S festivalom Trnavský Jazzyk som sa dlhé roky míňala, hoci Trnava je od môjho bydliska len „na skok“. Len občas som si naň odskočila na nejaký koncert. Hlavným dôvodom bolo to, že jeho termín väčšinou kolidoval s termínom Jazzy Festu v Liptovskom Mikuláši, na ktorý chodievam každý rok.
Tohto roku sa však Trnavský Jazzyk uskutočnil už 25. – 27. júna a ja som sa naň vybrala. Tri večery som strávila na Nádvorí, ktoré sa zakaždým pekne zaplnilo. Hudbymilovné obecenstvo sa nenechalo odradiť ani úmornými horúčavami a v mnohých prípadoch pricestovalo zo vzdialenejších miest. Veď na Nádvorí pod platanmi už večer priame slnko nepálilo a osviežujúce nápoje si bolo možné zakúpiť.
Trnavský Jazzyk 2026 začal písať svoju 23. kapitolu vo štvrtok 25. júna. Festival zasvätene a vtipne moderoval jeho riaditeľ Peter Cagala. Organizátormi tohto podujatia sú mesto Trnava a Zaži v Trnave – Mestské kultúrne stredisko. Hlavnými partnermi festivalu sú Nádvorie – priestor súčasnej kultúry a Trnavský samosprávny kraj. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Peter Cagala všetkým srdečne poďakoval a vyjadril radosť, že Trnava má už toľko rokov vlastný jazzový festival. Nato sa ozval veľký potlesk obecenstva.
Program prvého večera otvoril Lukáš Šnábel Quartet, ktorý okrem frontmana – hráča na elektrickej gitare a skladateľa Lukáša Šnábela tvorili basgitarista Martin Kapusník, klávesista Ľudovít Kotlár a bubeník Martin Kukučka. Kapela, zameraná na moderný jazz, predstavila čerstvé a svižné skladby zo svojho debutového albumu Future Colours(2026). Mladý hudobník Lukáš Šnábel získal už v roku 2022 cenu SOZA za pôvodnú autorskú tvorbu v súťaži Nové tváre slovenského jazzu a o rok neskôr slávil úspech v súťaži Jazz Start Up, odkiaľ si odniesol hlavnú cenu. Počas festivalového koncertu na Nádvorí sa priznal, že všetky skladby, ktoré v podaní jeho quartetu zazneli, sú vlastne o láske. Skvele pristali k atmosfére letného večera, neboli však banálne ani prvoplánové. Páčila sa mi napríklad skladba Colourss príchuťou nostalgie i nádeje, ale tiež roztancovaná a emotívna Lonely Stalker a záverečná Commercial Break, v ktorej sa hudba valila ako prívalová vlna, no nikomu neublížila, iba osviežila. Obrovský potlesk pre hudobníkov i autora hovoril za všetko.
Krehkú krásu a noblesu prinieslo na Nádvorie jazz-soulové duo Lash & Grey (speváčka Kristína Mihaľová & gitarista Jakub Šedivý), ktoré nachádza inšpiráciu aj v R&B a pope. Peter Cagala nazval Lash & Grey „slovenským hudobným vývozným artiklom“. S úspechom totiž koncertujú nielen po Európe, ale vystupovali aj v USA a v Mexiku. Ich debutový album Sleepin´ With The Lights On získal v roku 2020 Rádiohlavu v kategórii Debut roka a ich pieseň After Warbola v roku 2021 ocenená Rádiohlavou ako Pieseň roka. Ich druhý album Blossoms Of Your World získal cenu Anděl 2021 v kategórii Slovenský album. V roku 2022 sa Kristína dostala do top päťky finalistov v rámci celého sveta v speváckej súťaži Sarah Vaughan International Jazz Vocal Competition. Vystúpenie na Trnavskom Jazzyku 2026 bolo komorné a cituplné. Zazneli piesne z oboch albumov dua Lash & Grey, ich obľúbené jazzové štandardy (ako Stardusta Cherokee) i nové piesne, napríklad Sweet Life a If I Could Love You Better. Obecenstvo zažilo na tomto koncerte priam magické chvíle a stačil na to len majstrovský spev, virtuózna hra na akustickej gitare a ich jemné detaily, nuansy a finesy. Na setliste sa ocitli i dve piesne v slovenčine: autorská pieseň dua Lash & Grey Čakám a záverečná legendárna Balada o poľných vtákoch. Po mohutnom aplauze a standing ovation nasledoval prídavok, ten som však už nestihla, lebo čas pokročil a musela som sa ponáhľať na posledný vlak.
V piatok 26. júna sa ako prvá na Trnavskom Jazzyku 2026 predstavila pomerne nová kapela H3O Organ Trio, zložená zo skúsených jazzmanov Tibora Felediho – Hammond organ, syntetizátory, Petra Zajačeka – elektrická gitaraa Mariána Slávku – bicie. Hudba H3O Organ Tria je zmesou jazzu, blues, rocku a funku s nádychom experimentu. Jej základom je tradícia organových trií 70. rokov a veľmi dôležitú rolu v nej hrá improvizácia. Hlavným skladateľom v kapele je gitarista. H3O Organ Trio prinieslo na Nádvorie skladby zo svojho debutového albumu Synergia (2026). Ako povedal Marián Slávka, sú kapela, ktorá nechce mať lídra, a tak si podelili aj konferovanie. Ich skladby boli groovujúce, plné napätia i rozletu. Hammond organ znel občerstvujúco, syntetizátory vesmírne, rezké bicie plnili úlohu srdca kapely a zaujala ma i gitara, oscilujúca medzi lyrickosťou a rockovou expresívnosťou. Hudobníci prezradili aj niektoré svoje inšpirácie. Napríklad názov skladby B Double Flat White vznikol vďaka záľube dvoch členov kapely v káve a skladba First Steps je o prvých krokoch dcéry Tibora Felediho. Festivalový koncert H3O Organ Tria bolo odmenený nadšeným potleskom a krikom obecenstva.
Nasledujúci koncert bol výletom do oblasti world music: speváčka Júlia Kozáková so svojou kapelou predstavila svoj veľmi úspešný projekt rómskych piesní Manuša II. Rovnomenný album sa ako prvý slovenský album v histórii dostal na 1. miesto svetovej hitparády World Music Charts Europe, ktorej rebríček každý mesiac zostavujú rozhlasoví publicisti – odborníci na world music z 25 európskych krajín. Albumy Manuša (2022) a Manuša II (2025) navyše získali Rádiohlavy za najlepší slovenský world music album. Júlii Kozákovej nie je cudzí jazz, súčasná hudba ani hudobné tradície. Hoci nemá rómske korene, rómske piesne interpretuje veľmi autenticky, s fortieľom, láskou a pokorou. Na Trnavskom Jazzyku 2026 ju sprevádzali virtuózni rómski hudobníci: Viliam Didiáš - husle, Vojtech “Bélu” Botoš - viola, Géza Jónás (HU) – cimbal, Ján Rigo - kontrabas a Zsolt Varady – akustická gitara. Znela hlavne hudba z najnovšieho albumu. Najskôr Júlia zaspievala niekoľko piesní (napríklad Loli Rokľa) s cimbalovou kapelou bez gitary. Obecenstvo aplaudovalo a tlieskalo do rytmu, veľký úspech mal temperamentne hrajúci cimbalista. Potom prišlo menšie žánrové vybočenie: Júlia so Zsoltom Varadym si v duu strihli precítenú brazílsku baladu Luiza od Antonia Carlosa Jobima. V zostave speváčka – gitarista – kontrabasista zazneli viaceré piesne, okrem iných Bari Bachtali. Napísali ju Júlia so Zsoltom a je o tom, aby sme sa v pohnutých časoch nevzdávali radosti a krásy. Nasledovala pieseň Sas Man Šukar, v ktorej Júliu sprevádzali všetci piati hudobníci, a po nej tradičná rómsko-maďarská skladba bez spevu a gitary. Bola pestrá, živelná, zemitá i povznášajúca. Obecenstvo bolo uchvátené a po skladbe prišlo radostné standing ovation. Koncert zakončili piesne Amari a Dumbala Dumba. Júlia energicky spievala, kapela (bez gitaristu) znamenito hrala a obecenstvo tlieskalo do rytmu. Vystúpenie kulminovalo ohromným standing ovation. Ako prídavok sme si vychutnali pieseň Kalo Kalo v podaní Júlie a všetkých piatich hudobníkov. Chápali sme, prečo bol album Manuša II kedysi pokrstený šafranom.
