DRŤ
Puntičkár
Slnko records
****
Puntičkár, puntičkár, puntičkár... znie mi ešte pár dní v hlave popevok Michala Kaščáka po vypočutí debutového albumu skupiny Drť. Hneď mi to pripomenulo legendárnu pieseň „Udavač“ od skupiny Bez ladu a skladu. Rozmýšľam vlastne o čom toto celé dielo vlastne je?
V roku 2019 vznikla medzinárodná slovensko-maďarská kapela zložená zo špičkových hudobníkov. Iniciátorom tohto projektu bol saxofonista Miroslav Tóth známy aj zo spolupráce s americkými Kronos Quartet. Do projektu prizval skladateľku Luciu Chuťkovú na klávesy, Mareka Buranovského na gitaru (Vojdi), Mártona Czernovského na basgitaru (The Best Bad Trip), Árona Portelekiho na bicie (Thisnis) a Michala Kaščáka, spev (Bez ladu a skladu).
„Drť“ sa predpremiérovo predstavila v Budapešti 15. 11. 2019 a premiéra sa konala v bratislavskej Fuge 17. 11. 2019 pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.
Myšlienka prezentovať a zhudobniť výroky bývalého generála ŠTB mi pripadá vcelku zvláštna, nakoľko nám muzikantom ŠTB veľmi strpčovala život pri koncertovaní za bývalėho režimu, ale chápem to ako memento pre súčasných neoboľševikov a retrooptimistov.
Podkladom k textom k tomuto albumu bola výpoveď generála Štátnej bezpečnosti Alojza Lorenca - špecialistu, odborníka, kryptológa. Lorenc bol v roku 1993 odsúdený na štyri roky ale po zverejnení rozsudku sa vrátil na rodné Slovensko kde mu bol výkon trestu pozastavený a tak sa tento rodák z Trenčína ďalej veselo pohyboval medzi nami a podnikal s finančnými skupinami.
Výroky bývalého eštébáka prebásnil Marek Kundilák na základe podnetu Mira Tótha. Texty vyzerajú čiastočne groteskne a nútia poslucháča zamyslieť sa nad cynizmom bývalého režimu. „Kádrovák“, „Kryptológ“, „Demagógia“, „Čitateľský typ“, „Puntičkár“, ba vlastne všetky texty opisujú charakteristické aj charakterové vlastnosti generála po osemdesiatke a jeho pocity bezúhonnosti v dobe pred rokom 1989.
Skvelé výkony jednotlivých hudobníkov nenechajú nikoho na pochybách, že ide o výnimočnú kapelu. Hudba väčšinou plynie v šialenom punkovom tempe, miestami prechádza do hard core a v zápätí túto hutnosť strieda psychedelický alebo freejazový saxofón. Miestami mi pripomína kapelu Vydrapená bužírka punk systém (hlavne kvôli Kaščákovmu spevu), ktorá sa neočakávane strieda s undergroundovou kapelou.
Portrét strážneho psa s náhubkom ako obal albumu vytvorila výtvarníčka Teraza Maco, ako spomienku na mladého klarinetistu Hartmuta Tautza, ktorého roztrhali vlčiaci pohraničnej stráže na slovensko rakúskej hranici v roku 1986. Vinyl je samozrejme červený.
Pomaly sa blížime k odpovedi na otázku o čom tento projekt vlastne je. Určite je veľmi potrebný a núti poslucháčov zamyslieť sa nad bývalým režimom. Hudba je miestami drsná, prekvapivá, nepokojná, miestami ľúbezná, či škodoradostná. Presne taká, aké boli nekalé praktiky ŠTB. Je to zároveň odkaz pre budúce generácie, aby sa nezabudlo na obete bývalého režimu, ktoré doplácali na represálie ŠTB a to dokonca aj životom.
PÝTAME SA SKORO AKO KÁDROVÁK
Saxofonista a skladateľ Miro Tóth je pôvodom z Bratislavy, ale momentálne žije v Prahe. Koncept, ktorý vytvoril, vďaka súčasnej situácii a internacionálnemu obsadeniu, nie je jednoduché postaviť na spoločné pódium, Mirovi však nie je vlastné vyhľadávať cestu menšieho odporu. Možno práve naopak – snaha prelomiť neviditeľné okovy a vytiahnuť žabu z vody blížiacej sa bodu varu je pre neho výzvou i umeleckou inšpiráciou.
Kto bol iniciátorom vzniku tejto medzinárodnej kapely Drť?
Iniciátorom som bol ja, lenže kapela by nevznikla bez iniciačnej udalosti, ktorú som považoval za dôležitú - rozhovory s bývalým generálom ŠTB Alojzom Lorencom v roku 2014, v období 25. výročia od Nežnej revolúcie.
Myšlienka zhudobniť a prezentovať výroky bývalého generála ŠTB ma dosť udivuje, nakoľko nám muzikantom ŠTB za bývalého režimu veľmi strpčovala život.
Chápem ten údiv hlavne po tvojej skúsenosti. Pracujeme s naratívom osoby, ktorá používa prevracanie alebo zahmlievanie minulosti alebo reality. Na druhej strane neprinášame úplnú novinku, ak hudbou reagujeme na agentov ŠTB. Tak to bolo v minulosti v československej alternatívnej hudbe, ale robíme to viac ako 30 rokov po zmene systému. Naďalej máme skúsenosť s bývalými príslušníkmi ŠTB v štátnych funkciách alebo podieľajúcich sa na chode firiem vo významných developerských, investičných alebo zdravotníckych spoločnostiach, ktoré sa usilujú aj o štátne zákazky.
Nie je to len živenie traumy ktorú si prinášame z minulosti?
Žeby sme to mali nechať tak a máme sa baviť len o tom, či to robia bezúhonne alebo dokonca, keď zvolí ľud za premiéra v Česku údajného spolupracovníka ŠTB, tak sa anulujú skutky? Nie! Čo potom represovaní alebo zavraždení pred rokom 1989 alebo používanie praktík tajných služieb z totalitného režimu v dnešných dňoch? A neobolševikov sotva zmeníme. Radšej dávame odkaz pre všetkých poškodených, že nám to nie je jedno a treba ďalšiu diskusiu o presahoch z doby pred rokom 1989 do dnešných dní.
Generácia manipulátorov z éry pred rokom 1989 si už vypestovala svojich učenlivých nasledovníkov.
Používanie akéhosi jazyka jedného príkladu konkrétneho človeka nás vnáša do problému, ktorý spolužijeme. Ak sa bližšie pozrieme na výroky, ktoré Lorenc prináša v roku 2014, tak nielen to, že sú aktívnou výbavou éteri populismu alebo demagógie, ale hovorí to o tom, že verbalizácia z pred roku 1989 je dodnes aktívne prítomná.
Vyplynula z toho trochu netradičná inšpirácia vedúca k novej forme „protestsongu“. Uviedol by si nejaké príklady z vašej dielne?
V roku 2008 ma zaujal výrok od Štefana Harabina na pôde NR SR: „Pôjdeš do basy, ty hajzel!“. Vznikli z toho Pašie Štefana H. Rovnako ako Drť som ich vytvoril s Marekom Kundlákom. Výrok: „Pýtate sa skoro ako kádrovák a nepáči sa mi to", od bývalého generála ŠTB v roku 2014 sa stal pre mňa ďalším dejinných medzníkom. Je to veta, ktorá motivovala vznik projektu a objavila sa aj v jednej zo skladieb. Pre mňa je tá veta silne manévrovacia, kryjúca mnoho udalostí. Takýmito vetami je presiaknutý celý album. Napríklad v nasledujúcej skladbe „Diskrétnosť“ zaznie: „K takýmto otázkam sa nemôžem a nebudem vyjadrovať. Neviem o tom nič, ani vy o tom nič neviete.", alebo vo Veľmi zlej otázke: „Čo by povedala Anička, keby ju Janko požiadal o ruku? Čo by povedala Anička? Viete, to je veľmi zlá, viete, to je veľmi zlá otázka! Ale Janko ju o ruku nežiada.", atď.
Aké máte ďalšie plány s kapelou Drť po vydaní albumu?
Na jeseň budeme mať viacero koncertov a zároveň pracujeme na projekte „Mapy svedomia“, ktoré by sme chceli zrealizovať v ďalšom roku na miestach zločinov komunizmu. Zároveň v septembri nahráme skladbu pod titulky dokumentárnemu filmu „Komúna“ na texty Marcela Strýka.
ĽUBOŠ DZÚRIK
