Kalifornská štvorica Red Hot Chili Peppers vydala po šiestich rokoch svoj dlhoočakávaný 12. štúdiový album Unlimited Love 1. apríla 2022. Deň pred vydaním sa im dostalo pocty v podobe vlastnej hviezdy na Hollywoodskom chodníku slávy. Keď vyšiel pár dní pred vydaním prvého singlu teaser k Black Summer – úvodný gitarový riff, bolo všetkým jasné, že John Frusciante je späť a s ním aj návrat k pôvodnému soundu.
Návrat strateného syna
Obsadenie členov sa v priebehu ich 40-ročného pôsobenia menilo. Najdlhšie pôsobiaci gitarista Frusciante odišiel z kapely dva krát. Prvý krát v roku 1992 počas turné po vydaní megaúspešného Blood Sugar Sex Magik a druhý krát v roku 2009 po turné k ich spoločnému dvojalbumu Stadium Arcadium. S novým gitaristom Joshom Klinghofferom vydali ďalšie dva albumy. Frusciante sa medzitým venoval tvorbe elektronickej hudby.
Po turné k The Getaway začali pracovať na novom materiály. Avšak nešlo to úplne podľa ich predstáv. „Skladanie išlo pomaly a pesničkám chýbali finálne podoby, bolo to len také hranie dokola“, hovorí spevák Anthony Kiedis. Spolu s basgitaristom Fleom vedeli, že niečo nie je v poriadku. Nezávisle od seba začali rozmýšľať, ako znova zapojiť Johna do procesu nahrávania nových skladieb. Flea s ním komunikoval už dlhšiu dobu, dokonca si spolu chodili zahrať. Nikto o tom nevedel. Práve spomínaný basgitarista bol ten, kto vnukol Johnovi myšlienku, aby s nimi opäť hral. Keď členovia kapely nakoniec zistili, že John má záujem vrátiť sa, boli nadšení a privítali ho naspäť bez výčitiek z minulosti. Z tejto udalosti vychádza aj názov albumu.
V októbri 2019 sa fanúšikovia dozvedeli potvrdzujúcu oficiálnu správu: „RHCP oznamuje, že sa rozchádzame s gitaristom Joshom Klinghofferom, s ktorým sme strávili 10 rokov. Josh je úžasný muzikant, ktorého rešpektujeme a máme radi. Sme vďační za čas a nespočetné dary, ktoré s nami zdieľal. Taktiež oznamujeme s veľkým nadšením, že John Frusciante sa vracia do kapely. Ďakujeme.“
Začiatky obnovenej spolupráce
RHCP poskytli množstvo rozhovorov, kde opisujú ako sa dali dokopy. V rozhovore s Howardom Sternom na otázku kedy boli pripravení pracovať na novom albume, odpovedal Kiedis: „Vždy keď je John v kapele, dostávame sa na inú úroveň. Jeho nápady sú nákazlivé a inšpirujúce.“ Pokračuje Frusciante: „Bolo to čiastočne o hľadaní duší, ktoré som robil. Mal som pocit, že som sa ako človek zmenil a dospel k tomu, že by bolo super dostať ďalšiu šancu a urobiť to teraz správne. Cítil som sa podobne, ako keď som sa vrátil prvý krát. Každý z nás sa posunul za tie roky. Vzťahy v kapele sú náročná vec, musíte byť v súlade so štyrmi ľuďmi, robiť čo robia ostatní, ísť kam idú ostatní a skoro si aj myslieť, čo si myslia ostatní. Po odchode som si potreboval vyčistiť hlavu a zistiť kto vlastne som ako človek. Prišiel som na to, že chcem znova cítiť blízkosť a interakciu s ostatnými.“
Skladanie nového materiálu
