Zabíja kopírovanie tvorivosť?

(Časť prvá)

O problémoch súvisiacich s duševným vlastníctvom počúvame v posledných rokoch čoraz častejšie. Počuli ste o zákaze verejného čítania rozprávok deťom v belgických knižniciach z dôvodu ochrany autorských práv? Či o zákaze publikovania fotiek pražského Karlovho mostu alebo nočnej Eiffelovky na Facebooku kvôli autorskému právu vzťahujúcemu sa na osvetlenie starej kovovej dámy, ktoré bolo vyhlásené za umelecké dielo? Do absurdnej situácie sa nedávno dostala aj rodina speváčky Nely Pociskovej. Kúpili dom, a keď opravili zatekajúcu strechu, ozval sa rozčúlený architekt, ktorý má údajne autorské práva k vzhľadu budovy a žiadal odškodnenie za to, že Nelin otec si dovolil opraviť strechu bez jeho súhlasu. O masle na hlave SOZA, ktorá od obce Pohorelá a ďalších obcí žiadala poplatky za interpretáciu ľudových pesničiek na detských predstaveniach pre rodičov sa toho tiež popísalo neúrekom. Pravidelne čítame správy o zhabaných kontrabandoch falzifikátov oblečenia, ktoré končia v spaľovniach napriek tomu, že na Slovensku máme 360 tisíc ľudí závislých od dávok v hmotnej núdzi. Za mrežami končia študenti, ktorí zdieľajú multimediálny obsah alebo dokonca naň len na svojich stránkach linkujú a Európska únia od apríla tohto roku kriminalizuje sťahovanie filmov či seriálov z iných než oficiálnych zdrojov bez ich zakúpenia.

Vrásky na čele vlastníkom duševných práv spôsobujú aj rozvíjajúce sa technológie. O 3D tlačiarňach sa u nás písalo hlavne v súvislosti s výrobou zbraní. Už dnes ale existujú 3D tlačiarne, ktoré dokážu za menej ako jeden deň vytlačiť dom. Áno, dom (dokonca z recyklovaných materiálov). NASA vyvíja 3D tlačiarne, pomocou ktorých si kozmonauti budú schopní vytlačiť potrebné nástroje na údržbu vesmírnych staníc priamo vo vesmíre. A miliardár Peter Thiel, zakladateľ platobnej internetovej služby PayPal, sponzoruje vývoj 3D tlačiarne, ktorá bude tlačiť hovädzie steaky. Je len otázkou pár rokov, kedy si čitateľ tohto časopisu bude schopný doma vytlačiť tenisky Nike ši Adidas, ktoré budú na nerozoznanie od originálov.

Duševné vlastníctvo sa otriasa v základoch a postupne sa dostáva do centra pozornosti, napriek tomu, že za uplynulé storočie sa mu venovali prevažne akademické kruhy. Revolúcia, ktorú spolu s rozšírením vysokorýchlostného internetu odštartoval Napster (služba na zdieľanie a kopírovanie multimediálneho obsahu, ktorá musela z rozhodnutia súdu ukončiť činnosť na prelome tisícročí), a ktorá sa zvykne nazývať aj novodobé pirátstvo či napsterizácia internetu, môže dopadnúť všelijako. Po celom svete vznikajú rôzne pirátske strany (niekde sa dostali dokonca aj do parlamentu), zástancovia voľného sťahovania obsahu umiestneného na internete na protest proti novým zákonom organizujú masové demonštrácie. O problémoch vyplývajúcich z existencie duševného vlastníctva však hovoria dokonca aj viacerí nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorí sa otvorene vyjadrujú za jeho zásadnú revíziu.

Duševné vlastníctvo je pritom relatívne nový „vynález“, ktorý súvisí so vznikom moderného štátu. Obrovský nárast prosperity a materiálneho ale aj kultúrneho pokroku západu sa udial bez existencie duševného vlastníctva, resp. za jeho slabo rozvinutej formy. Patenty a copyrighty v približne rovnakej podobe ako ich poznáme dnes majú len približne 200 rokov, pričom v niektorých vyspelých západných krajinách platia len asi storočie. Porovnajte si to s vlastníckymi právami v materiálnom svete, ktoré ľudstvo sprevádzajú doslova od nepamäti.

Duševné (intelektuálne) vlastníctvo je pomerne široký koncept, ktorý pokrýva niekoľko typov práv vyplývajúcich z viacerých typov duševnej tvorivosti. Patria sem patenty, copyrighty, obchodné tajomstvá, ochranné známky. Z hľadiska významu a ekonomického dopadu sú najdôležitejšie prvé dva – patenty a copyrighty.

Patent (z latinského patere, otvorený) je vlastnícke právo k vynálezu, objavu, napr. k zariadeniu alebo postupu, ktorý je nový, je výsledkom vynálezeckej činnosti a má „priemyselné“ využitie. Je dôležité vedieť, že patent negarantuje vlastníkovi používanie vynálezu, ale vylúčenie iných z jeho používania. Patentová ochrana štandardne trvá 20 rokov.

Copyright je právo, ktoré získava autor „pôvodného“ diela, ktoré je vyjadrené v akejkoľvek objektívne vnímateľnej podobe vrátane elektronickej, a to dočasne alebo trvalo, ako napr. knihy, článku, pesničke, filmu, počítačového programu. Copyright dáva exkluzívne právo k reprodukcii diela, k výrobe odvodených diel, alebo k verejnému predstaveniu diela. Copyright chráni len formu vyjadrenia, nie samotné základné myšlienky. Vzniká, keď je dielo „pretavené“ do fyzického média. Trvá počas života autora plus 70 rokov (alebo 95 rokov, ak je vlastníkom firma).

V zákonoch, popularizačných textoch a školských učebniciach sa dočítame, že patenty a copyrighty sú nevyhnutné pre podporu tvorivosti a inovácií. O tom, že tento základný predpoklad stojí na vode a nepodporujú ho, ba dokonca vyvracajú empirické skúsenosti aj historické fakty, sa dočítate v ďalšom pokračovaní tohto článku.

Richard Ďurana