DAVID BOWIE • iSelect (recenzia CD)

iselect-david-bowie
 

Pod menom David Bowie už vyšli viacej ako dve desiatky výberových albumov a mohlo by sa zdať, že ďalšia výberovka nemá žiadny zmysel. Tak prečo sa práve novinka iSelect, na ktorej sa nachádza dvanásť známych aj menej známych obľúbených skladieb „bieleho vojvodu“ britského rocku, stala vyhľadávaným nosičom medzi Bowieho fanúšikmi?

I select, ja vyberám. Žiadne veľké, či najväčšie hity. Bowie má predsa len dušu punkera a tak sa vyhýba hitovkám typu China Girl. Týmto gestom sa určite zo svojej mimozemskej podstaty trochu priblížil bežnému davu. Album okorenil ťažko dostupnou raritou Some Are a je aj osemstranový booklet so spevákovým komentárom okolností vzniku každého tracku. 
Prvou piesňou je Life On Mars. Konečne vieme, prečo sa tak ľahko počúva: „Táto pieseň bola tak jednoduchá.“, píše Bowie, „ Byť mladým bolo jednoduché. Skutočne krásny deň v parku, sediac na schodíkoch pódia. Sailors bap – bap – bap – bap – bap – baaa – bap, (...) Išiel som na autobus, ale ten riff som stále nemohol dostať z hlavy. (...) Skúšobňa bola veľká prázdna miestnosť so šezlónom, plátnami art nouveau za výhodnú cenu, obrovskými preplnenými popolníkmi a veľkým klavírom. Sadol som zaň a poobede som mal hotový celý text aj melódiu.“ Hľa, a vraj prerábka My Way. 

Našincovi sa môže zdať zvláštne, že Bowie sa netají svojimi praktikami tvorby. Veď nakoniec, dnes mu to už môže byť jedno. Pre textárov je bezpochyby zaujímavé dozvedieť sa, ako vznikol text k piesni Sweet Thing/Candidate/Sweet Thing. Bowie sa snažil získať autorské práva k románu 1984 od Orwellovej vdovy, podľa ktorého chcel urobiť muzikál, ale neuspel. Keďže už mal napísaných niekoľko piesní, rozhodil sa prerobiť ich na album Diamond Dogs, ktorý sa mal niesť v drsnom post apokalyptickom duchu. „Hlavnou témou tejto akože javiskovej produkcie mala byť Sweet Thing/Candidate/Sweet Thing, ktorú som napísal použijúc cut-up metódu Williama Burroughsa. Napíšete odstavec alebo dva opisujúci niekoľko rôznych subjektov, čím vytvoríte akýsi zoznam ingrediencií príbehu. Potom rozstriháte vety na kúsky, pomiešate ich a znovu spojíte. Môže tak vzniknúť zopár zaujímavých myšlienkových kombinácií.“

Ďalšia zo skladieb, Lady Grinning Soul, znie podľa Davida španielsky. U nás doma skôr evokuje filmy rokov päťdesiatych, ale v jednom má hudobný chameleón pravdu: „Pieseň vás položí provokatívne blízko minulosti. Tak blízko, že ju môžete takmer dosiahnuť a dotknúť sa jej.“ 
Vďaka komentárom ku svojim piesňam sa stáva Bowie akýsi ľudskejší. Zisťujeme, koľko a o čom premýšľa, ako mu záleží na atmosfére a odkaze tej, ktorej piesne, že má zážitky obyčajných ľudí a dokonca rodičov z mäsa a kostí: „Môj otec kúpil televízor v roku 1953, keď bola korunovácia princeznej Elizabeth. Tým sa pre nás rýchlo otvoril nový svet. Guy Mitchel bol zrejme vzrušujúcou súčasťou tohto sveta. Moja mama sa zmenila na malú školáčku, keď sa objavil na obrazovke a spieval, She Wears Red Feathers and a Hula Hula Skirt.

Počas nahrávania vo Švajčiarskom Montreaux zachytil zvukový technik vysielanie nórskeho rádia, ktoré oznamovalo výbuch Černobyľu. Dozvedeli sa o tom o niekoľko hodín skôr ako zvyšok sveta. Bowie spomína, ako sedeli s ostatnými muzikantmi na zelenom trávniku, bol krásny slnečný deň a oni sa kochali výhľadom na Alpy. Telefonoval priateľovi do Anglicka, ale tam o ničom nevedeli. Pocity, ktoré prežíval z bremenom tejto správy prirovnáva ku klaustrofóbii. Myšlienky na obrovský jedovatý mrak dorážali na jeho vedomie a v tejto atmosfére strachu vznikla Time Will Crawl, ktorú si na albume iSelect môžeme vychutnať v novom remixe.

Dvanásť Davidových najobľúbenejších piesní vyšlo pôvodne ako CD príloha novín The Mail On Sunday. Ich zoskupenie na albume iSelect, dostupnom aj našej verejnosti, pôsobí kompaktným dojmom, aj napriek tomu, že ich vznik sa datuje od začiatku sedemdesiatych rokov až do prvej polovice rokov osemdesiatych. Pre milovníkov klasického Davida Bowieho bude iSelect možno milším prekvapením, než akým boli jeho albumy z posledného obdobia a súčasníkom zase pootvorí brány do tajomného časopriestoru minulosti.

ZUZANA KNEZOVIČOVÁ

Článok patrí k časopisu: