Slnko records

Táto svojská Rubikova kocka pohľadov na cestu človeka pôsobí ucelene, nie však jednoliato. Deväť skladieb určite poteší milovníkov experimentálnych projektov, medzi ktoré rozhodne BKB patrí. Žánrovo je možno kapelu postaviť medzi múry indie, elektro, experimental soulu. Zvukovo sa skladby nikam neponáhľajú, texty nepôsobia prvoplánovo, no ani premúdrene. Album má výbornú karmu, pretože na poslucháča pôsobí úprimne, imaginatívne, no vždy s relatívne jasným odkazom.

Prvá polovica projektu Moruša rozvírila u nás hladinu pophudby. Jana Kirschner je synonymum stredného prúdu minulej dekády a iné hudobné chodníčky hľadala na každom albume. Z hľadania vždy vyšli napokon rádiové pesničky, ale predzvesť radikálnejšej zmeny priniesol už album Krajina rovina (2010).

V jej živote a piesňach si podávajú ruky dva svety – príroda s mestom, alebo tiež folklór s poetikou filmového klubu 20. storočia. Vzdialenosť medzi zdanlivo insitnými príbehmi balád a jemnými nuansami pocitov súčasných jedincov, ktorí pred hlukom davu uprednostňujú vnímavé ticho samoty, môže byť veľká, podobne ako vzdialenosť medzi koreňmi a korunou stáročného stromu. Obe zakončenia ale spája jeden kmeň a niekedy to môže byť aj jedna platňa. Pesničkárka Zuzana Homolová nahrala doteraz šesť vlastných albumov. Všetky platne mali spolutvorcu a výber partnera vhodného pre novú misiu sa stal akousi Zuzaninou kreatívnou metódou.

Tu v dome nie je skupina, ktorá by svojim „fňukaním o láske“ zaplavovala éter, alebo pódiá každého vinobrania a jarmoku na okolí. Po troch albumoch je ale jedným z majákov alternatívnej scény.

Soundtrack z muzikálu by si mal divák odnášať ako spomienku na osobne zažitú, neopakovateľnú udalosť. Púšťať si to, a nemať pred duševným zrakom tanečné a hudobné hmýrenie na scéne s ujednostajnenou poetikou, je trochu čudné. Písať o tom ešte čudnejšie. Úplná sprostosť, by možno povedal niekto menej kultivovaný. Bubliny v betóne som skrátka nevidel, no.