Toto je muzička, ktorú ja zasa až tak veľmi nepočúvam. O týpkovi neviem zhola nič, taxom si o ňom niečo vygoodlila. Takže: Londýnsky rodák sa po celom starom kontinente dobre predáva hlavner quoli hitovke Hold Back the River, ktorá, ako počúvam, začína baladickou gitarkou a skoro plačlivým spevom, do ktorého začnú hrkotať ambientne nahraté bubny. Už sa mi to začína páčiť. Refrén je chytľavý ako hymna Manchestru United. Keby ho spieval celý štadión, mrazilo by na plešine aj rozhodcu Colinu. V rámci albumu predchádza singlovicu skladba Craving s rytmičákom na každú dobu a silným zapamätateľným refrénom. Let It Go zvoľní tempo a stereo dvojička gitár stanoví meditatívnu náladu, do ktorej vkĺzne minimalistický spev ako ja do džínsov po týždňovej diéte. Hroziacu únavu z gitár zotrie klavír a máme tu odrhovačku ako od Smokie (If You Ever Want To Be In Love). A podpásovky nekončia. Best Fake Smile preskakujem, aby som nedostala koprivku. To čo prichádza, mi napravuje náladu. Refrén When We Were On Fire si okamžite spievam. Nasledujúca pomalovka so španielkou, basou a trochou bubnov znie upokojujúco. Scars pokračuje v ležérnom tempe a zlomí sa až za polkou. Collide je ten pravý rock and roll. Tlieskačka v refréne pôsobí rajcovne. Pokračujeme trekom, ktorý patrí bez debaty k vate dosky. Krehká Need The Sun To Break má úsporný gitarový aranž a veľký dynamický skok medzi slohou a refrénom. Album uzatvára skladba Incomplete, ktorá znie vďaka temer identickému gitarovému riffu ako omylom prekopírovaná predošlá vec. Nakoniec som sa až tak nenudila. Tento chlapík je majstrom dobre vystavaných refrénov a spievať teda tiež vie.
**1/2
Dorota Zervanová