Boris Čellár * Pomaly najpomalší gitarista

Borisa Čellára pozná doteraz väčšinou jazzové publikum ako tradične orientovaného gitaristu. Boris, ako každý dobrý hudobník, však o svojej produkcii premýšľa, vyvíja sa a podstupuje vzrušujúce výpravy aj do nových hudobných vôd. Tie staré má však stále dobre zmapované. Okrem vlastného hrania pokračuje vo vytyčovaní trás pre mladých adeptov jazzu a zviditeľňovaní práce svojich skúsených kolegov, lebo – ako povedal saxofonista Dave Liebman - „všetci sme na jednej lodi“.

boris-cellar-gitara

Z čoho sa skladá tvoj súčasný repertoár a v akých formáciách hrávaš?
Momentálne som v období, keď vo svojom hudobnom živote cítim istú rozpoltenosť a tá sa prejavuje tiež v súčasnom repertoári. Jazz som začal hrať v období po dvadsiatke a tento hudobný jazyk ma dostal natoľko, že som sa po niekoľkých rokoch hrania v kluboch s mojim kvartetom, či v big bande AUS rozhodol ísť hudbu študovať. Mohol som si po prijímačkách zvoliť, či pôjdem do Amsterdamu alebo Grazu – obe univerzity majú jazzovú tradíciu a dobre vypracovaný systém edukácie. Informácie o hudbe sú skvelá vec, no po štyroch rokoch sústredeného analyzovania a nasávania vedomostí sa stalo, čo sa prihodí väčšine študentov - silne analytický prístup sa pretransformoval aj do samotného hrania. Človek tak namiesto emocionálnej otvorenosti pod nátlakom toho všetkého skĺzne pri hraní k istému automatizmu mysle a neustále vedome rieši výber tónov, frázovanie, estetiku… Hovoril som o tom s Howardom Curtisom, ktorý učil v Grazi bicie (pozn. red. nahrával s Borisom druhé CD (un)covered) a sám mal podobnú skúsenosť. Patrím skôr k intuitívnym hráčom a spôsobom muzicírovania bez štrukturálnych obmedzení sa teraz akosi vraciam k svojej skutočnej podstate, k obdobiu pred štúdiom. Absolútna improvizácia bez prípravy repertoáru sa momentálne objavuje v projekte Musica Medica. Jazz však milujem, predovšetkým ten tradičný a preto je aktuálne aj trio, kde hráme skladby z obdobia swingu a be­‑bopu. To je práve tá rozpoltenosť.

Hudba formácie Musica Medica je teda čistou improvizáciou?
Áno, spojili sme tu spolu s anglickým spevákom a hudobníkom v jednej osobe – Ramim Shaafim dva svety. Ja prinášam netypické harmónie, gitarové ambient efekty a beat box v súhre s jeho tradičným alikvótnym spevom, historickými nástrojmi ako didgeridoo, severoamerickými píšťalami, či gongami. Znie to naozaj veľmi experimentálne, všetko sa však odohráva v rámci piesňovej formy a súčasných beatov, na aké sú dnes ľudia zvyknutí. No a sami sa tešíme, čo počas koncertu uvaríme. Koncert začíname slovami: „Dobrý večer priatelia, my sme si pre vás na dnes večer nepripravili nič.“

A čo tvoja jazzová stránka?
Okrem spomínaného tria, kde hrám gitaru a spievam, máme so speváčkou Luciou Lužinskou obsadením početný, sedemčlenný projekt Quintessence. S tým sme hneď po pár koncertoch vystúpili na festivaloch BJD, či E.on jazz night. Ide o aranžovanú hudbu, kde sa spája zvuk melodických nástrojov, aké používal Benny Goodman (klarinet, gitara, vibrafón) so spevom a pod tým všetkým je groovujúca rytmika. Aranžujem skladby, preobliekam ich do moderného šatu a chystáme aj nejaké vlastné kompozície. S Quintessence kvôli veľkosti vystupujeme hlavne na festivalových pódiách.

Stojíš v hudbe jednou nohou ako muzikant a druhou ako organizátor. Okrem ankety Esprit sa venuješ aj organizácii hudobnej súťaže Jazz Start up a vzdelávacím workshopom pre muzikantov pod názvom Večerné jazz ateliéry.
Nikdy som sa necítil ako organizátor. Všetky tieto aktivity prišli prirodzene s chuťou vytvoriť komunitu ľudí okolo jazzu, ktorá by bola postavená na základoch niečoho, čo som tu postrádal. Bol som pred rokmi reprezentovať grázsku univerzitu na stretnutí jazzových škôl IASJ v Sienne. Srdcom tohto každoročného podujatia je charizmatický saxofonista Dave Liebman. Po týždňovom stretnutí približne stovky študentov z celého sveta sa jeho entuziazmus doslova preniesol na všetkých zúčastnených. Uvedomili sme si, že napriek tomu, že jeden hrá moderne, druhý tradične, úrovňou lepšie či horšie, spája nás všetkých hudobné sebavyjadrenie. Sme na jednej lodi. Na Večerných jazzových ateliéroch sa už pol roka stretávajú mladí hudobníci s profesionálmi, ktorí im posúvajú svoje skúsenosti. Učíme tu s Jurajom Griglákom, Gabom Jonášom, Matúšom Jakabčicom, vedieme ansámble, ktoré pod našim dozorom študujú repertoár. Koncom roka sme mali vďaka spolupráci s Veľvyslanectvom USA lektorov spoza veľkej mláky. Projekt je otvorený mladým ľuďom a za krátky čas našiel podporu Nadácie SLSP, či Nadácie Tatra Banky.
Ocenenie Esprit, je cenou za najlepší slovenský jazz album. Vlani prebehol prvý ročník a neľakajte sa, kvalitných jazzových albumov vychádza u nás požehnane. Problémom je, že širšia verejnosť sa o nich nedozvie. A to je práve úlohou Espritu.
No a Jazz START UP je súťaž pre mladé kapely, ktorá je v spolupráci vysielaná na Rádiu Devín. Každá zúčastnená skupina je istým spôsobom víťazom, odnáša si minimálne demo nahrávku z profi štúdia. Víťaz má o dobrý štart postarané, vyhráva totiž dva dni v nahrávacom štúdiu, nahratie live DVD videa a otvárací koncert letného Open Jazz Festu. Všetky tieto aktivity vznikli vďaka hudobnému portálu Jazz.sk, ktorý ich zastrešuje.

Čím je Jazz.sk jedinečný?
Keď si zaspomínam na začiatky spred dvoch rokov, nechce sa mi veriť, kam sa tieto stránky posunuli. S pôvodnou myšlienkou vytvoriť interaktívny kalendár, kde by si mohli hudobníci promovať svoje koncerty, ma oslovil programátor Peter Žuffa. Ja som mal šťastie, keď som raz, ešte v Grazi sedel večer v škole a browsoval som po voľných stránkach a doménach. Doména Jazz.sk bola samozrejme obsadená. Ale… Údaje hovorili, že keď nebude do polnoci toho dňa zaplatená, bude k dispozícii. Tak som zmobilizoval kontakty a na ďalší deň sme doménu zaregistrovali. Bolo to jednoducho o tom, kliknúť v správny čas na správnu stránku. Neskôr, keď sme sa ponorili do návrhu stránok, bolo nám jasné, že v tomto tandeme dokážeme vytvoriť funkčný redakčno – komunitný systém. V čom sme sa chceli odlíšiť od toho, čo tu už bolo dostupné? Jednoznačne v užívateľskom rozhraní otvorenom aktivitám návštevníkov. Do veľkej miery majú možnosť vytvárať obsah aj samotní návštevníci Jazz.sk. Je možné jednoducho vytvárať blogy, profily hudobníkov, skupín, klubov, koncerty… V redakčnej časti portálu pribúdajú denne aktuálne články, rozhovory, upútavky na koncerty – o všetko sa starajú dvaja interní redaktori plus externisti a výborní fotografi. Máme za sebou niekoľko tisíc článkov o jazze, online chatov s osobnosťami jazzu, reportáží, recenzií...

Ambientná hudba si vyžaduje okrem odlišného prístupu aj špecifické vybavenie. Aké prostriedky na to momentálne používaš?
Ako som spomínal na začiatku rozhovoru, momentálne experimentujem s improvizáciou vo forme bez hraníc. Začal som hlbšie preskúmavať možnosti priestoru zvuku, používam stereo panorámu, echo repetície. S reverbom, delayom a volume pedálom sa dajú robiť konkrétne zvukové techniky netypické pre gitarovú hru ako „swells“ alebo „drone“. Je neskutočné, aké zvuky sa dajú z gitary dostať len pomocou týchto pár efektov. Je to subtílna záležitosť a hranice medzi vkusným ambientom a „syntetickou ezoterickou chémiou“ sú tenké. Nahrávam všetko naživo ako vrstvy do looperu a následne z nahraných častí pridaním či odobratím vrstvy tvorím skladbu. Okrem iného je to ohromný relax, istý druh meditácie, v danom momente tvorby. Smejem sa, že sa zo mňa stáva najpomalší gitarista na svete.

Martin Chrobák

Článok patrí k časopisu: