Do malej rodiny slovenských hudobných filmov pribudol v závere roku 2014 zaujímavý audio-film. 32 minútový artový album s ešte artovejším videom si vo virtuálnom svete ťažko hľadá svojho poslucháča. Hudobne je Úzka krajina veľmi zaujímavým počúvaním. Hudobníkov, známych vďaka spolupráci s interpretmi, ktorí sem-tam zablúdia do popových vôd, dal dohromady bubeník Komajoty Stano Čorej. Šuflíkové nápady rozvinul spolu s ostatnými muzikantmi do počúvateľnej polhodiny. Cieľom nebola hitovosť alebo na seba upozorňujúca alternatívna hudba. Z nahrávky počuť radosť z rozvinutia hudobných tém, ktoré sa pohybujú od melancholického popu cez experiment a world and etno music, aby sa včas premýšľavo zastavili pred dverami ambientu. Úvod Úzkej krajiny patrí hlasu Komajoty, Martinovi Husovskému, s farebnými klávesami Daniela Špinera. Špinerove klávesy, ktoré rozrozprávali nejeden album Katky Koščovej a sprevádzali koncerty Andreja Šebana, sú pre poslucháča zárukou kvality. Hosťovanie či spolupráca s Daniel Špinerom vedie k počúvateľnej a zaujímavej nahrávke. Základ zostavy dopĺňa Ľubo Petruška z Chiki Liki Tu-A a Edo Kišš za bicími. K dobrému pocitu z hudby rovnakou mierou prispeli aj hostia, muzikantské mená známe predovšetkým vo východnej časti republiky. Druhú časť projektu tvorí videovizuál Tomáša Moravanského, známeho pod pseudonymom Panáčik. Nehrá sa na rovnocennosť s hudobným podkladom. Vynikajúco môže dopovedať svoje k atmosfére hudby najmä pri koncertnom prevedení. Kým hudba si vypýta aj druhé či tretie vypočutie, video si také nároky na diváka nekladie. Či projekt Úzka krajina nezapadne prachom internetu je otázka nielen na tvorcov. Základnej zostave sa podarilo predstaviť projekt na niekoľkých koncertoch. Z nahrávky plynie skromnosť, ale aj posolstvo, že to dobré sa chváli samo. Posúdiť musí každý sám.
***1/2
JURAJ GONŠOR