Na sklonku septembra sa priaznivci bondoviek konečne dočkajú dlho odkladanej premiéry 25. filmu o Jamesovi Bondovi s názvom „No Time To Die“ (Nie je čas zomrieť). Onedlho uplynie sedemdesiat rokov odvtedy, čo Ian Fleming, v tom čase štyridsaťštyriročný, napísal svoju prvú knihu o agentovi 007, „Casino Royale“. Kým o dvanásť rokov umrel na infarkt, stihol napísať ešte trinásť ďalších. (Fun fact: napísal aj detskú knihu „Chitty Chitty Bang Bang“, podľa ktorej bol nafilmovaný veľmi úspešný filmový muzikál). Počas „studenej vojny“ sa špionážnym románom a ich filmovým verziám mimoriadne darilo. No i tak sa vtedy ešte nedalo tušiť, že sa produkčnej spoločnosti Eon podarí okolo tejto filmovej série vytvoriť multimiliardový biznis (dodnes zarobila 7 miliárd dolárov). Eon chrlil jednu bondovku za druhou: prvé štyri filmy prišli do kín rok po sebe, a takmer všetkých dvanásť nasledujúcich si mohli diváci pozrieť v dvojročných odstupoch. Až keď sa filmárom v roku 1989 minuli pôvodné literárne predlohy, prišla šesťročná odmlka, po ktorej neskoršie filmy prichádzali už s čoraz väčšími prestávkami, no boli nemenej úspešné. Flemingove príbehy neboli sfilmované chronologicky. Prvý film, „Dr. No“ z roku 1962, so Seanom Connerym ako prvým Bondom a ikonickou Ursulou Andress vychádzajúcou z mora v bielych bikinách a potápačským nožom za opaskom ako prvou „Bond girl“, bol sfilmovaný podľa šiestej knihy. V tomto filme po prvý raz zazneli vety ako: „Volám sa Bond, James Bond.“ či „Martini s vodkou. Pretrepať, nemiešať! “ A tiež v ňom po prvý raz zaznela dnes už nezameniteľná hudobná téma prítomná vo všetkých bondovkách.
James Bond Theme
Jej ikonický „zvuk“ bol dielom šťastnej náhody a podieľali sa na ňom predovšetkým traja ľudia: Monty Norman, John Barry a Vic Flick. Z týchto troch je samozrejme najznámejší Angličan Barry, jeden z najplodnejších a najúspešnejších skladateľov a aranžérov filmovej muziky všetkých čias. Popri jedenástich Bondoch napísal a zaranžoval hudbu k takmer stovke ďalších filmov a je držiteľom piatich Oscarov (za filmy „Volanie divočiny“, „Lev v zime“, „Spomienky na Afriku“ a „Tanec s vlkmi“). Možno ho považovať za „otca“ celého žánru hudby v špionážnych filmoch. On vytvoril tú zmes klasických symfonických aranžmánov, džezu a popu. Žiadala sa mu do nich hudba s hlasnými plechovými dychmi (kvôli bitkám, prestrelkám či autovým naháňačkám) a neblahými, pochmúrnymi molovými motívmi evokujúcimi atmosféru tajomstiev a neviditeľných hrozieb napätej situácie vo svetovej politike.
No Barry ústrednú melódiu Jamesa Bonda nenapísal. To urobil Monty Norman. Producentom sa však jeho aranžmán zdal príliš fádny a obzerali sa po niečom, čo tomu chýbalo. Našli to, keď počuli soundtrack k filmu „Beat Girl“ z roku 1960. Jeho autorom bol práve Barry a na gitaru v ňom hrá Vic Flick, ktorý s ním hral v inštrumentálnej džezovo-rokenrolovej kapele The John Barry Seven. Barry, producentmi najatý ako aranžér, si prizval Flicka, aby zahral naliehavý gitarový riff so svojím charakteristickým zvukom. Použil na to semi-akustickú gitaru Clifford Essex Paragon Deluxe so snímačom DeArmond a zosilňovačom Vox AC15. Bola to náhoda, pretože hrával aj na Fender Stratocasteri, ale ten kdesi nechal, keď sa kapela náhlivo balila po jednom koncerte, kde ich vypískali, takže keď ho zavolali do štúdia, mal len tento jeden nástroj.
