Nebýva zvykom, aby na košických sídliskách koncertovali svetové skupiny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili a zmenili vývoj hudby druhej polovice 20. storočia na našej planéte. Pár dní po sviatku sv. Valentína sa to podarilo už druhýkrát. Tentokrát do Spoločenského pavilónu jedného z architektonicky najzaujímavejších sídlisk zavítala britská legendárna skupina Jethro Tull.
Ten prvý koncert bol pred pár rokmi na Kuzmányho sídlisku v jazzovom klube, kde so skupinou koncertoval vynikajúci hráč na klávesové nástroje Ken Hensley, ktorý roky pôsobil v skupine Uriah Heep. Líder skupiny Jethro Tull, Ian Anderson, absolvoval v roku 2000 vystúpenie práve aj s touto skupinou.
Prvýkrát som videl Jethro Tull pred viac ako tridsiatimi rokmi v Budapešti na vypredanom futbalovom MTK štadióne. Medzitým som navštívil ďalšie dva ich koncerty. (V prešovskom amfiteátri v roku 1997 som mal tú možnosť a česť sa osobne na približne štvrťhodinku s Ianom stretnúť v priestoroch jeho šatne, pretože som mu daroval sošku jeho typickej figuríny, ktorú som vytvoril ešte počas rokov normalizácie.) Po februárovom košickom vystúpení som si, žiaľ, uvedomil, že pravdepodobne som ich videl naživo poslednýkrát.
V rámci svetového turné, ktorým si okrem iného skupina pripomína aj 50. výročie svojho vzniku, zavítali do Košíc, kde vlastne tohtoročnú edíciu koncertov odštartovali.
Prirodzene už na budapeštianskom koncerte bola tvorba skupiny po zenite. Samozrejme, nikto nemohol očakávať že košický koncert bude okrem výbornej muziky aj silnou vizuálnou a dynamickou pódiovou šou. Starnutie je prirodzený vývoj a jedno zo svojich kratších flautových sól ukončil Anderson akoby poukázaním na tento fakt. Napriek tomu, že Ian Anderson je už desaťročia po vrchole svojej tvorby, je možné súčasné vystúpenie považovať za skvelé.
Videl som desiatky vynikajúcich koncertov, ale určite prvýkrát v živote som zažíval koncert takmer z pozície bubeníka. Striedavo som sedel i stál pár metrov nad ním i za ním. Bicie som tak mal možnosť počúvať takmer akusticky a ostatné nástroje z kvalitných odposluchov.
Za bicou súpravou sedel Scott Hammond, ktorý vyštudoval jazzovú školu a bubnoval síce možno opatrne, ale jeho hra napriek tomu bola náročná a komplikovaná, často kopírujúca melodické linky. Počas hry tvoril nielen rytmicky, ale hrou aj plne dopĺňal aranžmány skladieb. Tak ako ostatní hudobníci svojou hrou takpovediac „hrajú“ na Andersona, aby ho svojimi nástrojmi príliš nezatienili.
Počas koncertu každý hudobník dostal priestor na svoje krátke sólo. Scott Hammond, ktorý pôsobí v skupine od roku 2010, ho zahral veľmi sugestívne a inšpiratívne.
Skupina začala koncert známou skladbou Living in the Past a hudobníci pokračovali hneď ďalšími skladbami Nothing is Easy a Heavy Horses. Veľmi príjemným spestrením zrejme každého ich koncertu sú interpretácie Bacha, z ktorého hrali francúzsky tanec Bourreé a Toccatu a Fugu v D-mol. Tieto dve posledné skladby vo mne hneď asociovali viacero organových koncertov, ktoré som absolvoval v košickom Dóme sv. Alžbety.
Pred koncertom som si zakúpil CD s bonusom vynikajúceho albumu Thick as a Brick, ktorého originálnu vinylovú LP platňu som v čase jej vydania dostal ako súčasť darčekov za úspešné absolvovanie maturitnej skúšky v roku 1972. Skrátená verzia Thick as a Brick odznela na koncerte, počas ktorého okrem flauty, spevu zahral Anderson pár pesničiek aj na svojej, už typickej, malej akustickej gitare.
Poslednou skladbou koncertu bola jedna z najznámejších - Aqualung, titulná z rovnomenného albumu a po krátkej prestávke nasledoval prídavok tiež z tohto albumu Locotive Breath. Približne po polhodine odchádzala kapela mikrobusom na nočný presun do Budapešti. Napriek silnej vyčerpanosti Anderson sediac v aute rozdal svojim fanúšikom zopár autogramov.
V Košiciach vystúpili Jethro Tull v tejto zostave: Ian Anderson (spev, flauta, gitara), John O'Hara (klávesy), Florian Opahle (gitara), David Goodier (basa) a Scott Hammond (bicie a perkusie).
Ak má niekto záujem vidieť, ako koncert v Spoločenskom pavilóne prebiehal, môže si na internete nájsť záznam z koncertu z roku 2015 - Isle of Wight Festival - Live.
PETER KALMUS