Pred tromi rokmi oslávila legendárna česká kapela Jablkoň štyridsiate narodeniny. Jej kapelník Michal Němec sa rozhodol vykročiť v muzike zase o trochu ďalej. Spojil na to sily s mladými muzikantmi, nová formácia si dala meno Krajina Ró a minulý rok v štúdiu Jámor nahrali svoj prvý album, ktorý dostal názov Hotel Blázen (Indies Scope, 2020).
Už na prvé vypočutie je zreteľné, že ústrednou postavou Krajiny Ró zostáva Michal Němec, aj keď sa snaží s humorom jemu vlastným všemožně upozadňovať, „nekaziť príliš vekový priemer“ a zdôrazňovať, že prílišné jablkoniny mu mládež v kapele neraz zatrhla. Márna sláva, jeho harmonický rukopis, hlas, o svojstojných textoch nehovoriac, ovplyvnili väčšinu skladieb, aj keď na konečnom tvare sa podieľali všetci. Výsledkom spoločného úsilia je jedenásť piesní na albume, ktorý vám môže pripadať osviežujúco pestrý. Alebo tiež žánrovo akomak nesúrodý. Podľa toho, ako a či túži konkrétne po vás. Michal Němec, opäť s humorom jemu vlastným, označil hudbu Krajiny Ró za „light rock foxtrot“. Nno... Keď už, tak - s rovnakou nadsádzkou - poctivý, čerstvo elektronicky ochucovaný český bigbít. Ako to aj krásne potvrdí hneď prvá pieseň, podľa ktorej bol album nazvaný (Hotel Blázen všechno řeší, podobá se lázním, Hotel Blázen už se těší, až se zase zblázním...) alebo Ječmen a pšenice ( dáváme si pozor na kroky, na slova, ve vzduchu lítá leden, je doba ledová) i ďalšie.
Po mne konkrétne Hotel Blázen túži najmocnejšie tam, kde spod spoločného najviac presvitá to jablkoňové a pesničkárske. Napríklad Děravá hodina, v ktorej nádherne splýva svieži Aničkin dievčenský hlas s orašpľovaným barytónom svojho strýka. Tá pieseň akoby bola písaná na dnešný náš čas karantén, izolácií (samota vzlíná, venku je zima) Alebo Jenom informace, kde Němcov hlas chytá v refréne až mertovsky naliehavé folkové zafarbenie (teď už je to za námi, nemá cenu se vracet, nech mě v klidu projít, jsem jenom informace), a niektoré obrazy rezonujú v dnešnej situácii všeobecného umŕtvenia tiež až mrazivo prorocky ( včera jsem zapálil divadlo, ve kterém se ještě hrálo). Vo veľmi príjemnej, poetickej Veselej mokrej planete neter Anička znovu potvrdzuje, že s jej začlenrním do kapely mal strýco Michal naozaj veľmi šťastnú ruku ( prší, prší, u dveří se tlačí zástupy duší). Zaujímavé sú aj ďalšie - do tepúceho gitarového a elektronického podkladu zasadený Drahokam (když jsem tě uviděl, jak vycházíš ze skály, mé srdce i kladivo štěstím se smály) i tvrdšie Zrcadlo (už nevím, kdo jsem. beru kladivo a potom zkrátka, zabíjím zrcadlo i toho chlápka) či muzikantsky vycibrená, anglicky spievaná Fly my way. To nie je pieseň, to je pravdivý príbeh, deklamuje v piesni Here I am nad uhrančivým motívom Michal Němec. Aj keď je mi jasné, že ide o zámer, nemôžem si pomôcť, trochu ma tá jeho školská angličtina višegrádskeho typu ruší.
Krajina Ró sa na albume Hotel Blázen predstavila veľmi sľubne. Pri opakovanom prehrávaní vám album postupne odkryje prijemné aranžérske a textárske fičúrie a spojenia. A niektoré dynamicky až punkovo odpálené kúsky ako nekonečná narodeninová Milý Jiří či anglicky spievaná Broccoli bude možné naplno oceniť asi až na koncertoch. Dúfajme, že sa ich čoskoro dočkáme. Aj na Slovensku.
GACO NOVOMESSKÝ