JÁN BOLESLAV KLADIVO * Mastering v súmraku civilizácie

Jeho pesničky z éteru pôsobili tajomne. Málokto vtedy vedel, kto sa skrýva za takýmto menom. Záľubu v kamuflovaní svojej identity demonštroval aj spevom s podivnou artikuláciou umocnenou zvukovým spracovaním. „Prvá pesnička bola Mariena. Počul ju Martin Burlas a zapáčila sa mu natoľko, že mi do nej nahral jeden dosť divoký gitarový part. Tieto moje veci sa zanedlho začali hrávať na alternatívnom rádiu Ragtime a neskôr vyšli na mojom prvom, profilovom CD Nahá. Bol to dosť nesúrodý materiál, ale pri spätnom pohľade je tam cítiť energia deväťdesiatych rokov, ktorá, podľa mňa, postupom času vyprchávala zo slovenskej i svetovej hudby.“ Richard Sabo neskôr svoju civilnú identitu poodhalil v komorných pesničkách a intímnych textoch na spoločných CD so Zagarom a Burlasom. V súčasnosti vychádza jeho nový album, ktorým pripomenul dobu na konci milénia – nie len návratom k elektronike, ale aj ďalším popretím identity, keďže pesničky písal pre iného interpreta – speváčku Marcelu Drevencovú. Napriek tomu v každom slove a tóne spoľahlivo identifikujeme toho Kladiva, vďaka ktorému sa na podivné deväťdesiate roky sa dá spomínať aj v dobrom.

 

 

Nové CD pôsobí trochu ako návrat v čase. Akou cestou si sa dopracoval k jeho vzniku?

 

V lete 2012 ma oslovil Peter Šulej z Vlny s ponukou vydania vinylovej platne. Mal predstavu, aby na platni boli dve-tri cover verzie. V tej chvíli som mal ukončené práce nad mojim elektroakustickým albumom Pure Love a albumom Poruchy spánku, ktorý sme vytvorili spolu s Martinom Burlasom a Petrom Zagarom. Ponuku z Vlny som prijal, lebo ma lákalo popasovať sa s prekladmi textov a taktiež vytvorenie nových tanečných songov. Na albume sú napokon tri elektronické inštrumentálky, tri coververzie (z toho jedna vlastná z albumu Nahá) a šesť nových piesní. Inštrumentálne kusy sú venované nemeckému básnickému géniovi R. M. Rilkemu. Otextované piesne majú styčné plochy s hudbou 80. a 90. rokov, videné optikou súčasných kompozičných a technologických postupov, nechýbajú v nich noisy, ambientné zádrže, kompresor ako zvukotvorný nástroj, či pady s vývojom na dlhších časových plochách.

 

 

Kto je Marcela Derevencová a prečo si sa rozhodol, že tvoj album naspieva niekto iný, resp. prečo ženský hlas?

 

Marcela je absolventkou Bratislavského konzervatória v odbore trubka. Hudobne spolupracovala so skupinou Neurópa. Vždy som obdivoval v pop music ženský altový spev (Marta Kubišová, Nico). Keď som počul Marcelin hlas – ponúkol som jej pesničku na skúšku. Jej prejav ma nadchol, povedal som si, že skúsime spraviť album na ponuku Vlny.

 

 

Ako sa ti skladalo na telo niekomu inému a aký vplyv na tvoju hudbu malo rozhodnutie tvoriť pre iného interpreta?

 

Prekvapilo ma, že skladať pesničky pre Marcelu bolo jednoduchšie ako pre seba. Zvolil som rýchlejšie tempá, než aké píšem pre seba. V textoch mi priestor inej autenticity otvoril nové možnosti vedenia poetického sujetu. Všetky pesničky z albumu vznikli a boli zmixované v priebehu 3 mesiacov.

 

 

Texty nových pesničiek sú opäť trochu tajomné, majú príjemne skľučujúcu atmosféru. Čo odzrkadľujú?

 

Songy sú, ako vždy, o stave prítomnosti. Komunikácia skrytého so zjavným drhne. Postavy prechádzajú za chrbtami. Do pokojného letného podvečera zneje vrava... Sieť...?... Hojdacia...? Nie... na hmyz.

 

 

Na albume sú dve prevzaté piesne – Love Tear Us Apart od Joy Division a Porque te Vas (pesnička použitá vo filme režiséra C. Sauru Starý dom uprostred Madridu). Čím ťa oslovili práve tieto skladby v originále a ako si s nimi splynul autorsky?

 

Obe skladby sa mi zapáčili od prvej chvíle ako som ich počul. Obe majú silný emotívny charakter a pojednávajú o strate. To, že dnes svet stráca, je viac ako zrejmé. Nie sme tou civilizáciou, ktorú nám prezentujú masovo-komunikačné kanály. Žijeme súmrak našej civilizácie.

 

 

Ako sa zmenil tvoj život - čo ťa ovplyvňovalo pred 20 rokmi a čo má na teba vplyv dnes?

 

Pred dvadsiatimi rokmi sa mi páčili Nick Cave alebo Suzanne Vega. Dnes si rád vypočujem Josquina des Prez, alebo trebárs nový album My Bloody Valentine.

 

 

Kam si dospel v profesionálnom živote a čo ti táto zmena priniesla?

