Ďuďo a jeho hudobní bratia

peter_dudak

 

Koncert k 30. výročiu skupiny Hex mal 22. XI. 2019 v bratislavskej Starej tržnici výnimočnú atmosféru. Bolo to presne 30 rokov po tom, ako kapela vznikla, ale hlavne preto, že na nej (fyzicky) chýbal človek, bez ktorého by nebolo čo pripomínať a oslavovať. Peter Dudák alias Ďuďo odišiel na večnosť v auguste 2019, nie vo veku Kristových, ale ursinyovských 46-47 rokov. 

 

Priestor Starej tržnice má špeciálny hexácky genius loci – kapela tu mnohokrát vystupovala, tu sa nahrával aj jej unplugged album, tu sa s ním po jeho smrti lúčili tisícky jeho priateľov, fanúšikov a obdivovateľov a tu mu priamo na pódiu vzdali hudobný hold jeho spoluhráči z kapely a množstvo kolegov z branže.

A hoci koncert končil optimistickou finálovkou „Nikdy nebolo lepšie“, nebolo to ľahké. Špeciálne pre Yxa, ktorý takmer celý čas bojoval s dojatím a slzami na krajíčku a neraz aj na líci. Spolucítil som s ním, veď Hex je nezmazateľnou súčasťou môjho života. Kapela, ktorú objavíte v dobe kedy je ešte naozaj na začiatku, spolu s ňou prežívate všetky prúsery a aj úspechy začiatočníkov, tešíte sa z prvých koncertov, z prvého nahrávania a ďalších nutných krokov na ceste k neskoršej hudobnej nesmrteľnosti bude mať vždy výnimočné postavenie.



 

 

Aj keď moja aktívna hexácka „spoluúčasť“ trvala len asi päť rokov, dodnes z nich čerpám – nezabudnuteľné spomienky, pozitívnu energiu a pocit (jemne márnomyseľnej) spokojnosti, že som mohol byť nápomocný niečomu, čo sa už stalo trvalou súčasťou slovenskej hudobnej scény a jej histórie. „Veselá gitarová smršť“ - termín, ktorý v začiatkoch vymyslel Martin Sarvaš je geniálnym vyjadrením základného nastavenia kapely postavenej primárne na kamarátstve a súčasne na profesionalizme. Kamarátstvo dokazuje, že základná štvorica (Ďuďo, Yxo, Fefe, Tybyke) našla systém ako každý z nich si v rámci fungovania kapely osvojil oblasť, v ktorej je najlepší a vďaka ktorej môže ich spoločné dielo napredovať. A s rokmi pribúdalo aj profesionalizmu po všetkých stránkach.



Pokrok je počuteľný i viditeľný. Hlavná autorská dvojica Ďuďo – Fefe si našla svoj jedinečný spôsob fungovania pri tvorbe skladieb, pričom Ďuďo ako prirodzene rešpektovaný umelecký líder dôsledne trval na tom, aby tvorba Hexu čo najlepšie znela nielen na nahrávkach ale aj z pódia. On sám sa pozoruhodným spôsobom vyvíjal nielen ako skladateľ, producent a aranžér ale aj ako spevák. Napriek limitom, ktoré mal, a aj si ich uvedomoval, sa permanentne zlepšoval a pri pozornom porovnaní nahrávok zo začiatkov a z posledných rokov je počuť ako dozrel a vyspel – spevácky, nielen čo sa týka techniky, ale aj výrazu. 

 

 

Dlhodobý úspech poprockovej kapely je postavený na hitoch. Nie marketingovo krátkodobo nasilu vytlačených, ale tých, ktoré prežijú aj ďalšiu päťročnicu. Ak svoj najväčší hit „Keď sme sami“ dokáže kapela zložiť a nahrať po viac ako dvadsiatich rokoch od svojho vzniku, je to pre mňa dôkaz jej dlhovekosti a výnimočnosti. Keď som si ju po prvýkrát vypočul reálne som sa zaradoval, že je to nádherný príklad toho, ako dokáže kapela so cťou starnúť, keď si zo svojej minulosti berie to najlepšie a pridá k tomu aj nazbierané skúsenosti a nadhľad.

Hex dokázal prežiť všetky zmeny vo fungovaní hudobného priemyslu – od doby predinternetovej s dominanciou (nadnárodných) nahrávacích spoločností až po dnešnú dobu YouTube, online platforiem a vlastnej stopercentnej kontroly nad všetkým, čo sa jej hudobnej produkcie týka. Fyzické nosiče už nemusia byť (a obvykle ani nie sú) primárnym zdrojom konzumácie ich hudby ale svojským umeleckým artefaktom. Preto aj výberovka „Všetko najlepšie 2013-1992“ a aj ostatný album „Tebe“ poňala kapela ako skvostné špeciálne digibooky, ktoré si pýtajú v domácich hudobných knižniciach čestné miesto. 


Ďuďo tu už fyzicky nie je a Hex a aj my všetci sa s tým budeme musieť naučiť žiť. Čo však už navždy ostane je to, čím nás za svojho života obohatil – pesničky, albumy, zážitky z koncertov, stretnutí... A ostane v pamäti, aspoň tých, ktorí mali šťastie sa s ním stretávať, ako skvelý umelec a nemenej skvelý človek. Napokon mnohominútové standing ovation po skladbe „Srdce“, ktorá na koncerte v Starej tržnici odznela aj s jeho hlasom je toho skvelým dôkazom.  




 

JURAJ ČURNÝ
Ďuďo s príležitostnou "all-stars" zostavou Medley na vystúpení počas akcie Svet podľa Gabriela (hore) - foto Daša Šimeková 

Článok patrí k časopisu: