BILLIE EILISH * Naozaj Šťastnejšia Ako Predtým?

eilish

 

Keď ste pred dovŕšením osemnástich rokov nominovaní na všetky hlavné ceny Grammy a následne s debutovým albumom vyhráte všetko, čo sa vyhrať dá, celý svet očakáva, či aj ten nasledujúci počin potvrdí status jednej z najväčších hviezd v súčasnej pop music. Často sa vraví, že druhý album býva v kariére hudobníka najdôležitejší. Ten vždy ukáže, či sa z „one album wonder“ stane ozajstná osobnosť. Jeden z najočakávanejších albumov tohto roka vychádza 30. júla pod názvom „Happier Than Ever“.

 

Ako ten príbeh začal

Billie (vlastným menom Billie Eilish Pirate Baird O’Connell) pochádza z rodiny s írsko-škótskymi koreňmi. Narodila sa v roku 2001 v hereckej rodine, rodičia ich - aj so starším bratom Finneasom -podporovali v hudbe, priúčali ku hre na nástrojoch a viedli ku skladaniu piesní. Pri počúvaní hudby a hudobnom vkuse im však nechávali voľné ruky. Finneas mal svoju vlastnú kapelu, no pomáhal aj Billie so skladaním. Tá svoju prvú pieseň zložila, keď mala jedenásť, no zlom prišiel až s piesňou „Ocean Eyes“, ktorú  jej napísal Finneas, keď mala trinásť rokov. Nahrali ju na SoundCloud a keď sa dostala do rádia KCRW, kariéra sa začala rozbiehať neuveriteľným tempom.

 

Osobné príbehy pretavené po piesní

Ak by sme mali pátrať, čo stojí za raketovým nástupom jej kariéry a doslova mániou na koncertoch, keď publikum naspamäť odspieva všetky texty, dostaneme sa k jej životu. Napriek tomu, že Billie s bratom a rodičmi tvoria takmer idylickú rodinu žijúcu v malom domčeku na severovýchode Los Angeles, sama sa priznala, že často trpela depresiami, Tourettovým syndrómom, či synestéziou. To sa premietalo aj do textov a kresieb v jej denníkoch a následne do pesničiek. Práve to, že sa publikum tvorené drvivou väčšinou dievčatami v predpubertálnom a pubertálnom veku začalo s jej problémami stotožňovať a hľadalo v nich paralely so svojimi životmi, vytvorilo medzi speváčkou a publikom silné puto. Trafila sa do vkusu generácie závislej od mobilných telefónov, ktorá začala byť ovplyvňovaná streamovanou hudbou na Apple Music a Spotify a jej príbehy tak boli dostupné na pár klikov. Mnohí jej v textoch vyčítajú skľučujúce témy či verše, ktoré by mohli jej fanynky nasmerovať k depresiám či dokonca samovraždám. Billie to však popiera a vraví: „Je lepšie, keď o tom iba spievam, ako keby som to mala naozaj urobiť. Dostanem to pesničkou zo seba von.“

Jej tínedžerským idolom a platonickou láskou bol Justin Bieber. Neskôr sa k svojmu idolu dostala, nahrali spolu remix hitu „Bad Guy“ a po emotívnych stretnutiach na festivale či po spontánnej telefonickej gratulácii ku Grammy sa z nich stali najlepší priatelia.

 

 

Neznášam skladanie piesní

Napriek tomu, že Billie sa na väčšine piesní autorsky podieľa, postup ich vzniku nebol pre ňu vždy jednoduchý. Sama vraví, že aj keď si pieseň nakoniec obľúbi, ten proces, ktorý vedie k finálnej verzii neznáša a trpí pri ňom. Piesne väčšinou píšu spolu s bratom, z hľadiska textov sú to príbehy neraz osobné, ale písané aj z pohľadu fiktívnych postáv. Finneas sa snaží hudobné nápady napasovať tak, aby korešpondovali s jemným hlasom sestry, ktorý má niekedy bližšie k šepotu než ku kričanému prejavu.

Grammy z detskej izby

Príbeh Finneasa O’Connella ukazuje, že ocenenie Grammy ako producenta roka môže niekto ako on získať aj za album vytvorený v podmienkach domáceho štúdia situovaného v detskej izbe. Album „When We All Fall Asleep, Where Do We Go?“ (2019), za ktorý súrodenci získali viaceré ceny Grammy, je po muzikantskej stránke kompletne dielom Finneasa. Jeho produkciu ocenil aj renomovaný britský hudobník a remixér Steven Wilson: „V poslednom čase som hudbu Billie Eilish dosť počúval. Počúvajú ju moje dcéry, pre mladšiu 9-ročnú to bol prvý album, ktorý si kúpila a okrem silnej osobnosti speváčky ma zaujala hlavne produkcia jej brata – farebná, minimalistická, vzdušná, no napriek tomu veľmi bohatá a aj s prvkami industriálnej hudby a zvukového dizajnu. Pôsobí veľmi sviežo.“
 

billie_fineas

 

Od Bonda do karantény

Billie Eilish sa stala najmladšou interpretkou piesne k filmom s Jamesom Bondom. Premiéra filmu „No Time To Die“ sa síce kvôli pandémii odkladá, no rovnomenná pieseň sa na vrchol hitparád dostala už vlani. Napriek úspechom sa toho vo vzťahu brata a sestry veľa nezmenilo. Po Grammy síce museli absolvovať večierky, ktoré obaja neznášajú, plánovali sa však venovať ďalšej tvorivej práci. 

„Nie som typ, ktorý pri preberaní sošky vyhlási, že o dva roky sa vrátim a vyhrám toho ešte viac. Chcem sa len venovať práci a tomu, čo mám rád“, povedal Finneas, ktorý sa chcel venovať hlavne filmovej hudbe. Karanténa Billie a Finneasa zavrela do domáceho štúdia, kde mali dostatok času a pokoja pre skladanie piesní na nový album so šestnástimi pesničkami. V čase vydania boli vonku už štyri single, pripravoval sa piaty. Z hľadiska soundu zatiaľ nebadať výraznejší posun oproti debutu. Možno vo väčšej miere využívajú akustické nástroje a niektoré piesne tak pôsobia ešte intímnejšie.

 

Šťastnejšia ako predtým?

Už zmena imidžu a blond vlasy predznamenávajú, že Billie asi nebude tou temnou a depresívnou osobou, ako ju poznali v začiatkoch jej kariéry. V roku 2019 v jednom interview vyhlásila:

„Dlho som nebola šťastná a nemyslím, že ešte niekedy budem šťastná.“

Aj keď výraz tváre na obale nového albumu má od šťastného výrazu ďaleko, zdá sa, že časy sa menia. Billie vždy bola perfekcionistkou, ktorá nikdy nebola so svojím výkonom na koncerte spokojná a keď sa pri koncerte zranila, chcela predstavenie radšej zrušiť, ako by nemala podať divákom stopercentný výkon a dokonalú šou. Chcela mať kontrolu nad všetkým, čo tvorila, dokonca aj klipy si chcela sama režírovať. Podarilo sa jej to až teraz v klipe k novému singlu „Lost Cause“. Tam už badať aj úsmev na jej tvári a tak sa zdá, že s tým šťastím to nie je iba vyfabrikovaný titul albumu, ale aj reálna reflexia jej momentálneho života. Svedčí o tom aj citát z jej Instagramu:

„Moje nová platňa 'Happier Than Ever' vyjde 30. júla! Je to moja najobľúbenejšia vec, akú som doposiaľ urobila. Som nadšená a nervózna a nemôžem sa dočkať, keď si ju vypočujete.”

 

PETER CAGÁŇ
Písané pre Nový Populár 3/2021 (júl)

 

 

Článok patrí k časopisu: