Foto Miloš Lacika
Získa si nás, získa si vás ten kovový kráľ heavy metal!
Som celým svojim čiernym srdcom rocker a metalista, počúvam takmer všetko od klasík typu Black Sabbath či Deep Purple cez metalové veličiny ako Metallica, Sepultura, Slayer či Death až po brutality kalibru Morbid Angel, Vader, Behemoth, Dimmu Borgir, Gojira a stovky ďalších. Rúbanice si rád prestriedam dobre ťahavým zasopleným gotickým doomom ako My Dying Bride, Candlemass, Paradise Lost alebo Swallow the Sun. Momentálne v prehrávači najviac točím Ritual od Soulfy (najlepšia Sepultura od čias, keď jej dal Max zbohom) a posledné dva albumy Disturbed.
Eňo, Bazil, Cimra a tí druhí
Soundtracky! Filmové, seriálové, herné. Chcem ich počuť úplne všetky. Nie tie výberové pesničkové, tie vie zostavovať jedine Tarantino, mojim ušiam (najmä keď píšem) lahodia tie veľké symfonické. Na vrchole panteónu stoja Ennio Morricone, pretože milujem Leoneho westerny, a Basil Poledouris, pretože jeho Barbara Conana považujem za najlepšiu hudbu, akú kto kedy skomponoval pre film – a to hovorím pri všetkej úcte k Williamsovi, Goldsmithovi, Barrymu, Zimmerovi, Elfmanovi, Silvestrimu, Desplatovi a ďalším majstrom. V poslednej dobe sa mi zdá, že sa k filmom a seriálom skladá namiesto hudby len akýsi „ruch“, o to viac si cením Briana Tylera, Beara McCrearyho a zopár ďalších, čo sú schopní vytvoriť hudbu s veľkými melodickými motívmi.
Nerušte, tu sme pri zbere repy
Panuje názor, že rockeri opovrhujú hip-hopom, ale patrím k výnimkám. Najlepšie mi, samozrejme, reže kombinácia rapu a metalu, akú robí Ice-T v projekte Body Count, ale pokojne mi môže zanôtiť aj Snoop Dogg či DMX. Veľmi rád si naložím kvalitný slovenský hip-hop, najmä Veca a Modré hory (Lyrik a Bene sú moji čitatelia, takže je to vzájomné). Minule som sa vybral na koncert Ultrazvuku, čo je projekt Veca a Tóna S., výborný zážitok a CD teraz často točíme v našej domácnosti. Fandím aj lokálnej tvorbe, kultový štiavnický barman Wašo Wačkowec dáva (minimálne) na slovenskej úrovni.
Metaloví zbojníci a vandali
A ešte jedna dávka ostrých gitarových riffov, tentoraz zo slovenských lúhov a hákov. Catastrofy vynašli tzv. zbojnícky thrash, ich kamoši z Čad hrajú... čokoľvek to je, keď Valér začne drviť bubny, Baška sa oprie do strún a Pišta Vandal Chrappa okríkne mikrofón. Obe kapely sú rýdzo naše, spievajú zväčša o slovenských témach, ale robia to vo svetovom podaní. Ich super texty si v aute nahlas spievam, CD-čka si poctivo kupujem a keď je príležitosť, rád si ich vypočujem aj naživo.