Filip Topol * Fantazie G moll (LP)

            Sedím v kresle, popíjam kvalitné mikulovské vínko, na gramofóne sa krúti LP Filipa Topla, ktoré v Mikulove, na 16. ročníku festivalu Eurotrialog, pokrstil producent Romek Hanzlík. Filip koncert zahral na tomto festivale v roku 2007 v hrobke Dietrichsteinovcov.

            Tento enfant terrible českého undergroundu už ako trinásťročný hral v roku 1978 u Václava Havla na Hrádečku pred koncertom The Plastic People Of The Universe. Interpretoval texty svojho staršieho brata Jáchyma, úspešného literáta. Filip ešte v tom roku založil s kamarátmi zo základky kapelu s názvom Psí Vojáci. Už prvé koncerty vzbudili pozornosť. No nie len divákov, ale aj štátnej bezpečnosti. Filip absolvoval výsluch ŠTB skôr, ako dostal občiansky preukaz. Kapela vystupovala hlavne po pražských kluboch, ale v roku 1980 prišiel zákaz. Kapela dlhých 6 rokov hrala ilegálne. Ich koncerty sa stali legendou hlavne kvôli expresívnej hre kapelníka. Klaviatúra po koncerte často niesla stopy krvi od doráňaných Filipových rúk.

            Tento veľmi citlivý umelec ťažko znášal marazmus v ktorom sa musel pohybovať. Svoje depresie preto utápal v alkohole, čo sa neskôr ťažko prejavilo na jeho zdraví. S pitím prestal až v roku 1997, kedy sa podrobil ťažkej operácii pankreasu a len tak-tak ušiel hrobárovi z lopaty. Okrem hrania, písal. Jeho texty sú veľmi osobné a kritické. Knižky však začal pravidelne vydávať až po revolúcii. „My sme přece divná mládež, frustrovaná generace, To je láce, bez legrace, tahle divná generace.“ -  Procházka, 1987, alebo „Sou kleště, sou háky, rodinný vobědy. Neuplyne hodina, je to hrůza rodinná. Sou vztahy, sou zvazky, rodinný klepeta. Každej svoji pravdu má, je to hrůza rodinná.“ - Russian mystic pop op. I.

            Keď sa po maturite nedostal na štátne konzervatórium, vieme asi z akých dôvodov, začal navštevovať tzv. Ľudové konzervatórium. Tu pod vedením prof. Jaroslavy Potměšilovej študoval hru na organ a popri tom aj povinný klavír. Pani profesorka vôbec netušila, že tento málovravný a tichý chlapec, má rockovú kapelu a na pódiu sa prejavuje úplne inak. To sa dozvedela až po revolúcii. „Bola som prekvapená, hlavne z toho jeho temperamentu. Takto sa na hodinách nikdy neprejavoval. Nikdy!“, spomína pani profesorka. Bol veľmi cieľavedomý, vedel čo chce. Nezaujímali ho prstové cvičenia a etudy. Chcel hrať predovšetkým Bacha a Mozarta.

            Mnohí jeho priaznivci vôbec netušia, že Filip je vlastne vyštudovaný organista. Jeho hudobné improvizácie na organe môžem  vďaka záznamu Českého rozhlasu, ktorý bol remastrovaný a vyčistený, teraz počúvať. Jeho hra je skoro minimalistická. Kľudný pravidelný rytmus striedajú nervnejšie bloky, ale aj tie akoby nemohli zaznieť v plnej sile. Celý koncert vlastne nezaznie jeden expresívny akord ani tón, aký by sme od Filipa – rockera čakali. Obecenstvo v tichých pasážach skoro ani nedýcha. Starý nástroj, inštalovaný bol na toto miesto v roku 1849, nebol v roku 2007 v najlepšom stave, čo je z nahrávky aj počuť. Filip ale chyby nástroja, nechcené vibráta, využije vo svoj prospech a improvizuje v tejto polohe.

Na záver by som rád zacitoval dlhoročného priateľa Filipa Topola a manažéra Psích Vojáků, Romka Hanzlíka: „Kam mi pamäť siaha, odohral Filip asi len desať organových koncertov. Zaznamenaný však z nich bol len jediný – ten, ktorý práve počúvate... Behom ďalších rokov som s Filipom občas hovoril o jeho možnom vydaní na CD, ale on vždy len mávol rukou „Jo, jo, to má čas, někdy jo...“ Tak Filipe, ten čas je tu!
 

JÁN GRAUS

Foto: Karel Šuster, www.fotografuje.cz

 

 

Článok patrí k časopisu: