Christina Mantis je hudobníčka, charakteristická svojimi autorskými piesňami a textami, ktoré predstavujú úprimné, miestami až sarkastické výpovede o osobnom živote. Jej témou je tiež žena v spoločnosti, vzťahy a každodenná revolúcia, ktorú má jednotlivec možnosť uskutočniť . Odmalička bola formovaná rock´n´rollom, soulom a punkom.
V septembri 2023 vydala svoj prvý singel s názvom Homeless. Klip ku skladbe Set Me Free vyšiel vo februári 2024. Pieseň okrem slovenských rádií zahralo aj americké iHeartRadio. V októbri vydala klip ku skladbe He Doesn't Mind, ktorá sa objaví na debutovom EP.
Čo ťa inšpiruje v tvorbe?
Mám pocit že témy o ktorých píšem mnohokrát vystihujú obdobie v ktorom sa práve nachádzam, je to akoby forma denníka, vyjadrenia emócie. Inšpiruje ma spoločnosť, rada si všímam čo sa deje naokolo a pozastavujem sa nad tým čo vnímajú ostatní ľudia ako „normálne“, to ako komunikujú. Rada do toho prinášam nadnesenosť, drzosť, pravdivosť.
Ako koncertuješ a s kým?
Keď som začínala pred dvoma rokmi, pár koncertov som odohrala aj sama, ale s kapelou mi to teraz vyhovuje viac. Andrej Šefčík hrá na gitare a spieva vokály. Na basu hrá Rasťo Seňo, taktiež spieva vokály a obaja so mnou začali hrať počas minulého roka. Začiatkom júna 2024 sa pridal aj Lukáš Lacko, ktorý hrá na bicie a pomáha mi s organizačnými záležitosťami.
Ktorý koncert je pre teba zatiaľ najpamätnejší?
Najviac mi v hlave utkvel koncert na festivale Tehláreň, potom v Tabačke keď som hrala ako support Tolstoys, ďalej festival Slovo alebo Hudba v Štiavnici. Každý koncert má odlišný odtieň a príchuť. Keď vidím že sa ľudia uvoľnia, zabudnú na to že ich niekto pozoruje, tancujú, vtedy cítim nával energie.
Aké máš plány s hudbou do budúcna?
Blízky plán je vydať pripravené EP. Ďalej hrať koncerty a festivaly, tie máme na ďalší rok booknuté aj mimo Slovenska, dať hudbe aj vizuálnu podobu, hlavne - robiť si to po svojom.
Pamätáš sa na svoj prvý kontakt s hudbou?
Môj prvý kontakt s hudbou bol asi cez xylofón, potom plastový klavír, detskú harmoniku. Neskôr v škole v družine keď sme so spolužiačkou vymýšľali piesne a ostatné deti nám za to platili, vybrali si zo zoznamu našich skladieb a my sme im to spievali. Pamätám si, ako som videla v TV Chrisa Robinsona. Mala som asi 10 rokov a povedala som mame že toto chcem robiť.
Kto v tvojej rodine má vzťah k hudbe?
Povedala by som že asi najviac babka, ktorá hrá na ústnej harmonike a má aj svoju harmonikársku kapelu.
Pochvala od ktorého svetového interpreta by ťa potešila najviac?
Samozrejme, že by ma niečo také potešilo, ale to ma teší rovnako od ľudí, ktorí chodia na koncerty alebo mi napíšu, zazdieľajú čo cítia.
Čo je za pseudonymom Mantis?
Mantis je modlivka. Keď som bola malá, každý víkend som strávila s rodinou na chate kde ma fascinovalo všetko živé, najmä chrobáky a zo všetkého najviac modlivky. Vnímam ich ako tajomné a akčné. Zároveň vtipné keďže pôsobia ako zmenšení mimozemšťania.
Ako si zistila že hudba je to čomu sa chceš venovať?
Keď som si uvedomila že pri tom cítim zvedavosť a že ma niečo neustále ženie vpred. Že sme o tretej ráno skončili strihanie videoklipu a o piatej som vstávala do práce, že som pri bývalej práci jedla na konci mesiaca len ryžu, ale na cestu do štúdia sa peniaze vždy našli… Je to ťažké opísať slovami, proste ma to baví. Je to niečo, v čom som sama sebou a komunikujem cez to.
Čo momentálne počúvaš, prípadne čím sa rada obklopuješ?
Momentálne sa akosi nevedome obklopujem scénou z New Yorku - posledný objav je pre mňa SUO. Potom kapela Special Interest ktorú som videla na festivale Off. Ďalej Lemon Twigs, Shilpa Ray... Okrem hudby sa rada obklopujem blízkymi ľuďmi, dobrým jedlom, rôznymi vintage záležitosťami od módy až po nábytok, literatúrou s aktuálnymi témami.
Ozo Guttler
Foto archív Christina Mantis