Jadro CMH tvoria Peter Graus, Tomáš Zubák a Marián Kachút. Zatiaľ čo Marián Kachút produkuje a menežuje Máriu Čírovú, páni Graus a Zubák sa starajú o Emmu Drobnú. Za 20 rokov na scéne okrem iného objavili a vyprodukovali mená ako Tina, Zdenka Predná, Zuzana Smatanováa Misha. Sú podpísaní ako autori a producenti pod súťažou Coca Cola Popstar, ktorú sami vymysleli. Práve v nej objavili Peter a Tomáš Maroša Kachúta, keď v tejto súťaži zabodovala jeho kapela Seven Days To Winter. Spoločnosť Creative Music Houseje podpísaný pod hudobnou produkciou TV show ako Tvoja tvár má známy hlas, Lets Dance, Superstar, a podobne. Týmto show robia dokonca hudobnú produkciu nielen pre Slovensko, ale pre viacero ďalších krajín.
So zakladajúcou dvojicou firmy CMH, Tomášom Zubákom a Petrom Grausom sme sa mohli prvý krát stretnúť v elektronickej formácii B3, ktorá sa stala známou vďaka singlu Profesionáli(1997). Tomáš a Peter sa stretli na vysokoškolských internátoch a spojilo ich nadšenectvo pre rôzne elektronické zariadenia. Hudba B3 reagovala na dobu, kedy sa v mainstreame začali presadzovať rôzne alternatívne žánre a hlavných rotáciách hrali skupiny ako Underworld, či Prodigy.
Peter s Tomášom mali na internáte malé nahrávacie štúdio v ktorom sa zabávali tvorbou elektronickej hudby. Popri tom vznikla aj séria jinglov, o ktoré prejavilo záujem vtedajšie rádio Twist. To v ére mečiarizmu patrilo na Slovensku k najpočúvanejším. Po tomto úspechu sa začali intenzívnejšie venovať práve tvorbe jinglov, zvučiek a ďalším formátom úžitkovej hudby, čo sa postupne ukázalo ako schodná cesta aj po komerčnej stránke. Jedného dňa zistili, že sa tým vlastne živia, ale na B3 im popri tom už nezostával čas.
Maroš Kachút svoju prvú vážnejšiu skupinu Atlantazaložil roku 1991. Atlanta populárna v rámci gosplovej scény síce napĺňala sály, nebola to však komerčná aktivita. Nadšenie pre vec sa spojilo s duchovnou podstatou ich hudby. Bolo to obdobie bohaté na zážitky a Maroš počas neho nazbieral aj veľa skúseností. Počas svojho štúdijného pobytu v Barcelone, kde v roku 1996 písal diplomovku, si za ušetrené honoráre a diéty kúpil prvý vysnívaný syntezátor Korg Trinity. Na ňom začal produkovať prvé veci, ktoré už boli adresované scéne showbiznisu. Keď sa spolu so svojou novou skupinou Seven Days To Winterstal víťazom tretieho ročníka Coca Cola Popstar askladba Fantastic Peoplebola hitom leta 2001, dostal od Petra s Tomášom na skúšku prvú zákazku produkcie pre Ilonu Csákovú. Bolo to niekoľko pesničiek na jej album Kruhy mé touhy (2002), ktoré sa preňho stali úspešnou vstupenkou do tímu CMH.
Dámy speváčky (neraz mladučké, práve objavené talenty) tvoria hlavnú pracovnú kapitolu produkčnej spoločnosti CMH. Z tejto kategórie vyčnieva spolupráca s RichardomMülleromna albume Už(2010), čo páni producenti dodnes považujú za veľký zážitok. Keby mali spätne vymenovať, s kým všetkým okrem toho spolupracovali v svojom najintenzívnejšom období - z ich dielne vtedy vychádzalo aj desať albumov do roka -, stručná odpoveď by asi znela „so všetkými“.Boli medzi nimi napríklad Dara Rolins, Kryštof, Iva Frühlingová, Lucie Bílá, Marika Gombitová, Jana Kirschner a ešte mnohí ďalší.
Vývojom doby a v dôsledku zmien spôsobených streamingom a digitálnou distribúciou hudby nasledovala v existencii CMH ďalšia etapa, ktorá trvá až doteraz. Charakterizuje ju fakt, že do popmusic už vydavatelia peniaze neinvestujú a väčšina interpretov si svoje nahrávky tvorí sama. Hodnota výsledného „produktu“ sa z pohľadu vydavateľa výrazne znížila, a za daných podmienok do už firmy (tzv. majors), do služieb producentov investovať nechcú.
Dobu albumov vystriedala doba singlov. Interpreti sa snažia urobiť radšej jednu pesničku a videoklip, ako investovať peniaze do celého albumu. Buď to vyjde, alebo nevyjde. Ak áno, interpret príde s ďalším singlom a keď sa mu pesničky takto nazbierajú, vydá ich možno aj na albume. Ak sú single populárne a generujú klikanie na internete, isté zisky vytvárajú prostredníctvom Youtube a streamovacích serverov. Väčšinou sú to však len neveľké peniaze, ktoré nie sú zárukou ani pre návratnosť vynaloženej investície. Pokiaľ náklady nie sú kryté sponzorsky, v súčasnosti sa vydávaním a predajom hudby nedá zarábať skoro vôbec. Interpreti žijú hlavne z koncertov a z vystúpení a voľne dostupné videoklipy a nahrávky sú predovšetkým ich hudobnou vizitkou a reklamou.
