už ako starú známosť. Jednako: Absolútne môže byť!

Multi-obsahové CD je NE:BO:DAJ-ovsky  rozdelené na strany A a B. Na A prevládajú pesničky. Sú Fujakovsky komprovizované (kom-pozícia a im-provizácia) a nájdu sa medzi nimi úpravy slovenských balád či skladieb Mingusa a Machajdíka. S pesničkami ako „Najvyšší trest ti hrozí, doživotie v tvojej koži...“ alebo „Vážený investor, vyzývam ťa na zastavenie prác...“ s porozumením sympatizujem, ale zároveň priznávam, že doživotie v mojej koži mi nepripadá až tak znepokojujúce.

Stranu B mám radšej, je to experimentálna hudobno-performerovská pocta velikánom. Napríklad Komenskému, ale aj kozmu. Skladba „Transfigurazioni pre rôzne nástroje“ je vytvorená z grafickej partitúry Milana Adamčiaka, znovu-objavovaného legendárneho performera. Magickým stareckým hlasom tu uvádza svoje pravidlá, ako majú skladatelia interpretovať jeho obrazové partitúry (v partitúrach nie sú noty, hudba je vyjadrená grafickou abstrakciou). A záver skladby hranej z jeho obrazovej partitúry s lahodným smiechom uzatvára svojím „hehe, čo je, môže byť!“.

Vynikajúca je pocta-koláž legendárnemu „občanovi živej planéty, rétorovi nenapodobiteľného prejavu“ Johnovi Cageovi. Aj tu znie úplne nenapodobiteľné Adamčiakovo sprievodné slovo. Pripravil si ho ešte pri príležitosti Cageovho návštevy v Bratislave v roku 1992.

Inak platí, že NE:BO:DAJ-ci aj na tomto CD ponúkajú duchaplné, intelektuálne, zvukovo experimentálne, miestami surrealistické pesničkárske koláže silne prepojené s folklórnou podstatou tunajšieho životného priestoru. Robia tak za pomoci mnohých vzácnych hostí (Amy Knoles, Milan Adamčiak, J. B. Kladivo, Ivan Acher, Michal Habaj, Ondrej Veselý, Robo Bošeľa, a Ivan Gontko)  a samozrejme aj množstvo akustických a elektronických zvukotvorných nástrojov, tzv. „zvukových objektov“, vrátane rádia.
 

RADO TIHLÁRIK

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: