Neznesiteľná Lachkosť Petiarovho bytia

petiar

Peter „Petiar“ Lachký je pesničkár, IT-čkár a najnovšie aj stand-up komik. 

Ako milovník krátkych žánrov, inklinuje k poézii a piesňovej tvorbe. V jeho piesňach je primárny text, no gitarový sprievod k nim znie lahodne a sofistikovane, rozhodne to nie sú žiadne jalové kilá. Na koncertoch svoju hru na gitaru nijako zvlášť nevyzdvihuje, používa ju výlučne ako sprievodný nástroj, a hoci si len sťaby mimochodom brnká, jeho inštrumentálna a skladateľská zručnosť je nepopierateľná. Má dvadsaťročné skúsenosti zo slovenskej folkovej scény, no i tak nestráca svoj typicky hanblivý chlapčenský prejav. V textoch rád opisuje všedné situácie nevšedným spôsobom, často sú o rôznych podobách lásky. Jeho piesne sú hravé, odľahčené humorom v textoch i vtipkovaním pomedzi ne. Možno práve preto ho ako hudobného hosťa na svoje vystúpenie pozvala známa divadelno-improvizačná skupina 3T (Tri tvorivé tvory). O tejto spolupráci s obdivom hovorí ako o škole profesionality. Stand-up mu učaroval, a neskôr, už i bez gitary, sa začal objavovať na pódiách aj ako „stand-upista“. Ťažiskom jeho humoru je hra so slovami, zdanlivo nehrané rozpačité zaplietanie sa do vlastných formulácií. Pointy, často iba naznačené na konci nedopovedaných viet, nútia diváka napojiť na jeho myšlienkový tok a obohatiť svoj zážitok vlastnou dedukciou humorných vyústení. 

Keď je reč o Petrovi Lachkom, je nutné spomenúť jeho prínos k rozvoju slovenského folku a pesničkárstva v podobe webového portálu a občianskeho združenia Folk.sk. Spolu s pesničkámi Radom Tiňom a Janou Ostrožlíkovou (vtedy ešte Kúdelovou) ho vytvorili v roku 1999 s cieľom informovať o dovtedy málo viditeľnej a známej slovenskej folkovej scéne. Portál prilákal množstvo zaujímavých a aktívnych ľudí z radov folkových umelcov i fanúšikov, ktorí sa podieľali na vytváraní jeho obsahu. Publikoval rozhovory, profily kapiel, recenzie albumov, reportáže z koncertov a festivalov, venoval sa gitarám, hudbe i textom. V časoch svojho najväčšieho rozmachu informoval takmer o všetkom, čo sa dialo v tomto žánri na Slovensku (a nielen tam). Petiar, už vtedy profesionál v IT, mal na starosti technickú stránku portálu, a bol aj iniciátorom mnohých nápadov a riešení. S nástupom Facebooku, podobne ako iné portály, aj Folk.sk postupne stratil na dôležitosti. Naďalej však zostáva na nete ako databáza informácií, aj ako priestor pre tých, čo odmietajú svoj internetový život zveriť sociálnym sieťam. (Jeho prostredníctvom Rado „Radiar“ Tiňo dodnes organizuje Komornú scénu na festivale Lodenica, ktorá bola v roku 2006 jednou z prvých organizačných aktivít Folk.sk.) Petiar sa potom angažoval v textárčení, začal chodievať (a dodnes chodieva) na tvorivé dielne ako Letavy, Medziriadky či na Scénickú žatvu a nachádzať tam nové možnosti kreatívnej sebarealizácie. 

Pochádza z Prievidze a väčšinu života dosť kočoval. Učaroval mu Liptov a nedávno si splnil svoj sen o vlastnom dome v tomto malebnom kraji. Vďaka nemu prichádza na chuť tajom stavbárčiny a užíva si pomalší život na dedine, kde má čas premýšľať o veciach. Naďalej rád cestuje, predovšetkým vlakom. Nedávno sa oženil a stal sa otcom, a čo je na Slovensku zatiaľ netypický jav, pobudol istý čas i na materskej. Má na konte jeden autorský album „V krajine“, a pokiaľ mu to čas dovoľuje, pripravuje ďalší. Hudbu má ako hobby, teší ho, že ju môže robiť, lebo chce, a nie lebo musí. Užíva si život, nič by nemenil. Robí všetko, čo má rád a čo chce robiť, a o tom je jeho hudba aj stand-up. 

 

IZABELA BÉREŠOVÁ

Foto Ján Grinvalský
podujatie: Mestský pesničkársky festival Igrici na ulici r. 2016

 

Článok patrí k časopisu: