U2 * Songs Of Surrender (recenzia albumu)

u2

U2
Songs Of Surrender
Island, Interscope / Universal
***

Írska rocková legenda ponúka prierez svojou jedinečnou tvorbou. Štyridsať notoricky známych, ale i menej opočúvaných skladieb U2 obnažili do minimalistickej podoby. 

Všetkých štyridsať nahrali nanovo, s novými aranžmánmi, niektoré dokonca s  prerobenými textami. Gitarista a producent The Edge tvrdí, že to, čo začalo ako experiment sa rozvinulo v posadnutosť. Niektoré piesne majú nové tempá, akordy, iné pozmenené texty. Napríklad „Walk On“ vyjadruje podporu ukrajinskému prezidentovi v boji za slobodu.

Pôvodnú rockovú energickosť, pompéznosť a hymnickosť nahrádza maximálna intimita, ktorú dotvára Bonov špecifický spev. „Songs Of Surrender“ je rozdelený do štyroch diskov, pomenovaných po každom členovi kapely. Album je dostať v rôznych variantoch. Ak je na vás štyridsať piesní príliš veľký náklad, môžete si zaobstarať menší, šestnásť skladbový výber. 

U2 patrí medzi najväčšie koncertné kapely všetkých čias. Zapĺňajú najväčšie štadióny, kde dokážu dostať do varu úplne všetkých. A zrazu prichádzajú s komornými verziami svojej tvorby. Či chcete alebo nie, počúvanie vás prirodzene núti piesne porovnávať s originálmi. A to je asi najväčší problém nanovo nahranej kolekcie. Je to akoby ste sa chceli vyblázniť v dave na koncerte, ale môžete iba pokojne sedieť kdesi v čajovni na vankúšiku a melódie si iba „pohmkávať“. Samozrejme, aj to má svoje jedinečné čaro a poslucháčovi to môže priniesť novú atmosféru tej či onej nahrávky. Tomuto dopomáha práve Bonova interpretačná schopnosť. Novým, pokojnejším tempám sa dokonale prispôsobil. Zabudnite teda na pôvodnú energiu „Pride“, „Vertigo“, „City of Blinding Lights“ či „Beatiful Day“. Album namiesto toho ponúka možnosť objaviť posolstvá, krásu a poetiku tvorby U2 v minimalistickej podobe. Pomáhajú tomu aj použité sláčiky či elektrické piano. Pravdou je, že asi nie všetkým skladbám nový šat pomohol. Niektoré klenoty sa totiž už „nešperkujú“ ani s odstupom času. 

U2 ponúkajú nový pohľad na svoju tvorbu, očami a ušami svojej zrelosti a viac ako štyrmi dekádami ošľahanej rockovej skúsenosti. Ak sa vám prerábky zdajú rozpačité, dajte im ešte šancu na druhé počutie. V konečnom dôsledku si potom sami vyberiete či za U2 pôjdete na štadión alebo do čajovne. Prípadne tam aj tam.

 

MIROSLAV DEMÍN

 

 

Článok patrí k časopisu: