„Profesionálne a ľudské sa nemusí zákonite vylučovať.“
Adnan Hamzič
Hudobný formát v rádiu je medzi verejnosťou dosť mystifikovaná záležitosť. V prvom diele sme riešili základné východiská a tiež vznik dnešných profesionálnych formátov. Táto problematika zasahuje do hudby, médií, marketingu a určite aj ďalších vedeckých oblastí. Práve preto je skvelé otvoriť diskusiu, a tak spoznať postoj k výberu skladieb v rádiu od zainteresovaných ľudí.
Pre detailný reflektor do tejto témy sme oslovili „Tarantinovskú osmičku“ odborníkov, ktorí sa podelili o svoj odborný náhľad.
Adnan Hamzič
- mediálny guru a kľúčová osobnosť PROPAGANDA HOUSE
- manažér Richarda Mullera
Viktor Vikiel Mydlo
- moderátor rádia Rebeca a internetového rádia YTB
- aktívny hudobník (Lavendeé, Barbora Hazuchová, ...)
Rasťo Bečaver
- šéfproducent a hudobný dramaturg rádia Expres
Martin Šenc
- redaktor a dramaturg rádia Litera
- aktívny scenárista a hudobník (Janais, Miro Jaroš, Dominika Mirgová)
Peter Oborník
- odborný asistent na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií na Prešovskej univerzite
- programový riaditeľ a hudobný redaktor rádia Prešov
Lumír Mati
- majiteľ agentúry SLAVICA
- hudobný manažér Celeste Buckingham, Mareka Rakovického a ďalších
Daniel Baláž
- hudobný dramaturg a moderator rádia _FM
Vlado Talian
- dramaturg rádia _FM
1. Je podľa vás profesionálne formátovanie hudobnej zložky lepšou cestou než intuitívne formátovanie?
Profesionálne hudobné formátovanie je nevyhnutné, ak chce byť rádio úspešné na trhu. A to je nekonečný proces, lebo hudobný formát je potrebné priebežne dolaďovať na základe požiadaviek trhu. (Rasťo Bečaver)
Vedomosti musia predchádzať úsudku aj vkusu. (Daniel Baláž)
Keďže sa rozhlasové stanice segmentujú, čiže chcú osloviť presnú cieľovú skupinu, napríklad podľa žánru, alebo nálady, pripadá mi celkom šikovné a praktické pustiť tu hudbu, ktorú ľudia podľa prieskumov majú potenciálne radi. (Adnan Hamzič)
Skôr ÁNO. Dokáže tak lepšie naplniť potreby poslucháčskej obce. (Martin Šenc)
Dnes rádiá čelia snáď najväčšej konkurencii v histórii. Čelia vplyvu internetu. Ľudia si prostredníctvom youtube, spotify... vyberajú čo chcú počuť. Preto je v rádiách čoraz väčšia núdza o empatických ľudí, ktorí im to jednoducho dajú. (Viktor Mydlo)
Súčasné formátovanie jedinou možnosťou prežitia v tak silne ekonomicky motivovanej spoločnosti, preto je mu ťažké vyčítať snahu o finančnú úspešnosť. (Peter Oborník)
2. Je možné zaobísť sa bez call-outov, prieskumov a analýz? Stačí profesionálny úsudok?
Vychádzajúc z nezmyslov, ktoré konkrétne nášmu rádiu povychádzali z calloutov a testingov pred približne siedmymi rokmi, a ktorých aplikovanie napokon stoplo, aj po prostestoch poslucháčov, samotné vedenie rozhlasu, čiže zadávateľ, je priam nutné sa bez nich zaobísť. Ale tzv. mapovačky sú úplne v poriadku, o pár dní prebehne jedna väčšia aj s účasťou Rádia_FM. Maping studies sú ale rozhodne pre rádiá istého typu lepším sluhom než pánom. (Daniel Baláž)
Minimálne v segmente domácej tvorby - rozumej slovenskej a českej - je dramaturg v úvodnej fáze rozhodovania o nasadení do vysielania odkázaný na svoj profesionálny úsudok, intuíciu a odhad. (Lumír Mati)
Po istú hranicu (ambíciu stanice) stačí. Pri ambícii obsiahnuť vekovo aj vkusovo rôznorodú cieľovú skupinu je aj call out oprávnený nástroj formátovania. (Vlado Talian)
Ak veľké rádio investuje tisícky eur do kampane, ktorá má povedať svojim poslucháčom, že hrá najlepšie rockové piesne, nepotrebuje call-outy na to, aby sa presvedčilo o tom. (Viktor Mydlo)
Myslím, že v istých prípadoch sa bez toho dá zaobísť a rádio si tak vlastne „samo“ určuje trend, t.j. svoje hudobné zameranie. (Martin Šenc)
Samozrejme, že je. Ale ak si všimnete, rádiá, ktoré nerobia call outy, sú niekoľkonásobne slabšie ako rádiá, ktoré to robia. (Adnan Hamzič)
V súčasnosti pracujeme v extrémne konkurenčnom prostredí, každý chce byť úspešný a neviem si predstaviť moderné rádio, ktoré by sa zaobišlo bez prostriedkov, ktoré spomínate. Aj príprava hudobných testov si vyžaduje profesionálny úsudok, skúsenosti a aj kúsok intuície. (Rasťo Bečaver)
3. Vie podľa vás poslucháč, čo by rád počul?
Poslucháč to vie veľmi dobre. A prostredníctvom testov sa to môžeme dozvedieť aj my. (Rasťo Bečaver)
V každom prípade vedia skôr čo nechcú počuť. (Vlado Talian)
Áno, ale samozrejme, že existuje aj typ poslucháča, ktorý nepreferuje žiaden konkrétny žáner či štýl. Preto potom rád počúva aj hudbu, ktorú si cielene nevybral, ale ktorú mu „vybral“ hudobný dramaturg. (Martin Šenc)
Hoci náš poslucháč toho vie a pozná dosť, všeobecná logika nepustí: čo nepozná, to nemôže chcieť. (Daniel Baláž)
Osobne si myslím, že aj rádio vytvára a formuje verejnú mienku. Čiže rádiá vedia urobiť z pesničky hit. Tú silu rádio má. (Adnan Hamzič)
Tu by som to rád upravil otázku. Vie všeobecný poslucháč čo by rád počul? – Myslím si, že sa poslucháči delia na milovníkov rádia a celého toho étosu okolo a poslucháčov, čo radi krátia čas za volantom alebo v práci počúvaním niečoho. (Viktor Mydlo)
4. Je pre fungovanie rádia potrebné, aby vyhodnocovalo poslucháčsku komunitu?
Áno, ide len o mieru vplyvu, ktorú konkrétne rádio uplatní na skladbu programu. (Lumír Mati)
Samozrejme. (Vlado Talian)
Bez spätnej väzby od poslucháčov si svoju prácu neviem predstaviť. (Rasťo Bečaver)
Vedieť, kto sú vaši poslucháči, prečo, ako často a dlho vás počúvajú, udržiavať s nimi kontakt atď., je veľmi dobré až nutné, áno. (Daniel Baláž)
ÁNO. Malo by byť jeho súčasťou. (Martin Šenc)
Podľa mňa je to alfa a omega celého rádia. Treba si uvedomiť z čoho rádio žije. Z reklamy. Cena reklamy je priamo úmerná dosahu. (Viktor Mydlo)
