Fujara trombita, drumble, gajdica, koncovky, ovčie zvony, cimbal. Nástroje, ktoré majú prívlastok tradičné ľudové. Počuli ste ich využitie inak ako v ľudovej muzike? Prípadne ešte v zoskupeniach hudby sveta, kde ľudovú pieseň oblieka rock, pop, jazz... Na ich iné hudobné využitie ako len sprevádzanie ľudovej melódie sa pozrel Martin „Majlo“ Štefánik vo svojom aktuálnom projekte „Suita Almanach“. Na uvedené nástroje sa dnešná spoločnosť pozerá cez prsty ako na staré a určené pre dobovú interpretáciu. Výber je však veľmi špecifický, nevyskladali by sme z neho typickú ľudovú hudbu (husle, kontra, basa). Suite Almanach tak zámerne chýba upriamenie na melodiku a pri inštrumentoch, ktoré by mohli evokovať tradičnú melódiu sa Štefánik zameriava skôr na ich perkusívne využite. Ak príde náznak melódie (zreteľne pri ovčích zvonoch či koncovkách), po náznaku zapamätateľnej spevnosti dochádza k jej rozbitiu. Nedostaneme ani rozsiahlejší vklad jazzu, či jazzové vybočenie z ľudovej témy tak, ako si ho pamätáme z projektu Ľudové mladistvá. Bicie (Tomáš Hríbik) odznejú len v prvej časti suity, v rytmickom pulze prichádza jemný nábeh na vybočenie do poslucháčskej istoty nonartificiálnej hudby, na ktorom sa podieľa aj kontrabas (Michal Šelep).
Krátke dielo prináša päť častí suity, hudobnej skladby so závažným obsahom. I keď sa chce poukázať na inakosť využitia nástrojov, časti suity sú písané na podnet starých zvykov a tradícií pre dané obdobie na území Slovenska (Slnovrat, Priadky, Stridžie dni, Obdobie Vianoc, Mjaospust), čím chcel Štefánik minulosťou definovať našu budúcnosť. Suitu otvára prvá časť „Slnovrat“ s fujarou trombitou, na ktorej hrá Štefánik. Autora počuť aj s drumbľou v záverečnej časti „Mjasopust“, písanú pre osem drumblistov. Pozoruhodná je čas „Priadky“, vystavaná len na štvorhlasných ženských vokáloch (Kollárová, Nagyová, Jacová, Minarovičová), zostavy, ktorá pokračuje v spevavej kráse Ľudových mladistvách. Hudobná poctivosť „Suity Almanach“ tkvie aj v samotných ľuďoch-umelcoch, ktorí prijali pozvanie a prispeli do diela inšpirovaného starými hudobnými nástrojmi. Veroniku Víťazkovú s gajdicami počuť v úvodnej časti ale aj v „Stridžích dňoch“ s koncovkami v D dur, v kombinácii so Štefánikovou hrou na thunder tube. Na ovčích zvonoch v úvode hrá Kiril Stoyanov. V „Období Vianoc“ znie cimbal Marcela Comedanta. V jemnej imitácii kostolných zvonov cimbalom vzniká akési rekviem za obete celosvetovej pandémie, čím „Sutia Almanach“ odráža aj dobové aktuálno. Suitu tvoria živé nástroje bez prísad elektroniky, no blízkosť k experimentu jej nemožno uprieť. Ako to už býva pri experimentálne ladených projektoch, prvé počutie ani nie polhodinového opusu je len preletom nad kukučím hniezdom. Poslucháč, ktorý vyhľadá „Suitu Almanach“ bude chcieť prísť nahrávke pod kožu, bude chcieť nájsť všetky nuansy jednotlivých častí a hľadať odpoveď na vynárajúcu sa otázku: Nakoľko je chápanie dávnych tradícií prenesené do súčasnosti?
***
JURAJ GONŠOR