 

Osemnásť rokov som pracoval ako zvukár v Slovenskom rozhlase. Dnes som freelancer, čiže človek na voľnej nohe. Pracujem na filmovom zvuku, strihám televízne relácie a občas robím, pre okruh blízkych, mastering. Najmä práca s filmom mi priniesla nové estetické pohľady na hudbu, kedže film má tak blízko k elektroakustickej hudbe.

 

 

Čo je to mastering a aký má význam pre zmixovanú nahrávku?

 

Mastering je zvukové doladenie zmixovaných skladieb. Pod týmto sa rozumie frekvenčné, dynamické, stereofónne úpravy, ktorých cieľom je dosiahnuť zvuk podľa cieľovej požiadavky. Ňou môže byť kompaktný disk (CD), vinylová platňa, radio mix alebo digitálne vydanie. Mastering je možné robiť pomocou hardvérových zariadení, alebo pomocou počítačových pluginov v DAW. Kvôli predstave skúsim opísať jednu z možností masteringového reťazca za sebou idúcich zariadení (alebo pluginov):  upravovač sterea - saturator (tape, tube) - kompresor - parametrický ekvalizér - limiter.

 

 

Prečo nahrávku mastruje často iný zvukár, než ju s kapelou nahral a zmixoval?

 

Pokiaľ skladby nahrávate a mixujete, väčšinou s nimi strávite veľa času, čo častokrát spôsobí, že si na nahrávky zvykáte a strácate odstup nad chybami, ktoré sa dostávajú do výsledkov vašej práce. Masteringový zvukár posudzuje vaše mixy neovplyvnený ich vznikaním. Keďže sa do hĺbky venuje finálnemu zneniu nahrávok, je veľká šanca, že vašu nahrávku vylepší. Dokáže nájsť chyby, či dať pripomienky (ak je to nutné) na opätovné zmixovanie, ešte pred samotným procesom masteringu.

 

 

Aké zásady by mali dodržiavať hudobníci a zvukár pri mixovaní, aby na mastering dodali materiál, s ktorým sa dá ďalej dobre pracovať?

 

Prvá zásada je, že všetky pomery zmixovaných zvukov sú správne. Druhá zásada je, že zvuk nemá mať excelentné výšky – mal by pôsobiť jemne zamatovo. Podobne je to s basmi – nesmú sa príliš zdôrazniť. Mala by fungovať predstava, že záverečný jas a hĺbku dodá finálny mastering. Tretia zásada je – neprekomprimovať nahrávku, nahrávka musí mať dynamickú škálu aspoň 14dB RMS. Kompresor na master buss je potrebné použiť len jemne, s redukciou zisku maximálne 2-3 dB. Parameter atak na tomto kompresore musí byť 10 ms a viac, aby neboli zničené transienty, ktoré tvoria hudobnú artikuláciu. Štvrtá zásada je nepoužiť pri mixáži na master zbernici záverečný limiter. Súbor je potrebné exportovať 24bit s maximálnou špičkou menej ako -3dB.

 

 

Aká výbava je potrebná pre profesionálny mastering?

 

Všeobecne platí to, že na profesionálny mastering musíte mať kvalitné monitory a kvalitnú akustiku miestnosti. Zo zariadení spomeniem kompresor, saturator, ekvalizér, exciter, limiter, M-S enkóder a dekóder, upravovač hĺbky stereofónie. Ako som spomenul, mastering sa dá robiť aj pomocou počítačových pluginov, avšak zvuk je väčšinou presvedčivejší z hardvérových zariadení.

 

 

S čím pracuješ ty sám a čím by si rád svoj equipment ešte doplnil.

Monitory používam Dynaudio Acoustics, prevodníky MOTU. V štúdiu mám kompresor Xpressor nemeckého výrobcu Elysia, ekvalizér AM/CH1 americkej firmy Black Lion Audio a na zákazku vyrobený elektrónkový predzosilňovač, ktorý používam ako saturator. To všetko možno v budúcnosti doplním nejakým elektrónkovým kompresorom.

 

Môžeš uviesť nejaké príklady dobre zmixovaných a zmastrovaných albumov a čo ťa na ich zvuku zaujalo?

Z domácich albumov sú veľmi kvalitné nahrávky skupiny Lavagance. Zo zahraničných výborne znenje album Far od Reginy Spector.

 

Aký je tvoj pohľad na dnešnú hudobnú scénu? Zaujal ťa niekto svojou tvorbou alebo originalitou? Aké trendy sa ti páčia a čo považuješ skôr za slepú uličku?

Dnešná hudobná scéna sa vyznačuje kultom nevedomia, predvádzaním sa, produkovaním zábavy – je hlbokým úpadkom kultúrnosti. Ostávajú ostrovy. Ktoré ma zaujali? Zapaska... Zrní... NE:BO:DAJ... Sigur Rós...

 

Čo je dnes pre teba zdrojom vzrušenia?

Najviac ma zaujme, keď niekto vie utlmiť svoju pracovnú aktivitu. Napríklad odloží vŕtanie do panelov.  Namiesto toho si zoberie peknú knihu, môže to byť Skočná od Louisa Ferdinanda Célineho s vynikajúcim prekladom Anny Kareninovej a prečíta si ju.

 

 

Martin Chrobák

Foto a cover design: Marek Kuboš, Miriam Gavulová
www.kladivo.com

 

Článok patrí k časopisu: