Takéto kongeniálne spojenie troch hudobníkov nie je vídať často. Rockové história ich nemá veľa. Cream, Jimi Hendrix Experience, alebo SBB či Varga, Frešo a Hájek. Pravda, každé z trochu iného súdka, ale na každé spomíname v tom najlepšom a stali sa legendou. Slovensko je malé a nábeh na legendu už Korben Dallas má. Treba však mať na pamäti, že trvanie tých legendárnych nebolo dlhé... V Korben Dallas sa ale spojila nevídaná textová invencia so skladateľskou. Neviem si ani predstaviť spievať Filove skoro intímne texty niekoho iného ako Benetina. Tento architekt stavia svoje melódie ako z pavučín, podporí ich ale svojím pevným hlasom, niekedy aj krehučkým, ale cítime v ňom ten neochvejný základ, ktorý sem-tam doženie až do katarzie. A vtedy je to veľký zážitok. Iný taký hlas na Slovensku nemáme! Má bravúrne zvládnutú techniku, takže sa nám zdá, že spieva „ako by nič“. Tak isto hrá aj na gitare. V podstate všetky tri nástroje, gitara, basa a bicie, sú v kapele viac rytmické, ako melodické. Gitara sem-tam vyhrá jemnú melódiu, alebo ju len naznačí. Na celom albume nie je jediné gitarové sólo. Melodickú linku často preberie basa. Pod tým všetkým pulzujú presné a energické Guttlerove bicie. Sami vravia, že sú alternatívna kapela. Mne to pripomína staré dobré časy Talking Heads, takže majú pravdu. Korbenov je dobré zažiť hlavne na koncerte, kde je vidieť aj rozdielnosť osobností. Benetin je stredobodom, skladby prežíva emocionálnejšie. Fila je viac uzavretý do seba a Guttler je ten veselší. Obecenstvo často spieva texty s kapelou a snáď si pritom aj uvedomí o čom sú. A to je podstatné. Fila VIE napísať moderný piesňový text a dokazuje rádoby textárom, že sa dá písať aj o láske: „Nesieme rovnaké starosti, rovnaké oko sa zarosí, keď vedľa seba dýchame ten istý vzduch“, aj vážne: „Ešte jednu vec pred spaním urobiť musím, musím vydýchať všetko zlé, kým sa sám sebe zhnusím“, aj príbeh bez kecov a fráz: „V hlave mám búrku, oči mi behajú z miesta na miesto, no aj tak vidia len a len seba“, aj vtipne : „Mobil hladkám až po okraj, to sklíčko dotykov, a ty si taká fajn. A všetko zlé je za sklom...“ Album nesie názov Banská Bystrica. Neviem prečo, ale prečo nie? PS: „Sedí sokolo na javori“ by som zaradil ako bonus asi po päť minútovej pauze. Ako fór.
**** ½
Ján Graus