VYSOKÉ C DANIELA MIKLETIČA

mikletič
Daniel Mikletič

Nie je ľahké byť slovenským hudobníkom. V ére rádií hrajúcich iba hity nemá inú možnosť, len sa tváriť, či „hitovým“ hudobníkom sa stať. A tak najschodnejšou a pomaly jedinou cestou ostáva možnosť prezentovať sa v nejakej televízii. Preto sa do národného kola EuroSongu 2010 prihlásili takmer všetci „superstaríkovskí“ aj dospelejší interpreti, hoci je to súťaž autorská. Autori si však skôr nevyberali interpretov - ale naopak, a tak aj naďalej zostávajú v slovenskom ponímaní neznámym a nepoznaným druhom. Po zbežnom vypočutí dostupných nahrávok nepochybujem, že aj tento rok nás bude reprezentovať niektorá z „horehronských“ variánt popu ľudu podtatranskej kotliny (podľa ratingu na YouTube má takáto exotika v EuroSongu šancu!) a možno sa v máji budeme aj tešiť, že postúpi do ozajstného finále. Možno. • No aj tak to nič nezmení na neduživosti popového žánru na Slovensku. Dvojičky Twiinsky to napriek tomu skúsili na aktuálnom albume Compromise nekompromisne. V mixe balád a dance popevkov, dokonca prerábok hitov s bombónikom od Sabriny Boys, boys, boys, však zdá sa nezabodujú ani v diskotékach v blízkom Burgenlande, hlavne ak sa šepká, že jedna z nich to už „zabalila“. • To Andrej Šeban a jeho formácia Chill Pill Live Band II vsadila na širokú prezentáciu svojich marcových koncertov na internete. Neprehliadnuteľná vyskakovacia stránka projektu sľubuje jedinečný zážitok medzinárodnej zostavy hudobníkov až mi je z toho tak trochu „divnô“. No aj tak im držím palce a ak nebude beznádejne vypredané (čo pochybujem), tak sa na koncert rád vypravím. • Japonskú cestu k celosvetovému úspechu zvolil slovenský „Ne-Yo“ Tomi Popovič pohybujúci sa v štýle r&b a popsoulu. Spevák ktorý vždy tvrdil, že chce predávať milióny nosičov, boduje u šikmookejších poslucháčok. Hoci mu na Slovensku vyšiel už druhý album Virtuálna láska, viac je doma v diskotékach vychádzajúceho slnka, kde dokonca tromfol aj Madonnu a spol. Jeho song Babygetdown je kompatibilný s celosvetovou produkciou v tomto žánri. Želám veľa zdaru! • Unylo hrajúca slovenská electro-popová skupina Noisecut zavesila na net nový singel Rieka a ja mám zo speváčky a autorov pocit, že majú čosi spoločné s Dežom Ursínym, len to chce asi viac času. • Medzi bratislavskými trolejbusmi, prevážajúci sa v novom Rolls-Royce s fašírkou a nadávkami v ústach, natočil klip akýsi samozvaný kráľ slovenského rapu Rytmus. Väčšiu mieru dadaizmu v našich končinách nemožno postretnúť. Niet divu, že aj široká slovenská hip-hopová scéna sa k tomuto výtvoru nehlási a Rytmusa skôr preklína aj za „nevhodnú“ bilboardovú kampaň a konzumné chúťky. Ale hlavne, že to sype. • Pilot Vratko Rohoň a Iné Kafe hlásia návrat! Vraj na základe želania tisícok postpunkových fanúšikov sľubujú tri koncerty pri príležitosti pätnásteho výročia kapely, DVD Best Of a štartujú singel Déja Vu, ktoré by mali hrať rádiá. Zapol som si Slovenský rozhlas a zatiaľ nič. • Bratislava sa konečne dočkala otvorenia poriadneho rockového klubu - bývalého Babylonu pod novým názvom - Majestic Music Club (MMC) v YMCE. V čase písania viem len o otváracom náreze v podobe skupiny Karpina, no rád by som sa tam dočkal aj iných rockových poctivostí... Ako odrastenejší „rocker“ mám už fóbiu z malých nevetraných zapotených klubíkov s možnosťou obliatia lacným pivom v hlavnom meste európskeho štátu a určite by potešilo nielen mňa viac priestoru a vzduchu pre rockové klubové koncerty. Také AC+ by sa mi v ňom páčili, vraj chystajú takisto comeback.

Článok patrí k časopisu: