JANKO LEHOTSKÝ 70 * Pýtam sa? Novo dur & staro mol (album)

V polovici marca uzrel svetlo sveta nový, v poradí už desiaty sólový album Janka Lehotského s názvom Pýtam sa? Novo dur & Staro mol. Nielen poradie albumu je okrúhle, ale aj číslo na prednej strane obalu ilustrovanej maľbou Jankovho autoportrétu. Žltá 70-ka oznamuje krásne jubileum, ktorého sa kľúčová osobnosť slovenskej scény populárnej hudby dožíva a niet najmenších pochýb o tom, že je čo oslavovať. Názov albumu vyjadruje Jankovu záľubu v prvkoch dadaizmu a recesie, no zároveň charakterizuje obsiahnutý repertoár. Polarita durových a molových tónin je pre populárnu hudbu neodmysliteľnou a album je zároveň aj bilancovaním Jankovej tvorby najmä uplynulých dvadsiatich rokov. Nejde teda o štandardný radový album, nakoľko okrem novšej tvorby na ňom nájdeme aj tú staršiu. Je to akási kombinácia radového, kompilačného a reedičného albumu a viackrát sa tu stretneme s Jankovou obľúbenou predponou „polo“.

Tracklist albumu obsahuje trinásť skladieb, ktoré možno z hľadiska historického kontextu rozdeliť do niekoľkých „polosúdkov“.

V tom prvom nájdeme dve nové piesne s textom od Vlada Krausza, ktorých melódia v Jankovej hlave zrela uplynulý rok, od vydania predošlého CD Moje mladšie ja. Album otvára rezká „dur-molová“ titulná pieseň Pýtam sa, plná otázok, ktoré majú v refréne jasné riešenie. Rýchla novinka je už tradične vyvážená novinkou pomalou. Moja ranná káva je melancholická skladba, potvrdzujúca Jankov nezameniteľný „smutnomodrý“ rukopis.

V druhom „polosúdku“ nájdeme pesničky z predošlých Jankových albumov, ktoré by chcel svojim poslucháčom pripomenúť. Dueto V púpavách s Janou Kirschner sa prvýkrát objavilo ako bonus na CD Nahé dotyky v roku 2005 a To Be Myself prespievaná poľskou speváčkou Magdalenou Bychawskou pre zmenu vyšla na albume Balady – Stalo sa, nestalo v roku 2008. Prespievaná preto, že sa jedná o pesničku so slovenským textom od Milana Lasicu, ktorú Janko naspieval o tri roky skôr pre už spomínané Nahé dotyky.

Tretí, najväčší „polosúdok“ možno nazvať „polorarity“, keďže sú to známe i menej známe pesničky, no v podobe, v akej ich doteraz len málokto počul. S pomalou piesňou Krídla, otextovanou Jánom Štrasserom sa v národnom kole Eurovízie v roku 2009 predstavila Martina Schindlerová. Takmer zabudnutá pieseň sa na novom albume po ôsmich rokoch pripomína v interpretácii mladej speváčky, ktorá si s Jankovou tvorbou už veľmi dobre rozumie najmä vďaka piesni Vyznanie, Mirky Partlovej. Suzi, ktorá sa po Jankovom nástupe do Modusu v roku 1972 stala v podaní Mekyho Žbirku veľkým hitom, mala pôvodne anglický text od Štefana Baštína a do slovenčiny bola pretextovaná až dodatočne. Vo svojej dobe sa anglická verzia predvádzala iba koncertne a na „platňu“ sa dostala práve teraz, po 45 rokoch v Jankovej interpretácii a s aranžmánom „požičaným“ z Medley ’84 (bonus na reedičnom Dvojalbume z roku 2009). Na albume nájdeme aj štvoricu piesní z tretieho radového albumu Poslední a prví (2000). Dve mali v origináli slovenský text, no zároveň bola v tej dobe nahraná aj ich anglická verzia s textom od Rona Severdiu, no sedemnásť rokov ležali v archíve. Pomalé dueto s Mishou Koho mám pred sebou a jedinečný, v Jankovej tvorbe veľmi výrazný Nepokoj sa teda na jubilejnom i jubilujúcom albume objavujú pod anglickými názvami Someone Like Me a It’s Me. A zase naopak, dve anglické pesničky z tretieho albumu, sa teraz dočkali slovenského textu z pera Jankovho terajšieho dvorného textára Vlada Krausza. Veselá „Britpopovka“ Tandem Bike sa tu volá Barbecue a nádhernú baladu Tomorrow nájdeme na konci tracklistu pod názvom Život s láskou. „Poloraritný polosúdok“ uzatvára anglická balada From The Bright Side s textom od Vlada Krausza a Ivany Navrátilovej, ktorú Jankovi fanúšikovia poznajú z jeho predposledného albumu Moje mladšie ja (2016) pod názvom Z lepšej strany.

Posledný – čisto raritný súdok pozostáva z dvoch piesní. Blázon stíha s textom od Jožka Urbana má sound aj zborové obsadenie (Monika Hilmerová, Helena Krajčiová a Soňa Norisová) nápadne podobné s piesňami z druhého radového albumu Čiernobiely svet z roku 1996. Nie je to náhoda, keďže nahrávka vznikla v rovnakej dobe, no na album sa už nevošla. V rôznych archívoch ešte ostáva ležať množstvo nahrávok piesní, ktoré si postupne nachádzajú cestu do éteru. Na už spomínanom minuloročnom albume sa podarilo vydať lýrovku Čas návratov z roku 1989 s textom Martina Sarvaša. Z toho istého roku je aj pieseň Laura od toho istého textára, ktorej pôvodnú nahrávku sa do uzávierky nového albumu nepodarilo nájsť. K dispozícii je len strojopis textu (s názvom Tretie Cinzano) a technicky nekvalitný a neúplný fragment nahrávky zo starej VHS kazety. Janko pieseň pre tento album teda nahral nanovo a s novým aranžmánom.

Okrem spomínaných speváčok na tento album okrem Janka Lehotského inštrumentálne prispeli všetci muzikanti, ktorí figurujú na nahrávkach z predošlých spomínaných albumov. Album produkoval, hudobne-autorsky zastrešil a spoluaranžoval Janko Lehotský. O gitary do nových piesní a zároveň o zvukové spracovanie a doaranžovanie skladieb sa postaral Tomino Redey vo svojom nahrávacom štúdiu.

Albumom Pýtam sa? Novo dur & Staro mol Janko Lehotský pripomenul svoje staršie pesničky a dvomi novými zároveň ukázal, že jeho tvorba ďalej pokračuje. Určite sa teda môžeme tešiť na ďalšie, nielen „novodurové“ platne na ktorých si každý poslucháč nájde svoj obľúbený balíček tónov.

OSKAR LEHOTSKÝ