Sobota 27. júna bola posledným dňom festivalu. Večer na Nádvorí vystúpil headliner: medzinárodné Petros Klampanis Trio: kontrabasista Petros Klampanis (GR), klavirista Kristjan Randalu (EE) a bubeník Francesco Ciniglio (IT). Uznávaný hudobník, skladateľ a producent Petros Klampanis (vysoko ho ocenil napríklad americký magazín Bass Player) vo svojej hre spája prvky rozličných žánrov od klasickej hudby až po pop. Jeho hudba však čerpá hlavne z tradičného jazzu a tiež zo stredomorskej a balkánskej ľudovej hudby. Okrem vlastnej tvorby pôsobí aj ako sideman v jazzových a world music projektoch, spolupracoval napríklad s kapelou Snarky Puppy, hráčkou na sitar Anoushkou Shankar, speváčkou Arooj Aftab či klaviristom Shai Maestrom. Do Malého Ríma prišiel spolu so svojimi spoluhráčmi predstaviť svoj najnovší album Latent Info (2025). Petros Klampanis počas konferovania úplne vážne poznamenal, že v Trnave je horúco ako v gréckej ostrovnej dedine. O to viac si hudobníci vážili, že obecenstvo prišlo na festival. Hudba tria plynula melodicky, rôznorodo a väčšinou pokojne a pohodovo. Nudná však nebola ani náhodou. Dôležitým melodickým nástrojom bol kontrabas, ktorý niekedy znel jemne a lyricky, inokedy výrazne a nástojčivo. Mala som pocit, že vyslovene spieva. Ďalšie široké spektrum hudobných farieb dodávali klavír a bicie. Odmenou hudobníkom bol oduševnený potlesk, pochvalné pískanie a krik. Z nového albumu sme si vypočuli napríklad skladby Over The Calypsó Deep, Latent Info, Stenahória a When I Know The Answer. Na chvíľu sme sa vrátili aj k niektorým predošlým projektom Petra Klampanisa. Z albumu Tora Collective (na ktorom sa spája grécka ľudová hudba so súčasným jazzom) zaznela skladba South By Southeast a z albumu Minor Dispute titulná skladba. Petros Klampanis Trio si právom vyslúžilo standing ovation. Prídavkom bola grécka ľudová pieseň Thalassaki v jazzovej úprave. Na začiatku ju frontman ozvláštnil perkusívnou hrou na kontrabase a pri konci jemným pískaním. Standing ovation sa zopakovalo.
Peter Cagala na záver poďakoval zvukárom, osvetľovačom a všetkým ostatným ľuďom, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh festivalu. Ako podčiarkol, vďaka Trnavskému Jazzyku 2026 sme na pár chvíľ zabudli premýšľať sami o sebe a zažili sme psychické prepojenie s hudobníkmi, s inými poslucháčmi a s niečím, čo presahuje realitu. Hudba a celkovo kultúra je veľmi potrebná v našich životoch, a preto sa aj ja teším, že v Trnave sa jej darí.
RUŽENA ŠÍPKOVÁ