Pavian records

Devět autorských skladeb skvělým způsobem navazuje na legedární Bílé Inferno a to nejen obsazením či poetikou, ale i svou písňovou formou a celkovým zvukem nahrávky.

Ako na tejto malej ploche podchytiť tieto dva výnimočné avantgardné zjavy súčasnej serióznej slovenskej skladateľskej scény? Odkiaľ je ich hudba? Je ich vlastná, alebo cez ich vedomie sprostredkovaná? Čím je ich hudba? Baránkom obetovaným na oltár života, autorskou exhibíciou, autoterapiou, alebo zmesou zmyslových a intelektuálnych reflexií doby, vedomostí a emócií? Sčasti asi všetkým...

Predstaviť si Romaniku na veľkom pódiu nie je problém, ale ich pesničkárstvo si vyžaduje okruh poslucháčov rozhodnutých počúvať príbehy idúce zvnútra človeka. Svoju cigánskošansónovú púť začali so zhudobnenými básňami Evy Lukáčovej. Už vtedy Ika dokázala na plné hrdlo ako sa vie stotožniť s vlčou predstavou o žene. 

Spoločná slovensko-česká predstava o tom, ako by mal náš domáci šansón - to „trojminútové spievané divadlo“ - vyzerať a ako by sa s ním mal popasovať spevák, je už ustálená. A vyzerá to, že Čechom sa rokmi do tej dobre ufixovanej predstavy nenápadne vmiesil aj exotický slovenský akcent. Celkom bez problémov si prisvojili Hegerovú, Müllera, Kirschner aj Szidi Tobias. Zaujímavé, že opačne to nefunguje. Na nejaký obľúbený slovenský šansón spievaný s mocným českým prízvukom si nespomínam.

Odvtedy, čo špecialisti vymysleli termín worldmusic, stihlo sa za ten pojem skryť všeličo. Najčastejšie do kroja prekabátený kryptopop, ale aj, čojaviem, nešikovne maskovaný vymiškovaný rock a iné žánre v kríze. A tak informáciu, že album kapely primáša Sama Smetanu Banda s názvom Banda jedna prenikol svojho času až do prvej desiatky svetového rebríčka worldmusic...