Energická kapitola Ventilu RG sa písala pred rokom 1989, kedy kapely nemali na ružiach ustlané, aj keď boli z blízka Bratislavy. Mladí chalani zanechali v slovenskej pophudbe stopu. Stáli pri počiatkoch domácej podoby reggae, ska ale aj punku. Právom sa označujú ako kultová kapela.
Okolo iniciálovej skratky v názve vzniklo v Československej republike akési tajomné mystično. Akoby sa v prvopočiatkoch málo akcentoval pravý význam skratky, a tak vznikali rôzne teórie jej výkladu. Keď v kapele hrával Robo Grigorov, hovorilo sa, že skratka znamená jeho meno. Ten zas miestami vysvetľoval skratku ako Ventil ručného granátu. Ďalšou verziou povesťami opradeného názvu malo byť zašifrovanie štýlu reggae. Kapela aktívne fungovala do polovice ôsmej dekády. Po rozpade a nových hudobných kapitolách členov ostala tajomnosť názvu v ľuďoch zakorenená Vysvetlenie názvu skraty Rovinka(´s) Gentlemen sa nachádza aj v knihe „Nárok na ro(c)k“ (1989), kde v profile Janko Kuric necháva viac priestoru kapele Vidiek a dodáva, že s Ventilom už bolo „všetko inak“.
Vráťme sa od Vidieku či Roba Grigorova na začiatok histórie skupiny, kedy Ventil RG ešte nebol Ventilom ale volali sa Krach. Alebo Skrat? Janko Kuric, ale aj Dušan Giertl v rozhovoroch uvádzajú Krach (niekde sa spomína aj The Krach), kým Wikipedia a články ju citujúce uvádzajú Skrat. Na začiatku bola dedinka Rovinka pri Bratislave, partia kamarátov: Milan a Ondrej Tomčalovci, Janko Kuric. Chalani na konci sedemdesiatych rokov obdivovali strednoprúdový rock: Slade, Gary Giltter. Neskôr to bola vlna punku v podobe Sex Pistols, The Clash, potom Madness a The Specials. Práve pri koncerte The Specials sa Ventil RG dal v roku 2007 znova dohromady a vystúpili ako predkapela v MMC. Vyšlo DVD a CD energického záznamu kapely, ktorá odohrala koncert po dvadsiatich troch rokoch.
Mladému čitateľovi by mohlo byť záhadné, ako sa k týmto menám dostala mládež v čase normalizácie. Rakúske rádiové a televízne vlny sa dostali cez hranice až do konzervatívnej Rovinky, kde rodičia nedovolili nechať chlapcom narásť dlhé vlasy. Preto ich oslovil nástup vyholených punkáčov. Prvý koncert chalani odohrali v kultúrnom dome na schôdzi miestnych záhradkárov. Pred vystúpením v Bratislave si dali názov Krach, čo sa ukázalo ako nie vhodne socialistické. Ako spomína Janko Kuric, Milan chodil na železničnú učňovku a ruky mal stále zašpinené od čistenia ventilov. Premenovali sa teda na Ventil. Okrem technicky znejúceho významu, pôsobivo rezonuje aj význam vyventilovať sa, odviazať sa. Zmenu názvu im navrhol aj Daniel Mikletič po jednom z prvých koncertov a tak vznikla skratka RG. Mikletič sa stal aj ich „dvorným textárom“. Na jedinom albume, ktorý vyšiel až po rozpade skupiny v roku 1991 a nedávno v reedícii na vinyle je podpísaný pod jedenástimi zo štrnástich textov.
V rámci druhej ceny súťaže talentov vo Véčku mali možnosť hrať sériu koncertov v PKO. Koncert po koncerte rástol o novú skupinu záujem medzi mladými. Štvrtý koncert eštebáci zrušili. Chalani vystupovali v oblekoch ako praví džentlmeni, hrali energicky, texty mali blízko k hovorovému jazyku a nepotrpeli si na patetickú vyumelkovanosť. Práve oná hovorovosť, ale aj čaro nechceného prorockého v textoch pridalo k výpovednej hodnote ventiláckych piesní. Ventil spievali Radšej budem aktívny ako rádioaktívny, no k nešťastiu v Černobyle došlo, keď už existoval Vidiek. Záhadne vyšla aj veta: „Nevrav mi, že nevidíš Tatry v roku 2000.“ V náhodných mystifikáciách by sme mohli pokračovať. Jazyk Ventilu sa odlišoval od dobovej hitovej produkcie, hoci piesne samotné boli hitového rozsahu s jednoduchými aranžmánmi. Tiež jednoznačne oslovovali texty s jednoduchými, priam niekoľkoslovnými, jednoveršovými, maximálne dvojveršovými refrénami, na ktoré netreba dlho a sofistikovane čakať. K tomu pridajme radosť z hry, spojitosť punku a ska, insitnosť až dadaistickosť, švihácky nadhľad a zároveň vedomosť svojich technických limít. Medzi melancholickoveselými piesňami novej vlny hrali aj šláger Nervózna família od Jozefa Krištofa v štýle ska. Nevedomky sa tak zdôraznil hudobne generačný rozdiel a recesistický štýlový prístup k evergreenovému dedičstvu. Úprimnosť samopašného vidieckeho panelákového jazyka Ventilu RG je azda úvodom k samostatnej kapitole sídliskového humoru v slovenskom pope, kde by sme mohli pokračovateľov nájsť od Lojza cez Horkýže Slíže až po Chiki liki tu-a. Hranie v oblekoch, žánrovú vyhranenosť v rámci svojich schopností a možností neskôr nachádzame v kapele Bez ladu a skladu. S tým rozdielom, že popri poetickej neuhladenosti sa BLAS voči strednému prúdu programovo textovo vyhranili. Piesne Ventilu ostávajú nad vecou, nachádzame v nich to, čomu dnes hovoríme chillout, ale citlivo a uveriteľne sa dotýkajú témy platonickej lásky, napríklad v hite Výťahová pieseň.
To, že Ventil hrajú ska sa dozvedeli až z regionálnych novín. Kuric odišiel na vojnu, do kapely sa dostal Dušan Giertel, za basgitaru a spev nastúpil Robo Grigorov. Ventil bol koncertne ešte slávnejší. Grigorov do Ventilu dotiahol ďalších ľudí, vystriedalo sa v ňom ich vraj až štrnásť. Napriek koncertnej popularite po celom Československu oficiálne nejavil o Ventil RG záujem rozhlas, ani televízia. Kuric po návrate z vojny zistil, že je hudobne už inde. Po koncerte na oslavách 850. výročia založenia rodnej obce Ventil RG rozpustil. Tu sa píšu ďalšie kapitoly: Grigorov a jeho Midi, začiatok kapely Vidiek, ktorá z Ventilu zdedila už zľudovelú pieseň Fajčenie škodí zdraviu a coververziu Nervózna família.
Zaujímavá je kapitola Ventilu RG a vtedajšieho zriadenia. Ventil určite nie je jediná kapela, ktorej meno sa dostalo do hlásení vo zväzkoch ŠtB. Tomčala aj Kuric si prešli výsluchmi, kapela sa podľa spisu vraj obliekala podľa vzoru gestapa, zákaz dostali vystúpenia, konkrétne piesne pred koncertom. Smutný podiel na hláseniach aj vo ventiláckej histórii má už zosnulý spevák Robo Kazík, ktorému po zvolení za riaditeľa Slovkoncertu hudobníci na Slovensku prestali dôverovať. Rozpustenie kapely v ´85 bolo ešte ďaleko od nadýchnutiu sa v deväťdesiatych, kedy sa otvorili cesty k nahrávaniu oficiálnych nosičov. Kapela sa zišla na nahranie albumu, ktorý vyšiel v roku 1991 v novovzniknutom vydavateľstve Škvrna Recods. Pod nahrávkou je podpísaná pôvodná trojica ale aj množstvo hostí. Album vyšiel v reedícii v roku 2006 a minulý rok ako vinylová platňa vo vydavateľstve Pavian Records. Piesne Ventilu sa začiatkom deväťdesiatych dostali do rádií, no s odstupom času možno hodnotiť, že nahrávka mierne zapadla prachom. Predstava pokračovania Ventilu RG popri hudobných aktivitách Vidieku bola vo hviezdach. Ďalšou ranou bol náhly odchod zakladajúceho člena Milana Tomčalu v polovici deväťdesiatych rokov.
Najčerstvejšou samostatnou kapitolou je projekt Ventil SK Dušana Giertla, hudobníka, ktorý sa ku kapele pridal v roku 1981. Album „Nie sú ľudia“ (2022) tvorí najmä materiál pôvodného Ventilu RG v snahe dodržať aranžmány zachované na štyridsaťročnom MG zázname.
Vinylová podoba jediného albumu je dobrým dôvodom vrátiť sa ku kapele, objaviť ju a spoznať. Tiež dávame do pozornosti skvelý energický živák z MMC. Ventil RG neskôr odohral pár koncertov a festivalov (Pohoda, Žakovic Open, Konvergencie). Počúvaním záznamu je jasné, že nešlo o žiadnu labutiu pieseň. Keďže je stále v móde návrat veľkých mien, čas ukáže, či šlo o bodku alebo tri bodky za históriou kapely Ventil RG.
JURAJ GONŠOR