Müller je bard slovenského šansónu s bohatou diskografiou. Ostatnú dekádu sa pripomínal albumami, ktorých názvy evokovali skôr obzeranie sa späť, bilanciu („Už“, „Ešte“, „Hlasy“, „Hlasy 2“), no česká platňa „Sociálna síť“ (2015) dodala do jeho tvorby akoby čerstvý prievan a „55“ (2016) nechcela byť len symbolickou radovkou s pekným číslom symbolizujúci vek, tak ako albumy „33“ a „44“. Názov aktuálneho albumu je sympatickým vytrhnutím z názvovej letargie. „Hodina medzi psom a vlkom“ je metaforou na magický časopriestor medzi treťou a štvrtou hodinou rannou.
Hudba / text na albume je výsledkom dvojice Müller / Uličný. Výnimkou je záverečný kúsok - májový singel „Anomália“ z dielne Laca Rychtárika. Krátko po singli avizoval Müller prácu na novom albume, ktorý vo výsledku nepôsobí ako šitý rýchlou ihlou. Nahrávka drží pohromade, vychádza z nej príjemný pesničkový pocit, žiadna skepsa, depresie či bezvýchodiskové situácie.
Müller sa vedel vždy obklopiť dobrými muzikantmi a aj preto sú jeho nahrávky či koncerty peknou hudobnou exkurziou pomedzi rozprávací šansón. Nahrávke dominuje gitara Mariána Kachúta od akustických polôh až po drsný drajv, basgitaru drží mladá Laura Jašková a klávesové nástroje s programovaním má na starosti Peter Graus. Müllerovu diskografiu má v uchu množstvo muzikantov na Slovensku a tejto trojici sa podarilo vytvoriť dôstojného pokračovateľa ak nie rovno impulzívny reštart. Pri nástrojovej elektronike v druhej polovici albumu dokonca počuť odkaz na éru Banketu, digitálne podfarbený hlas zas pripomína oldschoolového Müllera („V ateliéri u Jana S.“).
Clivý fíling, atmosféru, sólové spríjemnenie, nie však divoké predvádzanie sa dodáva albumu saxofón Michala Žáčka („Mária Televízia“) a trombón Ashley Slater („Zlodeji pamäti“). Za zmienku stojí obohatenie piesní o ženský vokál v podaní Janky Daňovej.
Melódiám a textom však chýba personálna rozmanitosť. Časy Filipa, Táslera, Krausza premiešané s Müllerom, Uličným a ďalšími odvial vietor, čo vôbec koniec-koncov nie je nostalgický pohľad. Spojenie Uličný / Müller v aktuálnej desiatke skladieb funguje, obaja si môžu dovoliť spolu odkomunikovať piesne bez toho, aby sme im museli niečo prepáčiť. Špecifický textový jazyk Petra Uličného síce vyčnieva uchopením civilných tém panelákového sveta, no vyhýba sa kostrbatosti starých pánov. Hudobne Müller priniesol priamočiare piesne v spodných polohách, žiaden agresívny štekot z dôb LSD či PPF, ale ani silený optimizmus.
Zoskupeniu okolo Müllera sa v krátkom čase podaril čarovný počin, pod ktorým nie je podpísaný len ako interpret. Müller sa novým albumom poctivo nadýchol, neuzatvára, nekončí, neláme palicu. Jeho spevavé konštatovania stoja za slovnú aj hudobnú pozornosť.
****
JURAJ GONŠOR