Kto nepozná Relax a The Power of Love? Nejednému hudobnému fajnšmekrovi iste tieto pesničky lezú riadne na nervy. A pritom trápne či otrepané sú iba preto, lebo sa hrajú pričasto, nie preto, že by neboli hudobne dobré, zaujímavé a originálne. No iste už nie každý pozná druhý album skupiny Frankie Goes to Hollywood alias FGTH, Liverpool – ktorý je možno ešte zaujímavejší, ako spomenuté megahity. A ešte menej poznatkov má zrejme väčšina z nás o bývalom lídrovi skupiny Hollym Johnsonovi. FGTH sú skrátka viac ako jedna z mnohých popových hviezd polovice 80. rokov. A Holly Johnson – hlavný aktér, spevák, textár a vlastne aj zakladateľ zoskupenia – patrí k osobnostiam, ktoré stoja za pozornosť aj pre silu svojho ducha, nielen hudby.
Možno nie náhodou jeho krstné meno znamená „svätý“ (ibaže s dvomi l; jeho celé, oficiálne meno je William Holly Johnson) – ak teda svätosť nechápeme ako niečo „dobré“, dokonalé či nadľudské, ale ako to, čo našu bežnú ľudskosť presahuje a ťahá za známe hranice. A narodil sa 9. 2. 1960 v znamení Vodnára, čo tiež nie je žiadny div!
Skupina Frankie Goes to Hollywood najviac žiarila v rokoch 1983–4. Ich hity boli nielen megaúspešné, ale aj kontroverzné: textami, videoklipmi aj celkovým postojom Hollyho k určitým celospoločenským a celosvetovým otázkam: v tom čase aktuálnej studenej vojne, násiliu, moci a ako inak, sexu. To všetko dosť drsne pokrýval ich prvý album Welcome to the Pleasure Dome (1984). Druhý album s názvom rovnakým, ako Hollyho rodisko aj miesto vzniku FGTH, Liverpool (1986), bol už o dosť miernejší – hudobne aj textovo, a hoci si nezískal zďaleka taký úspech, ako prvý album, nebol o nič menej „pekný“ (aspoň podľa skromnej mienky autorky článku, ktorá sa ním svojho času nadchýnala :)). Koniec FGTH však príjemný nebol – niekoľko rokov sa vliekol súdny spor, ktorý H. Johnson napokon vyhral a ktorý sa stal dokonca právnym precedensom v dejinách hudobného priemyslu.
V roku 1989 – nedlho po rozpade FGTH (to sa stalo v r. 1987) – natočil Holly hneď dva sólové albumy: Blast a Hollelujah (hoci ten druhý sa skladal iba z remixov). V r. 1991 nasledovali „Sny, ktoré sa nedajú kúpiť“ – Dreams That Money Can´t Buy. Po dlhšej pauze, v r. 1999, to bol album Soulstream, a po ďalšej pauze, tentokrát až pätnásťročnej, album Europa (september 2014).
Najnovšia tvorba Hollyho J. je hudobne menej nápadná, taká pohodovo-tanečná, ktorá nikoho neurazí ani nevyvedie z miery tak, ako búrlivé songy mladosti. Texty sú veľmi pozitívne. Ako sa o nich vyjadril samotný autor, „prihováram sa v nich hlavne sám sebe – som totiž ten typ, ktorý má problém vstať ráno z postele, a som celkove mierne ,na hlavu‘... Ale potrebujem nájsť záblesk nádeje v temnote, miesto, kde si môžeme zatancovať.“ Ako vidno z komentárov na YouTube, Holly sa neprihovára len sám sebe, ale pomáha objavovať nádej, prekonávať stratu a napriek všetkému nachádzať radosť zo života aj svojim fanúšikom.
Pre dotvorenie obrazu možno ešte dodať, že skladby z Blast sa na priečkach počúvanosti držali celkom dobre, zatiaľčo Dreams That Money Can´t Buy bol komerčný prepadák. Ani Soulstream si nevydobyl výraznejšiu pozornosť. Europa je hudobne hodnotená ako pomerne slabá (komerčný pop a lacný house – aby sme si zacitovali z recenzií zahraničnej tlače).
Johnson otvorene priznáva svoju homosexualitu. V r. 1994 vystúpil naživo na londýnskom Gay Pride, v r. 1998 na Easter Gay Happening-u v nemeckom Krefelde. V marci 1994 mu vyšla autobiografia nazvaná A Bone in My Flute (Kosť v mojej flaute) a v tom istom roku nahral singel Legendary Children (All of Them Queer) – Legendárne deti (Všetky divné) o slávnych homosexuálne orientovaných osobnostiach v dejinách.