John si nebol istý, či by ešte vedel zložiť nejakú rockovú pesničku, veď neskladal dlhé roky. V prvý deň ako začal hrať, zložil Black Summer, ktorá je asi najlepšou skladbou z aktuálneho albumu. Redhoti znovu začali spolu skúšať po rokoch. Logickým krokom bolo prizvať na spoluprácu ich dvorného producenta Ricka Rubina, s ktorým nahrali legendárne albumy. Mal tú česť byť na úplne prvej skúške. K tejto udalosti hovorí: „Bol som taký potešený keď som videl kapelu zase spolu, že ma to rozplakalo.“ Po pár mesiacoch skúšok prišiel na jar 2020 covid. Zavreli sa v miestnosti s klávesákom Chrisom Warrenom, ktorý ich doprevádza na koncertoch a pokračovali v písaní nových vecí. V rozhovore pre aktuálne vydanie časopisu Modern Drummer opísal Smith proces písania: „Melódie vychádzajú z jamov, nikdy nikto neprinesie hotovú pesničku.“ Keď sa následne po roku stretli v Rubinovom nahrávacom štúdiu Shangri-La Studios v Malibu, mali na výber z vyše 100 hotových songov. Veľa z nich aj nahrali, ale na album sa dostali najlepšie veci.“
Nahrávanie albumu
Nahrávací proces trval pomerne krátko. Opisuje Smith: „S Rickom sme išli na istotu a použili osvedčený postup, ktorý s ním máme cez tri desaťročia. Najprv sa nahrali základné tracky na ½ inch (12,7 mm) pás, celá kapela spolu, nie každý nástroj osobitne. Preto to znie ako živá nahrávka. Následne sa dohrali gitarové sóla, vokály a spravili sa dodatočné aranžmány.“ Ako uviedol Flea vo videu Vinyl Unboxing: „Nahrávka bola mastrovaná priamo z pásky, bez zásahu počítačových vymožeností, akými sú limiter či kompresor.“
Z rozhovorov je tiež vidieť, že Redhoti hudobne vyzreli. Smith hovorí: „Čím ďalej tým viac zisťujem, že to nie je o nejakom úžasnom zvuku alebo úžasných bicích, ale o vytvorení presne takého beatu, ktorý sa hodí do pesničky.“ Kedysi medzi sebou súperili, kto zahrá viac, teraz si navzájom nechávajú priestor. Keď je dominantná gitara, bicie hrajú menej. Ide o to, aby nástroj slúžil pesničke. Na albume môžeme počuť dodatočne nahraté perkusie, organ, klavír a dychové nástroje.
Takisto Frusciante hrá na pomerne minimalisticky. K tomu dodáva: „Dal som do toho oveľa menej ega ako kedysi a bolo to teraz takto s každým z nás. Nesúťažili sme, ale sme chceli dať svoju časť ostatným a počúvať, čo prináša každý z nás.“ Kiedis dodáva: „Dynamika bola veľmi zdravá, produktívna a kreatívna.“
Použitý gear
Basgitarista Flea vyskúšal v štúdiu ku svojej Fender basgitare lampový preamp Ampeg SVT-VR a chladničku Ampeg SVT 810E (s 8 x 10“ reproduktormi). Tento setup sa mu tak zapáčil, že sa rozhodol ho zobať so sebou na živé hranie. Frusciante zostal verný svojmu gitarovému setupu a bubeník Smith vystriedal pri nahrávaní celý arzenál bubnov: Ludwig Alex Van Halen Signature Rosewood snare, Black Beauty, Bell Brass, Pearl, Craviotto a DW.
Feeling z albumu
Celý album znie ako kompaktný celok. Vo väčšine pesničkách je veľmi výrazná basová linka. Jednoznačne je počuť návrat ku koreňom kapely, ktorá je typická svojou funk-rockovou tvorbou. Tá išla v posledných rokoch s gitaristom Joshom Klinghofferom do úzadia a kapela skôr experimentovala s novým zvukom. Ponúka nám dokonalú súhru všetkých nástrojov, striedajú sa tu energickejšie pesničky s pomalšími, funkové s rockovými. Hudba RHCP vždy odrážala ich aktuálne rozpoloženie, niekedy mali búrlivejšie obdobia, inokedy zase kľudnejšie. Z tohto albumu cítiť veľkú pohodu a radosť, že sú zase spolu s Johnom, je odrazom ich večného priateľstva.
Úprimne, Unlimited Love ma na prvé počutie „neodpálil“, už len vzhľadom na svoju dĺžku (1 hodina a 13 minút) a počtom pesničiek 17, si ho musíte vypočuť najprv pár krát. Až potom začnete vnímať jednotlivé veci. Väčší počet skladieb na doske nie je pre kapelu nič nové. Na Californication ich bolo 15, na By the Way 16 a na Stadium Arcadium 2x14! Každým ďalším počúvaním som začala objavovať nové veci. Nečakajte tu veľa hitových vypalovákov ako na starších albumoch, ale každá vec je skvelá a má niečo do seba.
Máloktorá kapela, ktorá je na scéne 40 rokov sa môže pochváliť novými albumami, ktoré sú stále fresh, neparodujú samých seba a majú stále čo ponúknuť svojim fanúšikom. RHCP k nim určite patria. Príde mi unikátne, že ani po toľkých albumoch a množstve pesničkách nemám pocit, že by sa niečo opakovalo, sú to úplne nové nápady. Kiedis dodáva: „Nechcel som rozprávať zase ten istý starý príbeh, ktorý tu počúvame posledných 50 rokov. Rád idem na 10.000 rôznych smerov a pozerám čo tam je. Nelimitovali sme sa, ale snažili sme sa využiť niečo čo je úprimné a emocionálne. Dúfame, že sme povedali niečo, čo ešte nebolo povedané, alebo to aspoň povedali spôsobom, akým to ešte nebolo.“
Redhoti nič neplánujú, neskladajú prvoplánové hity. Hrajú tak ako im to ide od srdca a taký je aj výsledok. Ich skladby vychádzajú z ich vnútra, z ich pocitov. V danom momente hrajú najlepšie ako vedia.
Vychytávky z albumu
Unlimited Love je nabitý zmesou funku, rocku, melancholických riffov, silných refrénov a jemne spievaných melódií. Má veľa spoločného so soundom obdobia Californication a By the Way. Všetci hudobníci podali skvelý výkon. Počuť, že Kiedis je v dobrej forme a stále má svoj charakteristický štýl spevu, kde strieda jemné melodické linky s rapovaním, kde ide za sebou sled po sebe často nezmyselných slovných spojení.
Hneď prvá pesnička Black Summer pripomína v úvode pesničku Californication, Frusciante predvedie svoju typickú gitarovú linku, charakteristické vokály v refrénoch a pridá úžasné sólo. Medzi ďalšie energické veci patria Here Ever After s nádychom 70-tych rokov, Aquatic Mouth Dance s nadupanou funkovou basou a psychedelickými dychmi, či These Are The Ways, ktorá mi pripomína tvorbu Foo Fighters. Zvoľnenie tempa prichádza s pesničkami Not The One, s pohodovo funkovým Poster Child s chytľavým refrénom, It’s Only Natural s peknými gitarovými sólami alebo s akustickou baladou Tangelo.
Do starých čias sa môžeme vrátiť v podobe One Way Traffic, ktorý mi silno pripomína obdobie One Hot Minute. S pesničkou Let ‘Em Cry zájdeme ešte ďalej do roku 1985 k albumu Freaky Styley a feelingu pomalej veci If You Want Me To Stay. Výrazné refrény môžeme počuť v Great Apes, či Bastards of Light.
RHCP v Bratislave
A na záver
Od čias vydania Stadium Arcadium (2006) je Unlimited Love prvý album RHCP, ktorý sa dostal krátko po nasadení na 1. priečku rebríčka Billboard USA. Kúpiť si ho môžete na rôznych nosičoch: MC, CD a 2-LP. Vinylových edícií vyšlo viacero – od štandardného čierneho nosiča cez limitované edície s farebnými vinylmi, po Gatefold Deluxe Edition s pekným farebným vnútrom a plagátom. Pre zberateľov vyšiel v rámci Record Store Day Limited Silver Double LP with poster.
Dúfajme, že Frusciante v kapele zostane už natrvalo. Len s ním sa deje počas spoločného hrania čosi magické, neopakovateľné, čo sa nedeje s nikým iným. Hoci tento rok budú ďalší dvaja členovia 60-nici, na ich hudbe to vôbec nie je poznať. Znejú stále skvelo. Veď môžete posúdiť sami a presvedčiť sa naživo na ich koncerte v Bratislave 12.6.2022, ktorý sa uskutoční v rámci ich svetového turné.
RADKA MIKLOŠOVÁ