5. Zabíja profesionálny formát ľudský rozmer a vplyv dramaturga v rádiu?
Nemám osobnú skúsenosť s takýmto typom formátovania, ale predpokladám, že keď pristupuje poctivo k výberu skladieb pre call-out, tak asi nie. Keď si to zjednoduší, tak áno. Pri intuitívnom formátovaní si ale nič zjednodušiť nemôže a jeho vplyv je výrazný a nezastupiteľný. (Vlado Talian)
Vo výraznej miere väčšiny formátov sa vytráca miera autorskej kreativity (osobnosti) hudobného dramaturga, ktorý sa skôr stáva štatistom ako odborníkom na hudbu, globalizačné tendencie vplývajú dramaticky na hovorené slovo komerčných rádií a to ako v spravodajských/ informačných blokoch, tak aj v moderovaných častiach. (Peter Oborník)
Ja osobne nie som fanúšik profesionálneho formátu v rádiu. Rádio je živý systém, ktorého drží nielen hudba, ale aj vplyv daných osôb, zapojených do systému. Práve individualita a jedinečnosť človeka dokáže dať veciam hlbší zmysel. (Viktor Mydlo)
Ťažko odpovedať. Na mieste je preto otázka, či sa to lepšie deje na základe intuície a skúseností profesionálneho dramaturga alebo na základe analýzy. V ideálnom prípade by to mali byť dve strany jednej mince. (Martin Šenc)
Profesionálne a ľudské sa nemusí zákonite vylučovať. Čiže, citlivosť dramaturga, ktorý síce musí fungovať
v rámci stanovených mantinelov, môže rádiu priniesť aj takýto ľudsky rozmer. (Adnan Hamzič)
To si nemyslím. Pre mňa je profesionálny formát účinným prostriedkom, ako dosiahnuť náš cieľ, a tým je čo najatraktívnejší playlist pre poslucháčov. Prieskumy si dnes môže zaplatiť každý. Kľúčoví sú ľudia, ktorí to rádio robia. (Rasťo Bečaver)
Viem, že aj v rádiách, vysielajúcich striktne na základe testovanej hudby - resp. hudby, ktorú si dramaturg vyhodnotí ako tú, čo by prešla testovaním, keďže testovať čosi týždeň čo týždeň by bol pridrahý špás - robia ľudia, ktorí sa v hudbe vyznajú a majú dobrý vkus, niektorých poznám roky osobne. Nezabúdajme, že väčšina formátovaných rádií nemá iný zmysel než generovať zisk majiteľom. (Daniel Baláž)
Ako u väčšiny vecí ide podľa mňa o mieru a pomer medzi týmito dvomi zložkami. V inej situácii sa nachádza hudobný dramaturg celoplošného komerčného rádia, kde je hranosť úzko zviazaná s tvorbou profitu a dramaturg verejnoprávneho FM Rádia, kde už
z princípu ide o to edukovať, prinášať alternatívu, rozhľad, dávať príležitosť kvalite bez nutnosti zvažovať v prvom rade komerčné limity. (Lumír Mati)
6. V čom sa podľa vás líši hudobná dramaturgia verejnoprávneho vysielania od toho súkromného? (V čom by sa mala líšiť zásadnejšie, než je bežná prax, resp. trend?)
Ten zásadný rozdiel by podľa môjho názoru mal byť v prioritách. Verejnoprávne rádio pochopiteľne tiež chce byť počúvané, ale to nemôže byť hlavný cieľ. Malo by byť alternatívou voči komerčným rádiám, nie priamou konkurenciou. (Rasťo Bečaver)
Možno budete šokovaní, ale nevidím najmenší dôvod, aby sa aj štátny rozhlas nesprával trhovo. Akurát, štátnemu rádiu zo zákona vyplývajú povinnosti o informovaní obyvateľstva atď. To považujem za perfektné, ale niekedy mi tá forma pripadá trochu skostnatelá. Jazyk a spôsob, akým rozprávajú moderátori, mi pripadá chvíľami trochu archaický. (Adnan Hamzič)
Komerčné vysielanie prihliada predovšetkým na potreby trhu. Verejnoprávne vysielanie je oproti tomu nezávislejšie a univerzálnejšie, prihliada viac na kvalitu a rozmanitosť, a zároveň za svoje vysielanie nesie väčšiu mieru zodpovednosti. (Martin Šenc)
Nie som si istý, či by sa mala dramaturgia povedzme Rádia Regina, Devín, Junior alebo _FM ešte viac líšiť od vysielania súkromných vysielateľov. Môj osobný názor je, že hudobne sú všetky programové služby SRo aktuálne
v najlepšej kondícii za posledných pár desiatok rokov. (Daniel Baláž)
Pri komerčnom vysielaní mám rád jednoduché témy, smiech , zábavu, voľnosť. No vadí mi predĺženosť reklamných spotov a hudba pomerne často opakujúca sa. Vo verejnoprávnom vysielaní je to naopak. (Viktor Mydlo)
Okrem skracovania a to najlepšie do 2 min., kedy rádio prestáva byť príposluchovým médiom – ak majú poslucháči pocit, že tomuto „bľabotu“ nerozumejú a nevedia si ani vysvetliť jeho opodstatnenie /ako napr. pri správach/, môže dôjsť k preladeniu rozhlasovej stanice. (Peter Oborník)
Napríklad v podiele slovenskej hudby, ktorá aj pred zavedením kvót bola výraznejšia vo verejnoprávnych okruhoch. Verejnoprávne vysielanie si prirodzene viac uvedomuje aj svoju povinnosť edukovať, objavovať a je preto viac prepojené s domácou hudobnou scénou. (Vlado Talian)
Nech som sa akokoľvek snažil, stručnejšie to už nešlo. Všetci z opýtaných dokonca okrem odborného postoja obohatili odpovede aj o osobné stanovisko. Táto téma je obsiahla, no darí sa ju „odhmliť“. Z odpovedí je možné vystavať niekoľko záverečných faktov, ktoré možno prekvapia a možno potvrdia pravdu, ktorá indikuje prostredie, v ktorom sa hudba, rádio a spoločnosť nachádza.