Kompaktný disk je ešte stále používaný nosič, ale postupne sa transformuje do funkcie darčekového predmetu, či suveníru z koncertu. Je síce pravda, že CD poskytuje vyššiu kvalitu zvuku, než je hudba streamovná alebo stiahnutá napríklad z iTunes, ale primárnou cieľovou skupinou bola vždy tá najmladšia veková kategória, u ktorej kvalita posluchu nie je prvoradá. Generácia, ktorá vyrástla teraz nikdy nezažila to, že by si hudbu bolo treba kupovať a už vonkoncom nie na nejakom nosiči. Pre nich je hudba rýchloobrátkový tovar, ktorú si stačí pustiť pár krát z mobilu a ďalej ich už zaujíma niečo iné. Je ťažké presvedčiť niekoho, kto celé svoje tínedžerské obdobie získaval hudbu zadarmo, aby si ju začal v nejakej forme kupovať. Starý biznis model hudobného priemyslu už jednoducho nefunguje, ale nový zatiaľ ešte nikto nevymyslel. V tomto prechodnom systéme, kedy z hudby prestala profitovať jedna skupina sprostredkovateľov a začala iná, digitálna, sa popmusic stáva tovarom krátkodobej spotreby.
Zoberme si jeden príklad, hoci ešte časovo zapadá do predošlej éry CMH, a pozrime sa, či niektoré piesne z albumu Užz dielne CMH prešli do trvalejšieho repertoáru Richarda Müllera, alebo tiež skončili ako krátkodobý produkt?
Odpovedá Peter Graus: „Ja som sa o tom s Richardom rozprával a dozvedel som sa, že niekoľko vecí z tohto albumu mal v repertoári počas turné s vokálnou skupinou Fragile. Prekvapilo ma to dvojnásobne, už aj preto, že boli použité v takomto a-capella aranžmáne, i preto, že na koncerty osobností typu Richarda Müllera si chodia ľudia vypočuť skôr tých 20 najväčších hitov, ku ktorým sme nemali ambíciu ani sa len priblížiť. Richard hovoril o asi dvoch až troch pesničkách z albumu, boli medzi nimi myslím Už a Čo ťa bolí?“ Ukazuje sa teda, že životnosť skladby zhotovenej na zakázku závisí aj od prístupu interpreta.
Niečo iné je tiež, ak profesionálne tvorí autor, ktorý je zároveň aj interpretom, alebo ak je autor s interpretom prepojený osobnými väzbami, tak ako Maroš Kachút s Máriou Čírovou. Svoje talenty aj životné dráhy spojili roku 2008, keď Mária vyhrala súťaž Coca Cola PopStar. Nahrali spolu Máriin prvý album Búrka(2008) a odvtedy ešte tri ďalšie. Po vydaní aktuálneho albumu 2017(2017) spolu intenzívne koncertujú. Najprv absolvovali akustické a teraz tradičné vianočné turné, ktoré je Máriinou srdcovou záležitosťou. Repertoár produkčne zastrešuje Maroš, ale autorsky okrem neho a Márie príležitostne prispievajú aj iní, príkladom čoho je nedávny hit Unikát(Samuel Kovács/Mišo Biely). Marošovi kolegovia Peter a Tomáš vidia jej prednosti na poli popmusic takto: „Okrem toho, že je muzikálna, talentovaná a dobre spieva, je aj pekná, čo je v popmusic plus. Veľkú zásluhu na jej úspechu má aj Maroš v tom, ako ju nasmeroval. Mária sa priebežne vyvíja a v piesni Unikátukázala aj nové, dramatickejšie spevácke polohy. Jej publikum je skôr pokojné, žiadni hiphoperi. Jej kľúčom k úspechu bude asi kombinácia príjemného počúvania – hlasu aj hudby, prejavu aj vzhľadu.“
A ako pre zmenu vníma Maroš Kachút odchovankyňu svojich kolegov Emmu Drobnú? „Superstar robíme už od roku 2004 a medzi tými súťažiacimi vždy niekto vyčnieva. Teraz to bola jednoznačne Emma Drobná. Jej frázovanie, farba hlasu aj štýl spevu sú absolútne súčasné, porovnateľné s tým, ako sa to robí vonku. Keď Emma naspieva song, automaticky to znie ako nejaká zahraničná produkcia. Je to dobré hneď a netreba nijako špekulovať, či drilovať ju s tým, ako by sa to dalo ešte vylepšiť. Ona je jeden z tých typov, ktorí to v štúdiu dajú dobre hneď na prvú.“
Emma Drobná je mladá krv, ktorá vniesla osvieženie. Creative Music Housenechce byť uzatvorené spoločenstvo. Naopak, v populárnej hudbe sa vždy pracovalo s mladými ľuďmi a to sa netýka len nových interpretov, ale aj ich autorského zázemia. CMH je otvorený produkčný dom, do ktorého pravidelne vstupujú noví ľudia. „Nechceme pôsobiť ako nejakí uzatvorení nestori, ktorí žijú z bývalej slávy. Nemyslím si, že my sme tí, ktorí to vedia najlepšie. My vieme odhadnúť, čo ten interpret v danom momente potrebuje. To čo je spoločné u našich interpretov, či už to bola Mária, Emma, alebo Richard, nebola snaha byť IN, ale že to čo pre nich robíme, urobíme najlepšie ako vieme. Hlavná devíza interpretov tohto formátu je, že keby Richard Müller naspieval telefónny zoznam, ľudia majú pocit, že spieva životné pravdy. A to ešte spieva fantastické texty.Keď Mária alebo Emma zaspievajú naživo pesničku, publikum ju od nich berie. Umenie produkcie je aj v tom, nájsť interpreta, ktorý nie len že vie spievať, ale ľudia to od neho chcú počuť. Naša práce potom je pomôcť im vo všetkom ostatnom,“uzatvára svoju úvahu Peter Graus.
MARTIN CHROBÁK
Foto Milan Krupčík