Kapely bývalého gitaristu Pary, Juraja „Medveďa“ Marikovičana svojich albumoch voľne plávali medzi rôznymi štýlmi a žánrami. Ak prirátame aj Sako, tak od indie, rocku, soulu, psychedelického popu až k dnešnému viac elektronickému prejavu. Nielen vďaka viac elektronickému soundu a produkcii Pištu Kráľoviča(Uniques, NVMERI, FVLCRVM) nahrali Bad Karma Boysvoj doposiaľ najlepší album. Elektronika však nie je iba samoúčelným vytváraním zvukov, no hlavne podfarbuje nápadité melodické motívy. Príjemným spestrením je aj zaujímavo zafarbený hlas Adely Tihlárikovej. Jednotlivé piesne spájajú okrem podobnej atmosféry aj textové výpovede držiace jednotnú líniu pohybujúcu sa okolo nočného života, samoty, či kritiky dnešného sveta. Ťažko je vyzdvihnúť konkrétnu pieseň, v každej sa dá nájsť silný melodický motív, hoci v mojom prehrávači sa tlačidlo „repeat“ najčastejšie ponúkalo pri piesni Utópie. Myslím, že aj výber pilotných singlov sa mohol pokojne losovať z klobúka. Za jeden z mála mínusov albumu pokladám o niečo kratšiu minutáž. 8 piesní a necelých 34 minút je síce relatívne dosť v dnešnej rýchlej dobe singlov a épečiek, no ak by sa pridali 1-2 skladby alebo medzihry s motívmi z nosných piesní, mohli Bad Karma Boy pri spomínanej jednoliatosti piesní vydať Prekrásny nový svet ako plnohodnotný koncepčný album.
****1/2