Do Sovieho lesa sa chodí nielen rekreovať, ale aj naberať inšpirácia. Erik Rothenstein tam našiel nový impulz vo svojej tvorbe, keď prírodnú mystériu zhudobnil v nahrávke „Soví Les / Bubu Forest“ (vydavateľstvo Hevhetia). Tá vyšla pod hlavičkou projektu Babele Beat Band, ktorý spája etnickú hudbu (slovenskú, maďarskú, židovskú, bulharskú) s jazzom. V našom rozhovore priblížil jeho koncept, predstavil svojich spoluhráčov a načrtol aj niečo o svojom ďalšom smerovaní.
Pandémia koronavírusu nateraz skončila a umelci, tak majú voľnú ruku vo svojej verejnej prezentácii. Aký máš teraz plán v dobiehaní zameškaného a čo ti tie dva roky pandémie vzali, ale aj dali?
Nuž, našťastie sa mi rozbehli nejaké hrania, budem hrať s big bandami ako aj so svojou jazzovou kapelou Erik Rothenstein band. Začiatkom leta nám vyjde album so španielskym hosťom flautistom Jorge Pardom. Dokončujeme aj ďalšie dva albumy, s Ansamblom SO36 a s Lento Ad Astra s klaviristkou Zitou Sopkovou. Doháňame to čo sa zastavilo pri nútenej coronovej pauze. Zároveň plánujem spraviť nový projekt so saxofónovým kvintetom Deus Sax Machina. V lete pôjdeme do štúdia, na to sa teším. Bude to nová skúsenosť. Corona mi vzala trochu ilúzie, pocit nemennosti a relatívneho bezpečia. Všetko sa zrazu môže zmeniť, od osobnej slobody až po existenčné problémy. Dala mi popud sa rozhýbať, myslieť do budúcnosti a trochu plánovať a byť flexibilnejší.
Pýtam sa aj preto, že počas pandémie si vydal so svojím projektom Babele Beat Band album „Soví Les“, ktorý signalizuje posun v tvojej tvorbe – v skladateľskej aj interpretačnej polohe. Prišiel nový impulz?
Áno, nad novým konceptom a hudobným vyjadrením sa som rozmýšľal už dlhšie. Ten impulz vyšiel pri spolupráci s mladšími hudobníkmi, ktorí vidia veci „súčasnejšími“ očami a vyjadrujú sa iným spôsobom ako som bol zvyknutý. Už dávnejšie som si kúpil rôzne „krabičky“ s efektami, ale až teraz som ich naplno využil. Chcem pracovať s väčšími plochami a rôznymi zvukmi.
Trávenie voľného času v prírode sa stalo pre ľudí relaxáciou, ale aj inšpiračným pre mnohých umelcov. Vy ste trávili čas v petržalskom sovom lese. Bola to v tomto prípade najskôr atmosféra, až potom ťa doma napadol koncept, ako tento album vytvoríte?
Presne tak, pri nútenej uzávere Bratislavy a nemožnosti vyjsť z mesta sme s rodinou chodili do sovieho lesa, ktorý sme si veľmi obľúbili. Keď som pozeral na druhú stranu Dunaja, uvedomil som si, že vlastne tu sa začínajú, resp. končia Karpaty. Bolo také symbolické miesto, z ktorého sa človek môže akoby vydať na cestu alebo si ho zvoliť ako cieľ. Pre mňa to bolo signálom znovu niekde vykročiť.
Ale boli tu aj technológie, ktoré umožnili aspoň na diaľku tvorivo komunikovať. Ako to u vás celé prebiehalo?
Keďže platil zákaz vychádzania, tak sme veci riešili čiastočne aj v domácich štúdiách a po internete. Našťastie sme základ skladieb nahrali naživo a ostatné veci sme vrstvili a takto za pochodu dotvárali. Telefonicky sme sa dohovárali, robili aranžmány a podobne. Bolo to pre mňa vcelku vyčerpávajúce ustrážiť celý koncept a všetko stihnúť v riadnom termíne. Náš bubeník Juraj Raši má našťastie dobré domáce podmienky, Dominika Debnárová uňho nahrala spev a vokály a gitarista Paľo Bereza niektoré sóla. Basista Maťo Štubniak nahral s bicími a s perkusionistom Eddy Portellom základ v štúdiu. Po uvoľnení opatrení sme ešte pracovali s hosťami perkusionistom Kirilom Stoyanovom a hráčom na transylvánske píšťaly Dongom Balászom Szokolayoum, ktorí tomu dali ten „karpatský“ etno nádych.
Ako si vyberáš hudobníkov?
Väčšinou s nimi niekde hrám a keď si hudobne aj ľudsky sadneme a sú ochotní sa podieľať na projekte, tak začneme spolupracovať.
Možno by si mohol spomenúť, že na tomto albume sa podieľal aj tvoj syn Maxim.
Max sa nejak dostal k mobilu a naučil sa pracovať s aplikáciou What’s up. Posielal mi rôzne smiešne odkazy, ktoré sa mi tak zapáčili, že som ich zakomponoval do pesničky. Je to taká humorná bodka na konci albumu.
Zmenil sa za tieto dva roky tvoj pohľad na tvoje ďalšie smerovanie?
Áno, zmenil, ako hudobne tak i v súkromnom živote. Najväčšia hodnota pre mňa je, keď sa môžem podeliť o hudbu a strávený čas s ľuďmi, ktorí o to majú nefalšovaný záujem.
DANIEL HEVIER ml.