V roku 1991 mu diagnostikovali HIV. Holly sa na dlhý čas stiahol z hudobnej scény a z verejného života. Lieči sa a liečba je, zdá sa, zatiaľ úspešná. Vyžaduje si to však veľa odriekania. Sám Holly hovorí, že „žije ako mních“: už roky nepije, nefajčí, užíva obrovské množstvá vitamínov i liekov a vôbec robí všetko možné pre svoje zdravie. „Nenariekam však, ani nikdy nebudem, pretože jednak som na jednej lodi s miliónmi iných ľudí, ktorí majú iné choroby, a jednak mnohí moji drahí priatelia, ktorí tvorili moju gay-rodinu, už pozomierali, takže svojím spôsobom žijem aj za nich. V mnohých smeroch mám veľké šťastie.“
Jeho postoj téme homosexuality nie je politizovaný, ale je to tzv. fuck you forma gay aktivizmu: „Ak sa ti to nepáči, zmizni (fuck off).“
Časom začal Holly namiesto hudby maľovať. (Dokonca vyštudoval vysokú školu výtvarného umenia, kde získal magisterský diplom.) Jeho štýl je dosť pestrý a bláznivý (pozrite si sami na webe), ale zjavne celkom cenený; obrazy H. Johnsona boli vystavované v známych britských galériách. Obal Europy tiež patrí k jeho tvorbe.
Koncertovať vo väčšej miere začal Holly opäť v máji 2014; turné logicky nasledovalo po dlho očakávanom albume Europa.
ZUZANA ŠESTÁKOVÁ
***
FRANKIE ZOSTAL V HOLLYWOODE
Titulok tejto časti článku mal byť pôvodne „Holly Goes To Bratislava“, ale všetko je inak. Koncert FGTH sa mal odohrať 27. augusta 2015 v bratislavskej Starej tržnici, no v deň uzávierky prišla správa o jeho zrušení. Škoda! Text rozhovoru s Holly Johnsonom s minimálnymi zmenami však ponechávame k dispozícii čitateľom.
Čo môžu očakávať návštevníci tvojich súčasných koncertov?
Táto show sa vyvinula na základe hrania na letných festivaloch každý rok od r. 2011, ako aj na základe turné Dancing With No Fear po Veľkej Británii a Nemecku. Set obsahuje všetky single FGTH a Hollyho Johnsona, ako aj výber zo všetkých albumov, aké som kedy nahral, vrátane najnovšej Európy.
Čo pre teba znamená byť na turné? Hráš rád naživo, pred obecenstvom?
Milujem to. Je to tá najpríjemnejšia stránka toho byť spevákom a skladateľom piesní – spojiť sa s obecenstvom. Vystupujem už od puberty a je úžasné ešte stále to môcť robiť.
Máš pre Slovensko pripravené nejaké špeciálne prekvapenie?
Myslím, že prekvapením je, že tu vôbec budem, keďže nik vrátane mňa si nemyslel, že v roku 2015 budem ešte stále koncertovať. Pesničky ako Relax, Two Tribes a The Power Of Love prvýkrát zazneli pred viac ako 30 rokmi a akosi prežili skúšku časom.
Ako vznikol minuloročný album Europa?
Pôvodne sa mal robiť iba remix skladby Follow Your Heart, ktorý som nahral pred rokmi, ale vznikol z toho pracovný vzťah s mojím koproducentom Markom Ralphom, ktorý spolupracoval aj s Clean Bandit, Hot Chip, Hot Natured, Franz Ferdinand, Years and Years a 2 Bears. Nahrávanie albumu Europa trvalo asi dva a pol roka. Posledným kúskom skladačky bolo primäť Vangelisa, aby hral v titulnej skladbe Europa, ktorú sme napísali spoločne pred mnohými mesiacmi.
Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Z hudby, umenia a toho, čo sa mi v živote stalo. Medzi pesničkami, ktoré som počúval počas práce na Europe boli napríklad Blade Runner (Vangelis), Trans Europe Express (Kraftwerk), Station to Station, Beauty and the Beast (D. Bowie), 20th Century Boy (T. Rex), Amazona (Roxy Music), Venus In Furs (Velvet Underground), Caramel (John Grant), Running Up That Hill (K. Bush), State Of Indenpedence (D. Summer).
Ako sa udržiavaš vo forme? A ako relaxuješ? Ako si dobíjaš energiu?
Trochu cvičím, ale podľa mňa je tým najlepším, najprirodzenejším pohybom chôdza; preto vždy, keď sa dá, chodím na prechádzky po prírode.
Aké máš plány do budúcnosti?
Chcem byť tvorivý, kým sa len bude dať. Tiež by sa mi páčilo viac cestovať, hrať v rôznych krajinách, a ostať zdravý. Dobré zdravie je to najcennejšie, čo máme.
PROPAGANDA HOUSE