Slnko records

Prvá polovica projektu Moruša rozvírila u nás hladinu pophudby. Jana Kirschner je synonymum stredného prúdu minulej dekády a iné hudobné chodníčky hľadala na každom albume. Z hľadania vždy vyšli napokon rádiové pesničky, ale predzvesť radikálnejšej zmeny priniesol už album Krajina rovina (2010).

V jej živote a piesňach si podávajú ruky dva svety – príroda s mestom, alebo tiež folklór s poetikou filmového klubu 20. storočia. Vzdialenosť medzi zdanlivo insitnými príbehmi balád a jemnými nuansami pocitov súčasných jedincov, ktorí pred hlukom davu uprednostňujú vnímavé ticho samoty, môže byť veľká, podobne ako vzdialenosť medzi koreňmi a korunou stáročného stromu. Obe zakončenia ale spája jeden kmeň a niekedy to môže byť aj jedna platňa. Pesničkárka Zuzana Homolová nahrala doteraz šesť vlastných albumov. Všetky platne mali spolutvorcu a výber partnera vhodného pre novú misiu sa stal akousi Zuzaninou kreatívnou metódou.

Tu v dome nie je skupina, ktorá by svojim „fňukaním o láske“ zaplavovala éter, alebo pódiá každého vinobrania a jarmoku na okolí. Po troch albumoch je ale jedným z majákov alternatívnej scény.

Soundtrack z muzikálu by si mal divák odnášať ako spomienku na osobne zažitú, neopakovateľnú udalosť. Púšťať si to, a nemať pred duševným zrakom tanečné a hudobné hmýrenie na scéne s ujednostajnenou poetikou, je trochu čudné. Písať o tom ešte čudnejšie. Úplná sprostosť, by možno povedal niekto menej kultivovaný. Bubliny v betóne som skrátka nevidel, no.