Otázka č.1
Trh je neúprosný, no veľmi logický. Profesionálne formátovanie je síce veľmi logicky spájané s potrebou vytvorenia zisku, no rozmer poznania svojej cieľovej skupiny je tomu nadradený. Analyzovať poslucháča, za účelom naplnenia jeho predstáv, nemôže mať nikto za zlé. Ak sa to však nezhoduje s filozofiou rádia, tak si pracovníci zvolia iný systém, a tým vlastne upresnia svoju cieľovú skupinu, ktorú opustia pasívnejší poslucháči, ktorí vyžadujú nevyhranené, všeobecne počúvané popové skladby.
Otázka č.2
Naši respondenti potvrdili, že sa rádio dokáže zaobísť bez prieskumov, analýz a call-outov. Záleží na podiele intuície, ktorú chcete do koncepcie zapracovať. Ak okrem zábavy máte potrebu poukazovať na novinky a dávať možnosť tvorbe, ktorú poslucháč nepozná, považujte teda spomínané techniky za marginálne, resp. iba obohacujúce. Okrem toho sú kvóty veľmi zaujímavá otázka v dnešných dňoch. Stálo by teda za úvahu vytvoriť algoritmus, resp. metódu, ktorú by šlo aplikovať pri umiestňovaní nových interpretov.
Otázka č.3
Poslucháč chce niečo počuť. Na tom sa dá zhodnúť. Pri otázke, či vie poslucháč, čo chce počuť sa opýtaní zhodli na týchto zisteniach:
- určitý typ poslucháča vie, čo očakáva,
- poslucháč vie, čo počuť nechce,
- poslucháč nevie, čo chce, dokým mu to neponúkneme.
V skratke, existujú poslucháči, ktorí hľadajú presne ten kúsok hudobnej tetrisovej stavebnice, ktorá korešponduje s jeho momentálnym psychickým rozpoložením a vkusom. Okrem toho však existujú poslucháči, ktorí hľadajú inšpiráciu. Majú USB kľúč v aute, no skladby prepočuli a dramaturgom veria. Tu platí jednoduché: „Nenašiel som? Idem ďalej.“ Ak je poslucháč aktívny, tak neprepne bez rozmyslu.
Tomáš Ilečko
Otázka č.4
Tu platí jednoznačné ÁNO!!! Iba egocentrický všeznalec obecný dokáže odignorovať potreby poslucháča. Preňho je logické vyjsť pomyselne na pódium a obrátiť sa publiku chrbtom, pretože aj tak nevedia. Hrať sa na rádiového spasiteľa je neprofesionálne a hlavne veľmi odvážne.
Otázka č.5
Pre niekoho je človek problém a pre niekoho naopak riešenie. Vyberám a analyzujem. Rádio tak či onak robia ľudia. Za strachom z dramaturgickej apokalypsy stojí veľmi pravdepodobne nevedomosť o možnostiach. Je jednoduché za analýzami vidieť čarovnú aplikáciu, ktorá vyhadzuje skladby a dramaturg už iba fúka bublifuk, pretože nemá nič na práci. Je potrebné za tým vidieť príležitosť pre obohatenie a nie zjednodušenie. Nehrozí, aby dramaturgov nahradili roboti, aspoň nie teraz.
Otázka č.6
Tu rozhodne platí: „Povedz mi aké rádio počúvaš a ja ti poviem, kto si.“ Komerčné rádio je tu prednostne na zábavu, krátke info a osvedčenú ponuku skladieb. Verejnoprávne si do spektra pridávajú aj vzdelanie, ponuku alternatívy, či objavovanie nových ciest.
TOMÁŠ ILEČKO