Huslista, skladateľ a experimentátor Ľubo Burgr (*1964) si získal rešpekt mienkotvornej kultúrnej obce najmä ako zakladateľ a líder Ali ibn Rachid. Išlo o prešovskú kapelu, ktorá sa vďaka svojej zvláštne melancholickej tvorbe a bizarným albumom z 90. rokoch stala ikonickou legendou. Ich podivuhodná hudba sa norí do slovenskej alternatívnej scény ako zohriaty nôž do masla, konzistentne ladiac so všetkým tunajším, vrátane Deža Ursinyho.
Talentovaný mladík Jonatán Pastirčák (*1993), alias Pjoni, patrí k najvýraznejším zjavom slovenskej alternatívnej elektronickej a elektroakustickej scény. Už od detstva je hudobne mimoriadne aktívny. Ako trinásťročný vydal s rovnako starým Adamom Matejom album Medzi zubami a skladba eu-error sa stala hitom. Na scéne sa objavuje v rôznych elektronických zoskupeniach (Tucan, Ink Midget & Pjoni, Frutti di Mare, Musica Falsa et Ficta, Ersatzsteile, ::.: & Pjoni, Kapela Snu, Lowii) aj ako DJ. Je nositeľom ceny Radio Heads Award. Študoval zvukové inžinierstvo a hudobnú produkciu na SAE Institute v Londýne. Skomponoval hudbu do niekoľkých divadelných a tanečných predstavení (Skrat, Trakt) a do krátkych aj dlhometrážnych filmov.
Obaja hudobní experimentátori sú od seba vekovo vzdialení na dĺžku celej jednej generácie. No aj napriek tomu sa spojili a nahrali celkom mimoriadny album Výletné lode. Je to elektronická moderna, veľmi živá, plná energie, zvukového vtipu a muzikantských nápadov. Akési novoveké pokračovanie Ali ibn Rachid. Elektronické a elektroakustické aranžmány síce nevybočujú zo zvukovej škály, charakteristickej pre súčasnú elektronickú hudbu, no sú jednoducho vynikajúce. Priam špičkové! Vkus a tvorivá energia tu prudko dominujú. Elektroakustické ruchy sú mimoriadne svieže a šťavnaté. Nápaditosťou mi nevdojak privodili spomienku na prelomovú nahrávku Björk Vespertine. Navyše Burgr humanizuje elektroniku svojimi husľami a v jednej skladbe sa mihne aj Katarzia. Navyše, nahrávka má mimoriadne dobrý zvuk!
Otázkou je Burgrov zvláštne apaticko-exaltovaný hlasový prejav. Oproti nahrávkam Ali Ibn Rachid je výraznejší a puristickejší, ešte viac dialekticky rušivý a príťažlivý zároveň. V prvom priblížení nie je jednoduché ho akceptovať. Zapadá presne do kategórie „Slovak alternative natural voice“. Je to forma akéhosi z našej hrudy vyklíčeného liturgicko-naturálneho recitačného spevu, ktorého pioneri sú Kladivo, Zagar, Burlas či Fujak, a vlastne trochu aj Ursiny.
Možnosti súčasných nástrojov na komponovanie elektronickej hudby bezprecedentne virtualizujú, urýchľujú a zjednodušujú proces jej tvorby. No zároveň táto robotizácia komponovania prináša viacero znepokojení, napríklad tým, že marginalizuje potrebu muzikantskej inštrumentálnej zručnosti. Je to v poriadku? Prirodzená evolúcia? Je otázka, či sa tým otupuje tvorivý potenciál dnešných talentov, alebo sa vytvára nový kongeniálny priestor na jeho nevídaný rozvoj. Odpoveď nepoznám, čas ukáže, možné je všetko, aj vzájomný prienik oboch extrémov (t.j. nevídaný rozvoj otupujúceho sa tvorivého potenciálu). Tak si držme palce.
****1/2
RADO TIHLÁRIK