Spochybnené autorstvo
Barry neskôr tvrdil, že tú tému napísal on, ale Norman zažaloval vydavateľa novín, ktoré tú informáciu uverejnili a vyhral (a to už dvakrát). Normana potom na spoluprácu na ďalších filmoch už neprizvali, no i tak na tantiémach už skasíroval pomaly už okolo milióna libier. Flick vraj dostal za nahrávanie asi len pätnásť libier, nejaké tantiémy začal dostávať až asi o tridsať rokov neskôr.
Filmové piesne
Azda preto, že téma Jamesa Bonda z prvého filmu zabodovala v hitparádach, producenti pokračovali v spolupráci s Barrym, ale hľadali aj spôsob, ako tento úspech zopakovať. Každý nasledujúci film mal teda okrem klasických motívov filmu aj (väčšinou) titulnú pieseň, ktorá mala slúžiť na promo filmu (a zároveň bola prostriedkom na vygenerovanie väčšieho zisku). Barry sa zdráhal, pretože on mal iba inštrumentálne hity, prišli preto s metódou, ktorú používajú dodnes: poobzerajú sa po aktuálne najväčšom songwriterovi na scéne, objednajú si u neho pieseň a nahrajú ju s aranžmánom a významným producentským podielom Johna Barryho. Ten sa stal spoluautorom takejto piesne celkom jedenásťkrát, naposledy 1987.
Pieseň From Russia With Love (1963) naspieval barytonista Matt Monro, zvaný aj „Muž so zlatým hlasom“, a napriek tomu jeden z najnedocenenejších spevákov (schválne, poznáte ho?). Hudbu a text napísal Lionel Bart (autor úspešného muzikálu „Oliver“!) , ktorý sa paradoxne nikdy nenaučil čítať (t.j. ani písať) noty. Táto pieseň ešte nie je tak výrazne popretkávaná prvkami z hlavnej témy Jamesa Bonda.
Goldfinger (1964) má už definitívne vyformovaný štýl piesne z bondovky a bude udávať tón všetkým ostatným. Má už všetky typické prvky: silný vokál, text s narážkami na dej filmu a aranžmán s narážkami na ústrednú tému. Pieseň naspievala fantastická Welšanka Shirley Bassey, rovnako ako ešte niekoľko ďalších. Barry si na pomoc s textom prizval autorskú dvojicu Anthonyho Newleyho a Leslieho Bricussea, ktorí neskôr spolu napísali hudbu a text do muzikálu „Willy Wonka a jeho továreň na čokoládu“ (s hitmi ako „Pure Imagination“ alebo „Candy Man“).
Thunderball naspieval ďalší barytón, tentoraz Tom Jones ktorý práve prerazil s piesňou It’s Not Unusual. Barry napísal pre film pieseň Mr. Kiss Kiss Bang Bang ktorú odmietli lebo neobsahovala názov filmu. Napísal preto s textárom Donom Blackom napochytre inú ktorá slovo Thunderball obsahovala. Málo sa vie že o možnosť napísať pieseň do bondovky sa uchádzalo množstvo iných umelcov. Do tejto napríklad neúspešne ponúkol svoju pieseň aj Johnny Cash.
Pieseň You Only Live Twice (1967) je oveľa lyrickejšia ako dve predchádzajúce. Cuby Broccoli, jeden zo zakladateľov spoločnosti Eon a dlhoročný priateľ Franka Sinatru ju dal naspievať jeho dcére Nancy, ktorú poznal od malička. Nedávno predtým mala veľký úspech s piesňou These Boots Are Made For Walking, ktorú my poznáme vo významovo vernej českej verzii Yvonne Přenosilovej so skvelým textom Eduarda Krečmara Boty proti lásce.
On Her Majesty’s Secret Service (1969) je názov jedenástej knihy a šiesteho filmu. A je to názov, ktorý nie je práve „spevný“. Úvodná skladba nakoniec zostala orchestrálna. Bonda už tu nehrá Sean Connery, prevzal to George Lazenby (ale iba jednorázovo). Bond sa v tomto filme jediný raz ožení, a vzápätí už aj ovdovie. Pre záverečné titulky Barry s textárom Halom Davidom (z autorského tandemu s Burtom Bacharachom) napísal pieseň s názvom plným trpkej irónie „We Have All The Time In The World“ (Máme všetok čas na svete), ktorú naspieval Louis Armstrong. Ďalší fun fact: scenár filmu „You Only Live Twice“ (Žiješ len dvakrát) podľa knižnej predlohy napísal Roald Dahl, Flemingov priateľ z čias, keď spolu boli v britských tajných službách, autor kníh pre deti (a poviedok s nečakanými zápletkami pre dospelých).
Vo filme Diamonds Are Forever (1971) hrá Bonda po veľkom prehováraní ešte úplne posledný raz Sean Connery. Titulnú pieseň opäť so všetkými patričnými atribútmi spieva zase Shirley Bassey. Text obsahuje zjavné erotické dvojzmysly korešpondujúce s tým, že dej sa odohráva v Las Vegas, a to takmer Barrymu opäť s Donom Blackom neprešlo.
Vo filme Live And Let Die (1973) je všetko inak. Novým predstaviteľom Bonda sa stáva Roger Moore a zahrá si ho celkom sedemkrát. Barry s Blackom spolupracujú písaní muzikálov a majú bondoviek nateraz dosť. Producenti oslovujú Paula McCartneyho, ktorý sa medzičasom spamätal z rozpadu Beatles a založil si kapelu Wings. Bola to skvelá voľba, lebo McCartney pritiahol aj Georgea Martina, „piateho člena Beatles“, ktorý s nimi úzko spolupracoval v štúdiu na Abbey Road ako producent a orchestrálny aranžér.
Pieseň The Man With The Golden Gun (1974) je o tajomnom a nepolapiteľnom, najlepšie platenom nájomnom vrahovi s tromi bradavkami (to sa v piesni nespomína). Je opäť plná dvojzmyslov a opäť ju napísal tandem Barry/Black. Spieva ju Lulu, známa piesňou „To Sir With Love“ (u nás známa ako „Pánu učiteľovi s lásky“). Svoju pieseň s rovnakým názvom producentom vtedy ponúkol aj Alice Cooper. Odmietli. Škoda. Dobrá je.
Pieseň The Spy Who Loved Me (1977) zase nepísal Barry, ale Marvin Hamlisch, vychádzajúca hviezda filmovej hudby a autor hudby vo filme „The Way We Were“ (Takí sme boli). Ďalším vybočením je, že názov piesne nie je zhodný s názvom filmu. Pieseň naspievala Carly Simon, slávna vďaka svojmu hitu „You’re So Vain“. Bola o nej reč v minulom čísle, v článku o ženách v hudbe roku 1971.
Pieseň Moonraker (1979) aranžmánom nadväzujúca na pieseň „You Only Live Twice“ (1967) opäť napísal Barry a už v nej zaznieva sound 80. rokov. Nahrala ju osvedčená Shirley Bassey, ako svoju tretiu „bondovku“.
Pieseň For Your Eyes Only (1981) spieva Sheena Easton rok po tom, ako uspela s hitom „Morning Train (9 to 5)“. Napísal ju Bill Conti a už sme nepopierateľne v 80. rokoch. Do tohto filmu ponúkala svoju pieseň kapela Blondie.
Názov filmu Octopussy (1983) sa ťažko dal použiť v texte a tak namiesto toho napísal Barry s textárom Timom Ricom (z tandemu s Andrew Lloyd Webberom) pieseň „All Time High“. Spieva ju Rita Coolidge.
Vo filme A View To Kill (1985) vidíme Rogera Moora v úlohe Bonda posledný raz. Na hudobnom výslní sú teraz Duran Duran, a preto dostávajú ponuku od spoločnosti Eon, aby s Barrym ako producentom a aranžérom napísali titulnú pieseň. Konečne sa Eon-u podarilo naplniť svoj zámer: pieseň sa vyšplhala až na vrchol hitparády.
Nového Bonda v podaní Timothyho Daltona vidíme po prvý raz vo filme The Living Daylights (1987). Zároveň je to posledná spolupráca Johna Barryho, tentoraz s nórskou popovou kapelou A-ha.
Pieseň Licence To Kill (1989) napísal tím autorov na čele s Naradom Michaelom Waldenom pre Gladys Knight. Orchestráciou poverili Michaela Kamena. Pieseň štýlovo zlučuje aranžérske prvky Johna Barryho s popovým zvukom konca 80. rokov a výsledkom je pôsobivá popová hymna.
Prvý film, ktorý nie je sfilmovanou knihou Iana Fleminga, je GoldenEye (1995). Po dlhšej prestávke sa Bond s veľkým úspechom vracia, tentoraz v osobe Piercea Brosnana, ktorý si ho zahrá celkom štyrikrát. Titulnú skladbu napísali Bono a The Edge z U2 pre Tinu Turner. Aranžmánom nadväzuje na predchádzajúcu pieseň „Licence To Kill“ a dobre sa jej darí v európskych hitparádach.
Do filmu Tomorrow Never Dies (1997) napísala titulnú pieseň Sheryl Crow v spolupráci s producentom Mitchellom Froomom. Producenti sa síce snažili opäť získať Johna Barryho, ale už sa nevrátil. Autorom hudby vo filme a jej aranžmánov je David Arnold.
The World Is Not Enough (1999) je pieseň kapely Garbage v spolupráci s už viackrát zmieňovaným textárom Donom Blackom. Vydarená kombinácia bondovskej štylistiky s rockom. Škoda, že tento film I pieseň nepatrili v rámci série k najúspešnejším.
Die Another Day (2002), asi dodnes najkontroverznejšia titulná skladba série, vznikla spoluprácou Madonny s producentom Mirvaisom Ahmadzaïom, vedúcou osobnosťou francúzskej scény elektronickej tanečnej hudby.
Do filmu s ďalším neveľmi spevným titulom Casino Royale (2006) napísal pieseň s nazvanú „You Know My Name“ Chris Cornell, známy ako spevák so sýtym hlasom z kapiel Soundgarden a Audioslave, ktorý si nedávno žiaľ zobral život vo veku 52 rokov. Vo filme po prvý raz hrá Bonda Daniel Craig.
Duet Alicie Keys a Jacka Blacka s názvom "Another Way To Die“ je úvodnou piesňou filmu Quantum Of Solace (2008). Nápad to bol síce dobrý, ale nejako to celkom dobre nezafungovalo. Aj v tomto filme má na starosti hudbu David Arnold.
Titulnú skladbu do Skyfall (2012) napísala Adele, ktorá už vtedy dlhšie dokazovala, že rovnako, ako kráľ Midas, spomínaný v texte piesne Goldfinger, všetko, čoho sa dotkne sa premení na zlato. Potvrdilo sa to aj tentokrát. Za túto pieseň získala Oscara, a síce prvého pre pieseň z tejto filmovej série. Napísala ju spolu s producentom Paulom Epworthom, orchestrálny aranžmán je dielom J. A. C. Redforda
Názov Spectre (2015) sa opäť nehodil do textu piesne, preto bola napísaná pieseň s iným názvom, a síce „Writing’s On The Wall“. Napísal ju britský spevák Sam Smith v spolupráci s Jimmym Napesom. Rovnako ako Skyfall rok predtým, aj táto pieseň bola ocenená Oscarom.
Tvorcovia opäť ukázali, že idú s dobou a s ponukou napísať titulnú pieseň k filmu No Time To Die (2021) oslovili veleúspešnú Billie Eilish a jej brata Finneasa O’Connella. Orchestrálnym aranžmánom im prispel Hans Zimmer, v súčasnosti zrejme najúspešnejší filmový skladateľ. Bola vydaná už vo februári 2020 a dobre sa jej darí v rebríčkoch. Týmto filmom sa Daniel Craig s postavou Bonda lúči. Neviem, ako vy, ale ja sa už teším do kina.
IZABELA BÉREŠOVÁ