VLA
Pred rokom zachvátil požiar brazílske Národné múzeum v Riu de Janeiro – množstvo vzácnych historických a archeologických exponátov bolo naveky zničených. Pred polrokom zasa takmer zhorela slávna katedrála Notre-Dame v Paríži – gotická strecha ale bola nenávratne stratená. Dnes je zasa v ohni amazonský prales – životodarné stromy navždy ľahli popolom.
Plamene nám v priebehu jedného roka dávajú jasne najavo, ako rýchlo pominuteľná je naša kultúra, náš svet. Stúpajúci dym nás bude ale ešte poriadne dlho štípať v očiach – vo všetkých týchto prípadoch totiž nie je za požiare zodpovedný žiadny prírodný živel, sopka, či guľový blesk. My sami si podpaľujeme svoje vlastné dedičstvo. Klimatizáciami, cigaretami, alebo len tak, naschvál.
V tejto spleti tragédií zanikla správa o ešte jednom požiari. Bol síce menší a vzplanul už pred 11 rokmi, jeho následky však boli zničujúce – natrvalo sme v ňom prišli o veľkú časť analógového dedičstva a hudobného sveta.
Prvého júna 2008 zachvátili plamene sklady Universal Music Group (UMG), čo je najväčšia americká hudobná korporácia združujúca mnohé známe hudobné vydavateľstvá a distribučné spoločnosti. Požiar vypukol v hlavnom sídle korporácie – v Hollywoode. Jeho následky však vyšli najavo až v priebehu uplynulého leta po niekoľkoročnom pátraní novinárov z New York Times Magazine. Najväčšie škody sa netýkali okolitej prírody, ani muzeálnych filmových exponátov, ba dokonca ani zhorených budov. Gotiku v Hollywoode nenájdete. Budovy boli vzácne tým, čo skrývali.
V požiari zhorelo vyše pol milióna analógových magnetických, takzvaných „master“ pások, ktoré sa v skladoch uchovávali. Túto skutočnosť však vedenie UMG viac ako desaťročie tajilo. Aj v oficiálnom vyhlásení vydanom po tom, ako New York Times publikoval závery svojho vyšetrovania, sa vedenie UMG vyjadrilo, že závery novinárov sú nepresné a zavádzajúce, že uchovávať archívne nahrávky je ich najvyššou prioritou a že sú na to patrične hrdí.
Pravda však bude asi iná. Keď sa chcel v roku 2013, teda 5 rokov po požiari, dostať k pôvodnej analógovej nahrávke svojho najúspešnejšieho albumu „Reckless“ kanadský spevák Bryan Adams, neuspel. Musel ju napokon digitalizovať z vlastnej kópie pôvodnej „master“ pásky, ktorú si našťastie spravil po nahratí albumu pred 35 rokmi. A takýchto prípadov bolo viac. UMG dnes čelí niekoľkým žalobám zo strany postihnutých umelcov alebo ich dedičov.
Zhoreli pôvodné nahrávky rôznych autorov, interpretov a štýlov z rokov 1940 až 2000. Prišli sme o originálne pôvodné nahrávky piesní najväčších klasikov džezu (Louis Armstrong, Duke Ellington, John Coltrane), soulu (Aretha Franklin, George Benson), bluesu (Muddy Waters, Otis Rush), rokenrolu (Chuck Berry, Buddy Holly), rocku (Eagles, Nirvana, Guns N’ Roses), popu (Elton John, Tom Petty, Bing Crosby), ale aj nahrávky skečov hollywoodskych komikov (Groucho Marx), a nahrávky stoviek ďalších umelcov.
„Master“ pásky sa mixujú zo sekvencií pôvodných štúdiových nahrávok. Benmont Tench, klávesista kapely Tom Petty’s Heartbreakers, to pre LA Times vyjadril takto: „Master“ nahrávka je ako obraz. Keď stojíte pred originálom, stojíte v prítomnosti umelca. Môžete obraz odfotiť, ale žiadna fotografia – bez ohľadu na rozlíšenie – nemôže zachytiť to, čo je na pôvodnom plátne.“
Niekedy sú na „master“ páskach priame záznamy živého koncertu, inokedy sú to zasa zvukové mozaiky poskladané z množstva viacstopových záznamov. Sú to jedinečné originály. Všetko ostatné sú iba kópie, vyššej alebo nižšej kvality. Aj ich digitalizované verzie nie sú ničím iným, iba kópiou. Z „master“ pások sa nahrávajú všetky ďalšie komerčné hudobné nosiče. Preto by ich hudobné vydavateľstvá mali chrániť a starať sa o ne. Poškodiť ich totiž nemusí len oheň. Aj obyčajné dlhodobé uskladňovanie môže mať na magnetický analógový záznam devastačný účinok. Z toho dôvodu spoločnosť EMI pravidelne reštauruje pôvodné nahrávky Beatles. Skrátka, „master“ nahrávky sú tým najväčším pokladom hudobného priemyslu.
Straty spôsobené požiarom skladov UMG sú preto nevyčíslené a nenahraditeľné. Iste, nie je to amazonský les a neprispieva to ku globálnej klimatickej kríze, ale predsa len, prišli sme o obrovskú časť nášho kultúrneho dedičstva, z ktorého vyrástla celá súčasná populárna hudba – od heavy-metalu, cez rock, pop, disco, techno, rap, až po hip-hop. Zostali nám len kópie.
Keby zhorela da Vinciho „Mona Lisa“ alebo „Posledná večera“, od ktorých sa odvíja celé moderné výtvarné umenie, a zostali by iba ich fotky, bola by to rovnaká škoda, ako keď teraz skutočne zhoreli pôvodné piesne Buddy Hollyho či Chucka Berryho, ktoré stáli na počiatku rockovej hudby.
Poučenie? Muzikanti, chráňte si svoje „master“ pásky a nespoliehajte sa príliš na firmu, s ktorou máte kontrakt. Tá sa totiž mnohokrát stará skôr o to, ako čo najrýchlejšie zablokovať videá na YouTube.
VLADIMÍR LEKSA